Na druhej strane, keby asi nebolo Taj Mahalu, do Indie by neprišlo toľko turistov. Tí sa väčšinou pohybujú po takzvanom zlatom trojuholníku, čo je hlavné mesto Delhi, Jaipur a Agra, kde je novodobý div sveta. Žiaľ, turisti, keď uvidia tento kus Indie, myslia si, že celá krajina je špinavá, zapácha a všade je veľa žobrákov. Povedia si. ,,Taj Mahal je nádherný, ale toľko špiny som nikde nevidel. Do Indie ma už nikto nedostane.“
Ale čo ak tá India je čistá, voňavá a hlavné priateľská bez žobrákov? Viete si predstaviť Indiu aj takú, kde nie je veľa turistov a čakajú na vás zážitky, ako keby ste pozerali jeden z Barabášových dokumentov? Nám sa takýto sen splní a zážitky čakajú aj na vás!
Prednedávnom východná časť Indie otvorila svoje uzavreté územie, ktoré bolo možné doteraz navštíviť iba na základe osobitného povolenia udeľovaného iba tým, ktorí cestovali v turistických skupinách. O ktorých oblastiach hovoríme a čím sú tak zaujímavé? Pozrite sa na mapu Indie a úplne na východ k barmsko-bhutánsko-tibetským hraniciam. Oblasť, ktorá patrí medzi multikultúrne nielen v architektúre, ale aj v rôznorodosti v jazykoch a zvykoch. Vitajte v Assame, Manipure, Meghalaye, Mizorame, Nagalande, ale hlavne v Arunachal Pradeshi. Aj Lonely Planet má vo svojej knižke napísané - ,,ide o málo prebádané územie a patrí to medzi biele miesta na mape sveta“. Tak prečo sem neísť ešte predtým, než sem dorazia autobusy plné turistov? Taj Mahal vám neunikne, ten bude stále rovnaký.
Dnes sa sem dá nielenže dostať zadarmo, ale cestovanie je navyše veľmi jednoduché a čakajú vás možno tie najautentickejšie oblasti na svete. Horské kmene, divoká príroda, čisté rieky a hlavne zážitky.
My sme začali naše putovanie v oblasti Meghalaya v okolí mesta Shillong. Toto mesto mi bolo totálne neznáme a o pár rokov bude zrejme na všetkých turistických mapách, že sem treba ísť. Hlavnou atrakciou sú koreňové mosty v jednom z najdaždivejších oblastí na svete v hustom pralese. Kým sa dostanete k tomuto prírodnému unikátu, musíte prekonať takmer 6000 schodov, ale ta námaha, pot, svalovica stojí za to. Mosty, ktorých je v tejto oblasti približne 11, sú stále živé a používané. Asi najkrajším koreňovým mostom je takzvaný ,,doubledecker“. Síce patrí medzi najkratšie, ale je určite najfotogenickejší. Keď sa postavíte na tie korene, cítite pevnosť a vôbec sa to nehýbe. Neskutočné, čo dokáže spraviť miestny človek. „Postavenie“ takéhoto mosta vraj trvá okolo 9 rokov. Keď sem idete, prechádzate cez autentické dediny bez toho, že by po vás vybehli deti, ktoré chcú peniaze, perá či inú drobnosť, na ktorú ich naučil turistický priemysel. Po provincii Meghalaya sme sa vybrali do provincie Assam, ktorá je známa pestovaním čaju. Horské oblasti vystriedala nížinatá oblasť s čajovými plantážami. Všade, kam pozrieš, sú malebné čajové plantáže. Keď naprší, tak v ovzduší cítite omamnú vôňu čaju. A medzi tými čajovými plantážami sa nachádza jedno z najlepších indických safari. Safari a v Indii? Nosorožce? Áno a ešte k tomu jedna z najväčších populácií na svete. Safari, ktoré sa líši od tých afrických tým, že tu nie je toľko ľudí, zvieratá nie sú plaché a nosorožca vidíte z 10 metrovej vzdialenosti ako sa pasie a vás si nevšíma. Zelené lúky, čisté rieky, nedotknutá príroda spolu s nosorožcami patrí k národnému parku Kaziranga, ktorý si pod svoje ochranné krídla zobralo aj UNESCO. Koľko sme tých nosorožcov za dve hodiny videli? 20 či 30?
Plánovali sme tu ostať maximálne 10 dní, ale nakoniec tu budeme asi 3 týždne. Dostali sme povolenia do Arunachal Pradeshu, kde sa nachádza bájna Shangri-la a druhý najväčší tibetský kláštor na svete. Takže naše kroky smerujú k bhutánsko - tibetskej hranici. Momentálne pozdravujeme z Nagalandu.
Text: Martin Navrátil
Našu aktuálnu cestu po hodvábnej ceste a netradičných miestach môžete sledovať na www.facebook.sk/travelistan
Ako sa dá dostať do tejto časti Indie? Čo treba a čo koľko stojií?
Do Assamu, Manipuru, Meghalaya, Mizoram, Nagaland nepotrebujete žiadne povolenia. Treba mať len indické vízum, ktoré vybavíte v Bratislave.
Do Arunachal Pradesh potrebujete povolenie, ale to vybavíte pred cestou, ak napíšete na adresu duyutours@yahoo.com. Ide o licencovanú kanceláriu, ktorá vybaví povolenie. To trvá 5 pracovných dní a stojí 50 USD na osobu a poplatok za vybavenie je 2000 rupií na osobu. Do Arunachalu sa dá cestovať aj individuálne.
Do východnej Indie sa dostane buď letecky do Guwahati s medzipristátím v Delhi, alebo vlakom z Kalkaty do Guwahati. Letenky vyjdu okolo 70 eur a vlak z Kalkaty od 20 eur
Preprava po oblastiach je na dobrej úrovni s pravidelnou autobusovou dopravou.
Najlepšie obdobie na návštevu je od decembra do apríla
Ceny sú na nižšej úrovni ako pri návšteve Taj Mahalu. Denný rozpočet na deň, keď prespíte v dobrom hoteli, je cca 25 eur na osobu. Jedlo v reštaurácii vyjde v tejto časti okolo 1 eura, balená voda 10 centov, 300 km preprava autobusom cca 2 eurá.
Ide nielen o najčistejšiu časť Indie, ale aj oblasť miestnych kmeňov, kde za atrakciu ste považovaný vy sám.
Tak neváhaj a poď sem aj ty! (zdroj: Martin Navrátil)
