Kým zasychajú jednotlivé vrstvy, v počítači si zväčšujem pôvodný náčrtok na formát A4 už bez pomocnej siete. Retušujem pixely, ktoré zväčšovaním zmenili farbu. Potrebujem dostať presnejší a dokladnejší náčrtok, podľa ktorého budem teraz postupovať.
Výsledky už nebudú také očividné. Podľa náčrtku sa budem snažiť na obraz preniesť všetky detaily, ktoré vznikli pri kreslení v počítači. Každý bod, každý detail je dôležitý.
Myslím, že som prišiel na to, prečo som posadnutý počítačovými obrázkami, kde je obraz zložený z pixelov. Keď som bol asi osem - desať ročný, dostali sme od mamy stavebnicu Mozaika KZ-2. Skladala sa z malých farebných segmentov, z ktorých sa dali poskladať rozličné tvary. Farebné časti sa zapichovali malými výčnelkami do sivých dierkovaných podložiek. Pretože je na internete naozaj všetko, našiel som obrázok tejto stavebnice .
Zo začiatku som skladal podľa priložených návodov, no čoskoro som začal skladať stále komplikovanejšie obrázky. Pri maľovaní veľkých plátien by sa to dalo doviesť až do extrému, kde by bola celá plocha vytvorená z práve takýchto rôznofarebných segmentov.
Polovica februára.
Práce na obraze som na dlhší čas prerušil. Žena sa rozhodla kompletne prebudovať spálňu – to je tá miestnosť, kde vznikli skoro všetky fotky o tomto obraze, tu ho aj celý od začiatku maľujem.
Budem sa chvíľu venovať maľovaniu stien, prídu nám prebrúsiť parkety, dodajú nový nábytok. Neviem, ako dlho to bude trvať a sú to „oveľa nevyhnutnejšie práce ako dáke bavenie sa s obrazom“ – by povedal niekto prakticky založený.
Nevadí. Budem mať čas na premýšľanie
Vo štvrtok 21.2. v nočnom filmovom klube na ČT2 dávali francúzsky film Krásná hašteřilka – Divertimento.
Celý viac ako dvojhodinový film bol o vzniku jediného obrazu. Starnúci maliar prestal maľovať asi pred desiatimi rokmi. Teraz, po návšteve mladého mileneckého páru sa rozhodne, že to ešte skúsi. Dievča z páru mu stojí modelom. Celý film je o tom, ako sa maliar snaží pokračovať tam, kde pred rokmi skončil. Vtedy mu ako modelka stála jeho terajšia – už trochu zostarnutá žena.
Zaujímavý je koniec filmu. Hotový obraz nie je ani raz otočený ku kamere. Nevieme, čo je na ňom. Maliar aj jeho žena je s ním spokojná, no autor ho v noci zabalí do plachty a zamuruje do jedného z výklenkov v ateliéri. Všetkým, ktorí na druhý deň prídu na návštevu, ukáže úplne iný obraz, ktorý priebežne maľoval.
Podobnú situáciu som videl v dokumentárnom filme o Vladimírovi Komárkovi. Takisto celý film maľoval jeden obraz od začiatku až do konca a na konci filmu ho zničil so slovami, že by to bolo veľmi jednoduché, keby sa tak dalo maľovať.
