Nezaradené | blog.sme.sk

Boli sme nakupovať. V Tescu. Nechcem však robiť reklamu pre tento veľkoobchod, lebo občas sa naň hnevám, občas ma vytočí. Napríklad tým, že mi pokladňa naúčtuje viac ako má. Nasľubujú sa na plagátoch atraktívne ceny, a keď si kuknete na blok po odchode od pokladni, zbadáte, že si z vás niekto urobil žartík. Na papieri, čo držíte v ruke, je cena ako hrom. Vysoká. Idete do Informácií - a nepochodíte. Alebo „pochodíte“ a dajú vám nejaké tie drobajzne na ruku, akože pardon. Ak ste žienka dôverčivá, žiadne centy, a neraz aj eurá, by ste nikdy v živote navyše nevideli, keby ste si ten lajster z kasy nepozreli. Ale nie o tom chcem...

24. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
39

Magda Kotulová

Nevesta

Pána, čo vtipov som sa napočúvala a načítala o zlých svokrách a dobrých alebo zlých nevestách. Koľko žartov lieta po svete na margo tejto témy? Koľkí človiečikovia sa bavia na úkor svojich svokier, a hneď nato neviest. Hlavne muži sú experti a fenoméni pri zosmiešňovaní svojich svokier. Mnoho ráz som si všimla, ako im tvár nadobúda úplne blažený výzor, keď si svokrušu podávajú. Títo rýpači-ironici ani nepobadajú tieň na tvárach svojich žien.

19. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
59

Magda Kotulová

Útek

Raz keď mi bolo asi desať rokov a o problémoch sveta som nevedela nič, ani o politike, ktorá sa niekedy otáča kruto a cynicky, stála som v okne mohutného Avionu. Na tie časy sa vznešene rozprestieral vedľa ešte vtedy peknej, Štátnej nemocnice. Pozerala som do ulice, kde bol obvyklý šum a ruch. Električky hrmotali pod našimi oknami. Neraz nám nedávali spať. Rada som na ne nakúkala, lebo vtedy boli drobnejšie ako dnešné a na ich „zadkoch“ sa na čierno vozili študenti, učni a všetci odvážni mladí muži, ktorí šetrili korunky, lebo ich nemali nazvyš.

16. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
17

Magda Kotulová

Len aby sme v hanbe nezostali!

Každý slušný človek, ak urobí nejakú chybu snaží sa ju napraviť, prípadne sa za ňu ospravedlniť. Každý spravodlivý šéf, ak urobí ujmu svojmu podriadenému snaží sa ju nejakým spôsobom odčiniť. S patričným zadosťučinením. Každý excelentný národ, ak ublížil v minulosti inému národu, snaží sa za neprávosť verejne pri prvej príležitosti ospravedlniť, odčiniť ju. Snaží sa o normálne, pohodové súžitie s každým, nielen susedným národom. Každý politik, vládny činiteľ, ak nielen on, ale aj jeho zamestnanec, za ktorého nesie zodpovednosť, spravil nepatričný čin, nesprávne rozhodnutie väčšieho rozmeru, kedy bola spôsobená obrovská ujma osobe, spoločnosti, štátu – je samozrejmosťou, že z nej vyvodí konzekvencie. Prvým takýmto krokom býva odstúpenie z funkcie, verejné ospravedlnenie sa a vykonanie okamžitej nápravy.

11. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
9

Magda Kotulová

Obézna jedlička

Vianoce sa tento rok doslova akoby prirútili. Snažila som sa ich prirýchly príchod oddialiť umelo heslom: každý deň si urobím niečo... Táto deľba práce, aby som nebola z makačky na Štedrý večer grogy, mi nevyšla. Teda nebola mi vôbec platná. Ako po každý rok. A vždy, po každom plánovaní. Zdá sa, že neplánovať po komunisticky, ale tešiť sa na Vianoce kresťansky, je ten najlepší liek ako príchod Vianoc spomaliť a nezbadať ich náhly skok predo dvere.

9. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

Magda Kotulová

„Stará fuchtľa, nemoralizuj!“

Dostalo sa mi takéhoto ocajchovania pre to, že som si dovolila kritizovať jeden seriál, ostro sledovaný našim obyvateľstvom. Vyslovila som osobnú mienku, že tento skvost z televíznej výroby nie je skvostom. A to som vari nemala. Podľa niektorých moralizujem. Bránim svojimi výrokmi slobodnému nazeraniu do škatule televízora, ktorá čarovne zabáva unavenú a narobenú Slovač. Tak by som sa mala vlastne ospravedlniť, že jej bránim v dobrote oddychu, relaxu. Ale nie, nebudem sa nikomu ospravedlňovať. Tým, že vyslovím svoju mienku o niečom, čo ma znepokojuje, o čom som presvedčená, že umenšuje kultúrnosť národa, nemyslím, že „moralizujem“.

3. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
208

Magda Kotulová

Okamih zastavenia

Prestala som niekoľkokrát vidieť. Riadne som sa znepokojila. Tesne pred vianočnými sviatkami. Program a harmonogram práce som si dávno stanovila, aby som nemala zhon pred mojimi milovanými vianočnými sviatkami. A naraz všetko padá. Pakujem malý uzlíček, batôžtek najpotrebnejších vecí. Ako málo človek potrebuje... Pár handričiek, zubnú kefku, pohár, jedálenský príbor... Čakám na odvoz. Nervózne načúvam, či už zazvoní dcéra pri vchodových dverách. Využívam pár nepokojných, voľných chvíľ. Sadám k počítaču. Zaplaším obavu čo vo mne drieme?... Otvorím počítač. Doporučená pošta. Klik... Redakcia SME... Ste VIP blogerka. Na chvíľu mi radostne rozblkoce srdce. Aspoň jedna príjemná správa. Vďaka. Ďakujem v duchu SMEnárom. Trošku úsmevu do toho umierania. Vďaka...

28. dec 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
53

Magda Kotulová

Panelák alebo nesiahajte na naše kruhy

Vianoce sú v plnom prúde. Na televíznych obrazovkách sa nám aj po Vianociach objaví celým Slovenskom pozerané televízne „všetkozlo“: Panelák. Prečo „všetkozlo“? Veď v tomto seriáli, ktorého scenár je písaný bezočivým perom a ešte otrlejším vnútrom autora, je znázornené, vypovedané všetko zlo nášho národa, našich rodín, našich občanov.

26. dec 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
336

Magda Kotulová

Malácke láštisko

Dni pred Mikulášom tohto roku boli akési „vírusové“. Bola som chorá, ale už som sa z chrípky vystrábila. Aj Lukáš bol maródom. Keď som dcére niesla v nedeľu doobeda mnou prečítané časopisy Týždeň, Literárny týždenník, Impulz, nechcela som ísť až hore na poschodie, aby som opätovne nedostala do tela, z niektorého môjho vnuka, ďalší typ nového vírusu. Zazvonila som teda radšej dolu na domovom zvončeku. Ozval sa Lukáš. Celý zachrípnutý, so zmeneným nezvyčajným hláskom.

6. dec 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Magda Kotulová

Angažovanosť

Neskutočné, ako bol tento výraz zdegradovaný. Za socializmu. Teda jeho obsah. Pritom angažovanosť musela jestvovať v práci, v kolektíve, v socialistickej pracovnej brigáde, v krúžkoch a kade-tade ešte, v tom alebo onom. Mlčalo sa však o „angažovaní“ v rodinách, medzi priateľmi, či angažovaní v cirkevných kluboch, spoločenstvách a podobne. Povolená angažovanosť vždy bola v donášaní na iných.

2. dec 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
23

Magda Kotulová

Nie sú zuby ako zuby

Terezka lietala z kúta do kúta staro-rodičovského bytu. Nakoniec zakotvila v kúpeľni. Bolo počuť šplechot vody. Vo vani. Jasné, päťročný vrkôčikatý fafrnok á la Pipi Langštrum umýval si akože ruky. Čľapotal sa vo vodičke. Fŕkal kvapky mokroty a jašil sa v príjemnej teplučkej vlahe. Zrazu bolo počuť hlasný výkrik.

28. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
23

Magda Kotulová

Bratislava / Nahlas u nás

Zaujímavé časy nastali. Socializmus plynul vo svojej šedivosti, v nedostatku všetkého: etiky, vyššej kultúry, lepšej ekonomiky, bez duševnej i fyzickej slobody. Niektorí občania si tak zvykli na toto zvláštne prežívanie, že už im pomaly nič neprekážalo. Vari ani to, že im chýbal v miestnosti, kde aj pán kráľ pešo chodí, obyčajný WC papier. Neraz zaúradoval novinový. Viem, že to bola len hlúposť, ale takýchto chýbajúcich maličkostí boli na stá. Boli vážnejšie veci, životne dôležité, ako bola duchovná sloboda, ktorá mnohým neskonale chýbala. Ale nakoniec, tí správni, dokázali si ju vo svojich vnútrach dochovať a udržať.

19. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 065x
34

Magda Kotulová

Súdruhovia, ako ste to prijímali žiakov na školu?

Keď normalizácia prinášala sivosť, šero na mestá, dediny a do duší občanov, začali sa ich skutky, reči meniť k horšiemu. Sklamaní, deprimovaní stiahli sa niektorí do ulít svojich domácností. Tí poddajnejší, ochotní ďalej spolupracovať s nemravným režimom, začali sa viac snažiť. Pomaly urýchľovali pokorovanie a stíšenie národa. Všade. Na každom miestočku v republike. Aj na školách. Za Dubčeka nastala v duchovnej sfére občanov akási úľava, otváranie sa k pravde, slobode. Mnohí tí, čo mohli zotročovať slobodu iných sa miernili, alebo odolávali snahe brzdiť rozlet ducha svojich spoluobčanov, aj keď to mali vo svojej pracovnej náplni. Tak rodičia mohli v septembri prihlasovať deti na náboženstvo bez toho, aby sa museli podrobiť tvrdej drezúre riaditeľa školy, či triednej učiteľky žiaka, ktorého rodič prihlasoval na vyučovanie náboženstva na tejže škole. Po Dubčekovi nastal opak. Pritvrdilo sa. Rodičia, ktorí chceli využiť zákonom stanovenú náboženskú slobodu – nepochodili, alebo boli tvrdo v školách atakovaní.

7. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
217

Magda Kotulová

Ako mi Anton Srholec vychoval syna

Socializmus s ľudskou tvárou bujnel, ježil sa. Občanom narastala odvaha. Aké-také obavy ich občas prepadli, ale tešili sa z toho, že akosi slobodnejšie dýchali. Dosť veľké množstvo človiečikov bolo ešte stále zalezených vo svojich domácnostiach, kde len potichu pretriasali udalosti, spády a výstupy demokracie v našej zemi. Keď dohrkotali tanky a rozhučali sa v noci letky našich internacionálnych súdruhov, nastalo sklamanie, rozčarovanie. Pomaly narastalo vytriezvenie z nádeje na voľnejšie dýchanie. Začal všeobecný kašeľ zo zlého vzduchu v spoločnosti: na všetko. Normalizácia začínala pridávať do kroku na ceste „pokroku“. Prispôsobovali sme sa. Opäť sa šuškalo. Opäť sa obzeralo okolo seba. Opäť sa začalo báť. Opäť sa nedôverovalo nikomu. Opäť sa vyhadzovalo z roboty. Opäť špicli, neraz naši kamaráti, kráčali v našich stopách, či tieňoch. Ľudská tvár v našej rozdúchanej spoločnosti sa pomaly kládla na lopatky.

2. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
166

Magda Kotulová

Blíži sa november.

Myslím tým výročie Nežnej revolúcie. Už sa hotujem na to množstvo vyslovených slov, fráz, vychvaľovaní o tom, ako som ja... Ako som ja nie... nikto, alebo málokto napíše, povie. Som zvedavá na tých, čo November 1989 ani nezbadali, ktorí z neho žijú, profitujú, využívajú ho vo všetkom, vo verejnom i v súkromnom živote. Budú hodnotenia, chválospevy. Budú, ale aj rúhania sa, kritiky, osočovania a zatracovania všetkého po novembrového.

24. okt 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
29

Magda Kotulová

Stretnutie s filozofom, čo si podával ruku s marxizmom.

