Články od Jozef Kuric

Jozef Kuric

Keby som mal dom, stráži ho vyžla

Keby som mal rodinný dom so záhradou, kúpil by som si psa. Nie obyčajného, zohnal by som si presne takého istého akého sme mali doma, keď som ešte býval u rodičov. Bol to krásny pes, čo pes, to bol normálny šľachtic, pes s modrou krvou. Mal to aj v papieroch, pochádzal z Maďarska z dobrej psej rodiny. Musel byť z Maďarska, veď sa aj volal maďarský krátkosrstý stavač, zvaný vyžla. Jeho rodný list zdobil dlhý rodokmeň. Bol vychovaný a vycvičený na Slovensku takže rozumel aj po slovensky, a aj keby nerozumel, mal osvojené základné medzinárodné povely. Pri komunikácii však stačili aj gestá a mimika.

10. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 5 625x
54

Jozef Kuric

Ivetka už nemá strach

„Priatelia, dnes budem v relácii O 5 minút 12 a Na Telo s Róbertom Ficom. Držte mi palce:) Peknú nedeľu všetkým želám. Iveta R." Tak takýto status sa objavil na facebookovom profile našej pani premiérky. Samozrejme nie som naivný, viem, že to napísal niekto z jej pracovného tímu, možno nejaký poradca pre facebook a iné sociálne siete.

5. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 492x
99

Jozef Kuric

Budovať a brániť socialistickú vlasť...

Písal sa rok 1986. Američanom explodoval raketoplán Challenger, sovietom zase reaktor v Černobyle a mňa zvolili za predsedu skupinovej pionierskej rady Júliusa Fučíka. Bol som žiakom 6. ročníka ZŠ a pravdupovediac som ani netušil, čo to všetko znamená. Prejavená dôvera súdružiek učiteliek, asi dvoch súdruhov a starších pionierok bola však opojná. Po zvolení do predsedníckej funkcie som mal hneď viac priateľov a skoro dospelí ôsmaci už do mňa nenarážali pri desiatovom krúžení vo vestibule školy. Cítil som, že to nerobia z úcty, ale skôr pre vlastný prospech (presadenie školskej diskotéky, futbalového turnaja, návšteva kina), to mi však neprekážalo, aby som si tento „rešpekt" užíval. Politika a s ňou spojená moc je proste opojná.

3. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 875x
252

Jozef Kuric

Volala ho zlatko a prášila po zadku

Dieťa sediace v malom skladacom kočíku vo veku asi 4 rokov nerobilo nič hrozné, čo by si zaslúžilo toľko výčitiek zo strany matky, toľko karhania, toľko lamentovania. Oslovovala ho "zlatko, zlatinko" (nebolo to meno) a pri tom ho neustále žiadala, aby bol už konečne dobrý, že dnes už toľko toho dostal (pizzu a práve lízal lízatko), toľko pre neho urobila (zobrala ho do mestského parku). Myslím si, že malý šarvanec ani nechápal čo od neho mamičke vlastne chce. Svedkom tejto malej vášnivej rodinnej scény som bol na zastávke mestskej hromadnej dopravy. Priznám sa, na zlé, rozmaznané a hysterické deti som citlivý, ale tento chlapček sa takto vôbec neprejavoval. Zaoberal sa iba svojim lízatkom, ktoré si naozaj vychutnával. Domnievam sa, že práve toto rozčúlilo mamičku, pretože chlapček mal z vychutnávania polepené aj obočie.

2. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
249

Jozef Kuric

Keď na slzy nie je čas

Správa o konci jeho pozemskej púte prišla niečo po pol siedmej ráno. Ešte sme sa nestačili spamätať z tejto zlej správy a telefón zazvonil znovu. Príjemný ženský hlas nám oznámil, že oni sa postarajú o telo nebohého. Hlas nám dáva krátke inštrukcie ako máme ďalej postupovať. Máme zájsť do nemocnice po jeho osobné veci, prevziať jeho kartičku poistenca, doniesť oblečenie, v ktorom bude pochovaný a na ďalšom postupe sa vraj dohodneme v kancelárii pohrebníctva.

27. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
61

Jozef Kuric

Vykopávky z depešáckych čias

A znova píšem o Depešákoch. Ani sám neviem prečo, veď čiernoodetých Depešákov už v našich uliciach, ani nie je vidieť. Spomínam. Je to teda určite nostalgia a možno aj potreba vypísať sa k tejto téme. Keď som sa k tejto subkultúre hlásil aj ja, o internete a blogovaní sme ani nechyrovali. A veru zišiel by sa nám vtedy takýto vynález, aby sme sa ľahšie dostávali k informáciám o našich niekedy až zbožštených idoloch. Ako by sme sa ľahko dostávali k ich skladbám a nemuseli by sme merať dlhé cesty za kazetami a platňami na pochybné blšáky do cudziny. Ako jednoducho by sme sa dostávali k ich textom a nemuseli sme s chabou znalosťou angličtiny striehnuť pri reproduktoroch a zachytávať tak foneticky slová textov, ktoré sme sa potom snažili mutujúcimi hlasmi reprodukovať, čo často znelo ako angličtina odkiaľsi z Panjabu. A ako by nám pomohlo blogovanie, slovami vyjadrované pocity z obdivovanej industriálno-urbánnej hudby, ktorá prichádzala až spoza železnej opony.

25. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
25

Jozef Kuric

Zažil som Indiu cez facebook

Môj kamarát z detstva sa ocitol pracovne v Indii. Svojou materskou firmou je často vysielaný do rôznych dcérskych a dodávateľských spoločností po celom svete. Jeho úlohou je hodnotiť a overovať kvalitu toho, z čoho potom materská firma vyrába svoj produkt. Nechcem to ďalej rozvádzať, aby som náhodou neprezradil nejakú firemnú politiku, o ktorej aj tak veľa neviem. Podstatné je teda to, že sa tento môj dlhoročný kamarát, takto ocitol v Indii. Mám rád jeho postrehy z jeho pracovných ciest, sú také obyčajné, úprimné a hlavne nie sú suché ako v cestovateľských bedekeroch. Vždy si všíma skôr ten bežný život, prichádza do styku skôr s obyčajnými ľuďmi, a to hlavne s tými, ktorí si na živobytie zarábajú skôr manuálne. Ak nemáme možnosť priamych rozhovorov, využívame aspoň komunikáciu elektronickú.

23. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
9

Jozef Kuric

Školy si štátne symboly radšej objednali

Ministerstvo školstva nevylučuje kontrolu dodržiavania vlasteneckého zákona v školách, vyjadrené slovami pána ministra „Každý zákon treba vymáhať, každý zákon platí". Áno pod toto sa podpíšem aj o polnoci, len všetky tie vyjadrenia k predmetnému vlasteneckému zákonu na školách zo strany súčasnej vlády sú tak trocha zvláštne a podľa mňa protirečia práve nutnosti dodržiavať zákony a legislatívu, po ktorej sa volá.

13. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Jozef Kuric

Imúnny voči sirénam

Keď pokojné plynutie času v mojej rodnej obci narušilo húkanie sirény prechádzajúcej sanitky, celá dedina bola ako na ihlách. Z dvorov a miestnej krčmy boli vyslaní prieskumníci, ktorí sledovali trajektóriu sanitky. Ak bola jej rýchlosť a kvílenie veľmi alarmujúce, z dvorov vybehli tetky, deti a aj chlapi zamenili krčmovú letargiu za sledovanie blikajúceho záchrancu. Keď záchranka len prefrčala dedinou a už ju bolo vidieť len ako malú bodku na horizonte, dedinčania sa vrátili k práci, k penivému zlatistému moku, alebo len tak k ničnerobeniu.

10. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
16

Jozef Kuric

Prestavujeme. Nezavadzajte!

Včera som sa konečne rozhodol, že vylepším kus nášho nábytku obyčajnou doskou z drevotriesky v bukovom prevedení, ktorá bude slúžiť ako polička. Potreboval som obyčajnú, už spomínanú dosku o hrúbke aspoň 1,5 cm, s dĺžkou niečo cez 1m a šírkou presne pol metra. Rezanie políc na počkanie na mieru poskytujú v jednom obchodnom dome s náradím a všetkým pre dom, byt a záhradu, kde je cena vždy zaručená. Tak som sa tam vydal.

6. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
15

Jozef Kuric

Darovanej knihe sa na zuby nepozeraj

Keď som bol malý chlapec mal Miro Žbirka (v našej rodine sme ho familiárne volali Miro Žbiro) takú pesničku, ktorej text sa vtedy vôbec nezhodoval s mojimi predstavami o popovej piesni. S tým svojim nosovým akcentom spieval toto:

4. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 6 317x
34

Jozef Kuric

Obyčajní ľudia na kúpalisku

Je tu leto, čas slnenia a kúpania. V našom meste je možností málo, len jedno kúpalisko. „Poďme sa kúpať", škemrajú deti a manželka ich s potmehúdskym úsmevom podporuje. Vždy čakám na ten okamih, keď letné horúčavy zrodia otázky tohto druhu. Každý rok však mám problém s jednoznačnou a spontánnou odpoveďou.

3. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
30

Jozef Kuric

Aha, nad dedinou kostol

Výstup na vŕšok s dražovským kostolíkom je pre našu rodinku niečo, ako pre Štúrovcov ich pamätný výstup na Devín. Prvú návštevu tohto skvostu sakrálnej architektúry sme vykonali s manželkou ešte vo dvojici a neskôr sa naša pútnická skupinka rozrástla ešte o dvoch členov. Včera opäť nastal čas na takýto výstup. Smerujeme z Nitry do obce Dražovce. Odtiaľ je potrebné vyšliapať uličkami na samotný pahorok. Udivuje ma, že za posledné roky sa tu nič nezmenilo. Manželka tiež nechápavo krúti hlavou.

30. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
15

Jozef Kuric

Túra po spomienkach starého otca

Prehrabávam sa v zásuvkách starého sekretára u starých rodičov. Už od detstva som veľmi zvedavý. Hľadám spomienky, poprípade to, čo ušlo niekedy dávno mojej detskej pozornosti. Zrazu sú zaujímavé aj staré pohľadnice. Obraciam každú jednu, obdivujem každú zažltnutú zúbkovanú známku, identifikujem pečiatku a odosielateľov. Potom narazím na pár pohľadníc z miest, ktoré poznám.

25. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

Jozef Kuric

Kto dojčí malých chlapčekov?

My rodičia sa často medzi sebou pochválime rôznymi vyhláseniami svojich ratolestí. Sme tak trocha fascinovaní ich logikou a zvláštnym videním sveta. Detské zamyslenia vznikajú na rôzne témy, ale asi najkrajšie sa dotýkajú vzniku a narodenia človeka, teda často ide o filozofovanie nad vlastným príchodom na tento svet. Je zaujímavé, že generácia dnešných malých detí, už vo väčšine opustila mýty o bocianoch a vranách, verziu o zakúpení novorodenca niekde v špecializovanom obchode, alebo o vypadnutí z voza potulného cirkusu.

24. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Jozef Kuric

Ako ten Kuric z Vidieka

Objednávam si pizzu s donáškou. Presne charakterizujem druh a veľkosť, oznamujem, že budem platiť v hotovosti, a dodávam adresu doručenia. Z druhej strany sa ešte ozve: „ Na aké meno to bude?". Vyslovujem teda svoje krstné meno aj priezvisko. Druhá strana: "Zopakujte mi to prosím ešte raz." Tak teda opakujem: "Kuric" a dodávam "ako ten Kuric z Vidieka".

23. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
24

Jozef Kuric

Furt len peniaze, peneži, peníze

Často sa reč točí okolo peňazí. Neustále sa sťažujeme ako nám chýbajú, ako je všetko drahé v porovnaní s cenami v nedávnej minulosti. Zaujíma nás, kto koľko zarába, aký má plat poslanec, koľko zarábajú lekári, koľko zobrala moderátorka za posledné moderovanie veľkej show. Porovnávame, koľko stál poldecák borovičky s pivom pred 30 rokmi, spomíname na časy, keď chleba a mlieko boli za pár šupiek, a na časy, keď sa za 10 korún dalo najesť v staničnom bufete.

20. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Jozef Kuric

Leto v červených trenkách

Pamätám si na letné prázdniny na dvore a v dome starej mamy. Spomínam si na krajec chleba natretý s hocičím , ktorý chutil najlepšie vonku na priedomí. Asociácie sa objavujú pri každom kontakte s možno už zabudnutými vôňami a chuťami. Spomínam si na neviditeľný, ale citeľný prach z obilia, ktorý letný vánok zavial z polí do dediny.

18. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 626x
19

Jozef Kuric

Keď si nešťastie v Dunaji nohy omočilo

Podľa pamätníkov bola v roku 1965 jar chladná a daždivá, čo spôsobilo zvýšenie hladiny slovenských riek. Potom prišlo prudké oteplenie, ktoré roztopilo aj snehové čiapky alpských vrcholov. Do riek sa z Álp zosunula snehová kaša, ktorá nebezpečne zdvihla hladinu riek, čo sa samozrejme prejavilo aj na Dunaji.

16. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
14

Jozef Kuric

Elvis v Nitre videný

Do Nitry dorazil duch kráľa rock'n'rollu v podobe jeho osobných vecí, ktoré zapožičalo niekoľko zberateľov. Tieto klenoty sú vystavované od 9. do 25. júla 2010 v jednom nitrianskom nákupnom centre. Voči zvolenému výstavnému priestoru mám isté výhrady, ale možno práve v tomto stánku konzumu a módy vyniknú aj nablýskané kostýmy a zlaté platne samotného hudobného kráľa.

9. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Jozef Kuric

Zoznam článkov blogera