Matúš Marcinčin
Dám obesiť celý svet!
Dám obesiť celý svet! Ak nenájdem svoje peniaze, obesím sa sám!
Ukradnuté mi môžu byť kľúče,ukradnutý si môžem byť sám,rád zaplatím ten najvyšší účet,keď najnižšiu rýchlosť mám...(Vlado Krausz) Zoznam autorových rubrík: Divadlo, Literatúra, Svet, Nezaradené
Dám obesiť celý svet! Ak nenájdem svoje peniaze, obesím sa sám!
„Tento príbeh nie je fantastický, hoci je veľmi nepravdepodobný. Žijeme v časoch, keď sa môže stať všetko. Ak nie dnes, tak určite zajtra, lebo budúcnosť patrí vede.
Dva príbehy o deťoch. Dve rozprávania o dvoch svetoch. O mori chudoby a ostrove blahobytu. O mori, ktoré závidí ostrovu. O ostrove, ktorý nikdy nepochopí, že nemôže existovať bez mora.
Doteraz som si pri pohľade na (väčšinu) politikov mohol len strkať prsty do úst. V najbližších voľbách im ukážem zdvihnutý prst.
Pri príležitosti udelenia niekoľkých ocenení som s ním pred časom robil rozhovor pre medzičasom zaniknuvší kultúrno-spoločenský dvojmesačník Prešovský magazín (6/2009). Celý rozhovor sa odohrával vo veľmi príjemnej atmosfére pred jednou z premiér jeho domovského divadla. Nehral v nej. Prišiel sa pozrieť na svojich kolegov, ktorých si nevie vynachváliť. Rozprávanie sa s týmto veľkým skromným hercom bolo pre mňa skutočným zážitkom. Som veľmi rád, že administrátori blog.sme.sk mi umožnili pripojiť k mojim článkom o prešovských divadelných inscenáciách aj tento rozhovor. Ospravedlňujem sa za mnohé nedokonalosti, ktoré vznikli následkom obmedzení pri písaní originálu článku, keď som sa snažil vtesnať dlhý rozhovor do presne určených hraníc počtu znakov... Skutočná osobnosť. Bez ďalších veľkých rečí. Herec Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove Eugen Libezňuk.
Netypický, ale o to reálnejší prípad súčasnej rodiny. Najstarší syn R. je slabomyseľný, mladší A. zatvorený na psychiatrii a tretí N. je kripel na vozíčku. Ich matka L. sa vzdala. Rezignovala na svet a prijala pravidlá hry na pasívne prežívanie. Jediný, kto sa s tým odmieta zmieriť, je otec R. Muž s veľkým sebavedomím, ktorý čakal od života veľmi veľa. O to väčšia je jeho zúrivosť z nenaplnených predstáv. Nielen tá však prináša do jeho rodiny veľké napätie a robí jej členov nešťastnými. Aj keď si to neuvedomujú. Každý ubližuje tomu druhému, aj sebe. Svoje životy a konflikty v nich berú ako samozrejmosť. Bez možného riešenia.
Čo povieš tomu dieťaťu? / Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho bude pán boh živiť. / Čo keď narastie? / Že si — že si umrel. / A keď mu druhí povedia, že žijem? / Nech potom sám súdi nad tebou.
Aleluja, už som tu ja! Ty, čo si nikdy neplakal. Ty, čo sa nevieš ani smiať. Aj ty sa pridaj k nám a poď sa s nami pozerať! Aleluja, už som tu ja!
Dvadsiate storočie v skratke. Svetové vojny. Totalitný režim. Ľudské víťazstvá a pády. Vášeň. Fanatizmus. Nepochopenie. Láska. Radosť. Rany. Život, smrť. Čas. Tragédia jednej rodiny. Jedna hodina s piatimi ľuďmi na malom javisku. Koľko hodín koľkých ľudí v skutočnosti? A cez to všetko la Musica.
