Marian Baran
Svadba v kostole
Pod kríkom ležala hrdzavá mačka, farebne ladila s upršaným dňom. Ani sa nehla. Otvorila oko, zalesklo sa jej únavou, zívla a nehybne ležala ďalej
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Pod kríkom ležala hrdzavá mačka, farebne ladila s upršaným dňom. Ani sa nehla. Otvorila oko, zalesklo sa jej únavou, zívla a nehybne ležala ďalej

Leto skončilo udupané pod nohami. Ostalo v tráve. Zamaskované pod tapetou prirodzenej hniloby.

Prvé auto, ktoré som si kúpil, bol starý Moskvič. Bola to dobrá kúpa, dostal som k nemu aj hromadu náhradných dielov. Stierače, huňaté poťahy a umelohmotného psa, ktorému sa počas jazdy hýbala hlava.

Štartovali sme s kamarátmi pod bránou bicykel. Miesto duší mal pod plášťom pneumatík hadicu na polievanie záhrady.

Jano je férový chlap, dobrák. Je síce každý deň naštípaný, ale čo tam potom. Dá človeku aj posledné.

Na nočné kúpanie je potrebná teplá voda, noc a dôvera. Vodu pod bradu a to takú, že ju ani necítiť.

Starká piekla niekoľko chlebov naraz. Chvíľami som mal pocit, že je ich plná kuchyňa.

Pri Tisovci sú aj ostré zákruty, kde si treba dávať pozor na drobný štrk na kraji cesty. Obleky máme v kufri auta a svadobné zákusky v papierových škatuliach, sladko voňajú interiérom auta.

Vždy som myslel, že keď tieň domu rozdelí dvor na polovicu, tak končí deň. Ten tieň bol tmavý, taký iný na tráve ktorú som práve pokosil. Tráva ležala náhodne, podťatá štvorhranným silónom, čakala na hrable.

Ležal som pri vode a ty si ležala vedľa mňa. Teda neležala si tam naozaj, len som si predstavoval, že tam ležíš a ja ťa držím za ruku.

O takomto čase sme sedávali večer pod panelákom a tešili sa na prázdniny. Niekto už vedel, ako strávi dva mesiace. Prekrikovali sme sa komu bude lepšie, kým nezapadlo slnko.

Minulé leto, skoro ráno. Ešte za rosy vybrali sme sa na huby. Na pažiti rastie iba jeden druh, lajniaky.

Klimatizácia ticho fúkala vzduch po takmer prázdnej predajni. Figurína oblečená v krátkych nohaviciach a v tielku pozerala pred seba

Má troch synov. Ten najstarší robí riaditeľa vo veľkej firme, má dve vysoké školy a je uznávaný odborník.

Starý pán ležal na posteli, na boku a čítal časopis. Vôňa periodika vrážala do nosa ako niečo nové, neohmatané. Ako prekvapenie za rohom. Ako neočakávaný východ slnka nadránom.

Jeho biela hlava žiarila na balkóne aj pred týždňom. Pred tým málokedy vychádzal von, bolo šťastie vidieť ho.

Studené železo zbrane, by chladilo dlane, ukrytý v húštine hôr, kde sa skutočne bojovalo by hra dostala ten správny ráz. Bola to detská túžba.