K rodičom, ktorí boli aj s mojimi súrodencami odprataní na dedinu, aby nezavadzali vo vlastnom byte červeným potentátom, cestovávala som na víkend pomalým osobákom. Na náš, násilne vyprázdnený byt sa hotovala spústa súdruhov z robotníckej triedy, aj jeden z radov pracujúcej inteligencie, lekár. /Doklady o uchádzaní sa kde-koho o náš nedobrovoľne uvoľnený byt sme obdržali po roku 1989./ V drevenom interiéri vlaku, sediaca na tvrdých, tiež drevených lavičkách, stretávala som sa so zaujímavými pasažiermi.

18. okt 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
42

Magda Kotulová

Dobrí ľudia ešte žili...

Tieto riadky píšem preto, aby som ozrejmila skutočnosť, ako sa v čase totality chovali niektorí slušní ľudia k poškodeným cynizmom režimu, alebo ak postrehli ich biedu. Keď nás v tých „budovateľských“ rokoch vyviezli z mesta, na šťastie, nie k českým hraniciam, ako nám sľubovali, ale na dedinu tu, chodila som do posledného ročníka gymnázia. Mojim súrodencom sa pretrhla niť so zamestnaním, školami, s priateľmi. Ostali v novom prostredí na vidieku, bez svojich doterajších škôl, do ktorých chodili. Otec sa ocitol bez zamestnania, lebo nikde ho nechceli prijať. Pokoroval sa, prosíkal o miesto, nik ho nezobral. Ale v podstate sme boli šťastní, že sme nemuseli do pohraničia, do Čiech. Mne so sestrou, s ktorou sme chodili od prímy až po oktávu spolu do gymnázia, podarilo sa nám zostať v meste. Dokončiť oktávu - s maturitou. Veľký podiel na tomto zázraku, mal náš triedny. Vybavil nám s riaditeľom školy, že sme triedu mohli zakončiť a nenasledovať rodičov na dedinu. Chodili sme domov len na víkend.

10. okt 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
134

Magda Kotulová

Všímame si ešte ľudí okolo seba?

Všímame, alebo sme zahĺbení len do seba? Myslíme len na to pred nami, čo nás čaká, čo žijeme, ako budeme porábať dnes, zajtra? Vidíme aspoň tých nám nablízku? Aspoň kúsoček pred našim nosom?... A ako sa k ním správame? Hrubo? Jemne? Normálne? Povznesene? Ľudsky? Neľudsky? Alebo mrazivo ľahostajne?

3. okt 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
26

Magda Kotulová

Podpísať sa vlastným menom

Prežili sme totalitu, ktorá nás všetkých „vcucla“ a priučila nás veciam, činom, ktoré keby nebola, možno by sme nikdy nepoužívali, nikdy tak nekonali. Zvykli sme si mnohí žiť v anonymite, radšej sa neprejaviť, stáť v úzadí, aby si nás, prepánajána, nikto nevšimol a neotrčil na nás svoj červený, podozrievavý a neohrozený „prst“. Dobre nám bolo vsunúť sa do stáda šedivých baranov, aby sme nevytŕčali, že máme nejakú inú škvrnku na svojej srsti, ako iní kolegovia-spolubarani-súdruhovia.

14. sep 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
470

Magda Kotulová

Drúzgavice

Nad mojím dievčenským životom sa začala rozprestierať tma. Prehupovali sa mračná, ktoré mali prekryť moju rozvíjajúcu sa čerstvú jar, ešte slnečnú... Začalo masívne zatváranie nepohodlných kresťanov, rehoľníkov. Samozrejme, nielen ich. Rozmohlo sa zneškodňovanie všetkých, o ktorých komunisti predpokladali, že sú im nie naklonení, ktorých sa báli, že ich akože môžu nejakým činom poškodiť, a byť proti ich primitívnej, násilníckej zločineckej aktivite. Išli sa pretrhnúť násilným umlčovaním všetkého duchovného, cirkevného, kresťanského. Bol vtláčaný národu nimi protežovaný drsný, cynický, nikým nepochopiteľný marxizmus-leninizmus-boľševizmus. Ale aj ten marxizmus nebol pravým marxizmom, naprogramovaným či spískaným Marxom. Bol to iba jeho slabý, lepkavý odvar. Bola to len úbohá náhrada, i tá zle pochopená a fantasmagorická, podľa želania, predstáv novopečených boľševikov, mnoho ráz primitívnych analfabetov, aby tak marxizmus-leninizmus vyzeral.

11. sep 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
31