Je často zaujímavé vidieť veci z druhej strany. Čo hovoria napríklad cudzinci na našu krajinu a na nás, na Slovensko a Slovákov, to nám napovie veľa o nás samých. A nie je to ťažké zistiť. Aké to však bolo niekedy? Ako videl Horné Uhorsko a jeho obyvateľov nemecký cudzinec v barokovom 17. storočí? Prečítajte si Uhorského Simplicissima. Ak chcete vedieť (a vidieť naživo), ako ten istý cudzinec videl Spiš a Šariš tej doby, pozrite si Princove halušky!
Kto aspoň niekedy nezávidí tým, ktorí majú viac ako on? Kto by nechcel zbohatnúť rýchlo a ľahko? Bez práce a námahy? Kto by nechcel len tak stotisíc? - Čo to je stotisíc?! No niektorí by za stotisíc šli aj do pekla!
Čo má robiť človek? - Ktorý má už dosť tohto sveta. Ktorému sa dokonale spriečil. Ktorému je z neho dokonale zle. Svet plný verejne tolerovanej korupcie. Škandály, voči ktorým sme zľahostajneli. Cieľavedomé lži škeriace sa odporným smiechom do tvárí slušných ľudí. Arogancia mocných a bohatých. Veci a zvieratá povýšené nad človeka. Bezcennosť života. Manipulujúce médiá tvoriace umelú realitu. Každodenne znásilňovaná pravda. Každodenné víťazstvá svíň. Bieda, urážky a ponižovanie slušných a čestných. V rýchlom slede panoptika ostré kontrasty obrázkov tohto sveta, ktoré strašne bolia.
Kujme pikle, kujme pikle, obvyklé i neobvyklé. Kujme pikle, pikle kujme, snad se pikle s piklí ujme. Kujme pikle, kujme pikle, správné pikle lidi zvikle. Kujme pikle, pikle kujme, spekulujme, intrikujme… Lepšího nic není nad pořádný piklení.
Čo by ste urobili, ak by ste si v deň svojich narodenín omylom vymenili v autobuse kufrík a našli v ňom niekoľko stotisíc libier? Zbláznili by ste sa? Zmenili by ste svoju identitu? Alebo by ste sa vybrali do Barcelony, či kúpili si ostrov Bali? Neviem. Jedno je však isté - nemyslite si, že by ste to mali ľahké.
Hodina dlhšia ako ľudský vek v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Dobropis nie je veľká nádej. Je to malá radosť.
Na počiatku nebolo slovo. Na počiatku bola fotografia. Čiernobiely obrázok dvoch šťastných dievčat. Sestier, ktoré si boli veľmi blízke. Slovo bolo až potom. A nakoniec im ostalo len slovo – ako písmo v liste alebo hlas v telefóne. Človek zažil raj a nebude spokojný, kým ho znovu nenájde.
Sedem mesiacov po narodení sa rozhodlo o jej osude. Francúzsky kráľ Ľudovít XV. a rakúska cisárovná Mária Terézia z politických dôvodov spojili navždy životy francúzskeho následníka trónu Ľudovíta a jednej z mnohých rakúskych princezien. To ešte netušili, že sa stane jednou z najznámejších žien svojej doby a za krátkych 38 rokov bude nasledovať svojho manžela pod gilotínu. Mária Antoinetta.
Aj keď kontroverzný almanach Napred (1871) je bezpochyby to najvýznamnejšie, čo sa spája s mladým Pavlom Országhom v súvislosti s jeho štúdiom na právnickej akadémii v Prešove (1870-72), do obdobia jeho ranej tvorby patrí aj báseň, v ktorej na rovinu a s typickou mladíckou vervou vyjadril svoje pocity z niekdajších Atén nad Torysou – z Prešova.
Do bane vstupuje starý muž s vnukom, aby mu ukázal miesta, kde kedysi pracoval a ktoré preňho znamenajú viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Zabúda na to, že po privatizácii už baňa slúži len ako zásobník zemného plynu. Verný svojmu zvyku, vyťahuje cigaretu a škrtá zápalkou...
Ako to vyzeralo v dávnom Babylone? Chcete vidieť slávnu babylonskú vežu? Akým jazykom sa tam v skutočnosti rozprávalo? Čo sa dialo po legendárnej potope sveta? Čo urobí človek s darom z nebies?