Ej bisťu! Nájde sa tu vôbec medzi nami taká osobnosť, ktorá by nemala v pláne uloviť zlatú rybku? Priplichtíme sa tíško, po špičkách, až k lenivo tečúcemu vodnému toku, zakosíme prútom vysokým oblúkom smer hladina, hák s návnadou čľupne a my sedíme, fajčíme jednu od druhej a úporne čakáme. Čas sa vlečie pomaly, ako táto riečka pred nami. Vážení, bude to poriadne dlhá šichta. Práve preto ja ryby nelovím. Zatiaľ nemám kedy. Okrem toho, tieto nemé tváre hrajú prím v rebríčku najlepších priateľov človeka. Sú to dobrí spoločníci. Aj keď občas skáču, tak zásadne nie do rečí. Okrem toho určite chutia oveľa viac, ako taká kniha, či nebodaj pes. Preto sa pre rybky oplatí niečo urobiť. Sú ako určití ľudia. Neobsedia ani za svet na jednom fleku a presúvajú sa ako bezdomovci spod jedného mosta pod druhý. Pud zachovania rodu ich nekompromisne núti putovať. Ani taký šupinatec nemá v živote nič zadarmo, tak migrujú samozrejme proti prúdu. Čas od času pán tvorstva stavia vodným nomádom do ich cesty neprekonateľné prekážky. Ale ak je macher, dá im šancu. Už som raz o tom písal. Prekážky sa nemusia zdolávať preskakovaním. Môžu sa obísť, podliezť a ako sa dozviete v článku, tak aj podplávať.
