Články od Michal Herman

Michal Herman

Pedagogický stredovek v ústavoch (062)

Pokračovanie: Raz prišiel do detského mestečka skinhead. Aspoň to o sebe tvrdil. Ak majú byť jediným určovacím znamením skína jeho kanady, tak potom máme skinheadskú armádu. Aj vlasy mal podľa môjho názoru dlhšie, ako by sa patrilo. No a nakoniec ten cukríčkovský zelený svetríček, ktorý mal oblečený, jeho imidž riadne dotváral. Len čo je pravda. Bol to v skutočnosti trapák. Ožratý a sjetý trapák. Postavil sa doprostred ihriska. Mohol mať okolo dvadsiatky. Kričal na deti. Hlavne na tie tmavšie. Naraz schytil malého čierneho chalana, ktorý behal po ihrisku a začal ho mlátiť. Ostatné decká zastali a chvíľu sa pozerali na to čudné indivídum. No skrátim to. Decká ho dobili ako koňa. Na tom príbehu by nebolo skoro nič zaujímave. Čo však stojí za pozornosť je to, že mestečkári vždy spolu držia. Ten malý rómsky chlapec tam bol len niekoľko mesiacov. Ochranu si nijako zvlášť nezasluhoval. Ale od samého prvého dňa čo bol v domove si ho každý chalan a každé dievča zaradili do svojho pásma ochrany. Každý chcel chrániť toho druhého. Každý každého. A všetci všetkých. To bol zákon. Bol ústavan a bol brat. Takí sú mestečkári.

16. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 344x
0

Michal Herman

Zavrite detské domovy (061)

Pokračovanie: Nemám rád nevyriešené veci. A tak som stále doliezal za vychovávateľkou Martinkovou. Chcel som od nej dostať, prečo ma uväznila na tri a pol týždňa v Mestečku, kedy som nemohol z bunky ani na krok. Dala mi zaracha za ktorého by sa nemusel hanbiť ani Kájinek. Šlo o to že som odišiel von do mesta napriek zákazu vychovávateľky Berdákovej, ktorá po mne chcela, aby som prejavil pokánie. Nikdy som tu ženu pred tým nevidel. Nemal som s ňou žiadnu minulosť. Veď v našej bunke po prvý krát zaskakovala za vychovávateľku ktorá odišla na materskú dovolenku. A rovno chcela po mne akési pokánie. Nerozumel som tomuto jej čudnému fanatizmu. Možno takto chcela dať dôvod svojmu postoju, že ma nikde nepustí. Toľko nástojila na tom aby som prejavil pokánie za všetky svoje hriechy, že som dostal podozrenie že ma provokuje. Za to si zaslúžila ignor. A to som aj spravil. Do mesta som odišiel bez jej posväcujúceho požehnania. Jednoducho som sa vzal a odišiel. Samozrejme že ma nahlásila na riaditeľstve Mestečka.

16. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 401x
0

Michal Herman

Aký vlastne bol môj vychovávateľ (060)

Pokračovanie: Ujo Vychovávateľ Lisník tvoril pre mňa v Mestečku základnú istotu. Či som chcel alebo nie. Či som si to dokázal pripustiť, alebo nie. Šlo to asi mimo mňa. Mal pomerne jednoduchú ľahko čitateľnú povahu. Nečudo že tu o ňom často píšem. Bol hlavným vychovávateľom vo výchovnej bunke v ktorej som žil. Bol podstatnou súčasťou môjho vtedajšieho života. Rozhodne do značnej miery ovplyvňoval život okolo mňa. Niekedy ma dokázal svojim prístupom príjemne prekvapiť. Niekedy som bol z neho zhrozený. Aj napriek tomu čo som tu o ňom všetko popísal si dodnes myslím že bola naozaj dobrý chlap. Platí to čo som napísal už skôr. Sám už nedokázal účinne ovplyvňovať chod v Mestečku ani vo svojej bunke. Jeho vplyv sa postupom času takmer počas štyridsiatich rokov ktoré v Mestečku pôsobil, značne zmenšoval. Sám mi hovoril že kedysi bolo jeho slovo veľmi silné. Dnes už nie je. Systém dnešnej výchovy v detskom mestečku ho prekričal. Vo svojej podstate to bol dobrý človek. To si naozaj myslím. Počas Vianoc slúžil v kuse štyridsať osem hodín.

11. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 393x
0

Michal Herman

Na hlad ti dám jablko (059)

Pokračovanie: Hlavný vychovávateľ z našej bunky ujo Lisník bol doslova zlenivelý. Nemám na myslí v manuálnej robote. Nie s tým nemal absolútne žiadne problémy. To iste nie. Zlenivel však mentálne. Nesnažil sa o to aby sme mali v bunke pohodlie a veci ktoré bežne človeku spríjemňujú život. Vychovávatelia iných buniek sa snažili deckám prilepšiť. Napríklad vychovávateľ Meravý z inej výchovnej bunky. Mali absolútne nový nábytok, a všade pekne a moderne vymaľované. V bunke mali po stenách nejakým umelcom namaľované výjavy s prírody. Prostredie ich výchovnej bunky bolo priateľské a mimoriadne pestré. Dokonca mala bunka dohodu s nejakým súkromníkom ktorý im pravideľne vozil mäso. No počuli ste niekedy niečo také? Vychovávatelia z takejto bunky potom mohli z peňazí ktoré ušetrili financovať iné aktivity v prospech detí. Dokonca sa deti z iných buniek dostali aj na kultúrne predstavenia. My v Lisníkovej bunke sme o takomto niečom mohli len snívať. V bunke u Meravých mali novú sedačku, koberce a úplne novú obývačku. My sme mali ešte pôvodné koberce z roku kedy bolo postavené a zariadené Mestečko. Teda z roku 1973.

10. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 350x
0

Michal Herman

Vychovávateľove súkromné boje s chovancami (058)

Pokračovanie: Miro je proti svojej vôli umiestnený na učnovskej škole v Bratislave. Nechcel do Bratislavy, chcel do Trenčína. Od malíčka túžil byť kuchárom. Jednoducho ho to okolo hrncov bavilo. Kuchyňa je domov. A domov to už je rodina. Možno odtiaľto ten asociovaný záujem nešťastného chalana. Vychovávateľ Lisnik mal s nim podľa môjho názoru nejaký poblem. Ich vzájomná komunikácia bola vždy odmeraná a studená. Ba myslím si až nepriateľská. „Ujo, môžem si vziať ešte chlebík?" opýtal sa Miro vychovávateľa. Lisník prikývol, aj sa trochu usmial. Ale všetky deti za stolom razom stíchli. Každý ten chlad cítil. Je to divné pretože Miro vyrastal pod Lisníkom od svojich dvoch rokov. Ešte keď bolo Mestečko zariadením rodinného typu. Kde sa o deti v jednej bunke starali manželské dvojice pedagógov. Lisník tu pôsobil aj so svojou pani manželkou. Myslím si že sa ujo Lisník potreboval Mira zbaviť. A to tým spôsobom že ho vylifroval do školy v Bratislave. Pritom učňovské stredisko tu v Trenčíne malo voľný stav na miesto kuchára. Miro mohol bez problémov sem nastúpiť.

10. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 350x
0

Michal Herman

Detské mestečko a sex (057)

Pokračovanie: Každý túži po rodine. Mestečkári nie. Túž po niečom s čím si sa nikdy nestretol. Čo si nikdy nezažil. Z ničim takým ako je túžba po rodičoch som sa tam nestretol. Možno v ich najtajnejších snoch. Do hlavy nikomu nevidíš. Ešte v malých deťoch som ten smäd po láske a rodine na chvíľu uvidel, ale u väčších deciek už nie. Je to asi otázka blednúcej pamäte, alebo nejakého čudného celoživotného vymytia mozgu. Ja vám neviem. Povedomosť o čomkoľvek sa dá udržovať. Školiť a udržiavať polienkami oheň, aby sa nestratilo čo je cenné. Aby bol charakter človeka úplný. U ústavanov je práve táto časť myslenia absolútne mŕtva. Tam kde má byť láska a spolupatričnosť k najbližším je len biela mapa bez ničoho. Ako keby ste im utrhli kus srdca. Kus ich osobnosti. A ani dušu už mestečkári nemajú. Vyšla z nich spolu s hlasitým prdom, keď im špeciálna pedagogička v mestečkárskom diagnostickom centre ešte kedysi na začiatku položila otázku: "Kde máš svoju mamičku?" Vedia čo je priateľstvo, nevedia však čo je láska. Nepatria nikam a nič necítia. A toto je ich problém. Tu by som ja osobne videl poslanie naozaj modernej pedagogiky. Ale s novými schopnými ľuďmi.

10. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 407x
1

Michal Herman

V Mestečku je to horšie ako v polepšovni (056)

Pokračovanie: Ak môj otec podpísal niečo čo súviselo s mojou strednou školou bol zrazu poriadny oheň na streche. V Mestečku mi za to nadávali, ako keby som ja nejako za to mohol. „Otec sa o moju školu zaujíma. Čo je na tom zlé?" Pýtal som sa vychovávateľa. Kričal na mňa že otec nemá právo niečo mi podpisovať. „Ešte ste mi stále nezaplatili príspevok na rodičovské združenie do školy." Vychovávateľ Lisník si moju poznámku nevšímali. Tvrdil, že od toho sú tu oni aby mi podpisovali veci do mojej školy. Miesto toho aby mali radosť že mám rodinu, ktorá sa o mňa zaujíma brali môjho otca len ako nejakú konkureniu. To však mali vopred prehraté. Na neho nemali. Nikto z nich. Na úrade na to všetko mali iný názor. Tvrdili že Mestečko a otec majú spolupracovať a majú záujem sa podeliť o moju výchovu. Neviem kde pani vedúca sociálneho oddelenia prišla na to že Mestečko chce s otcom spolupracovať. Ale chápal som čo mi tým chcela povedať.

9. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 378x
0

Michal Herman

Nie je v záujme úradu dostať ma do polepšovne (055)

Pokračovanie: Niekde sa niečo pokazilo. Ujo vychovávateľ Lisník pomaly strácal nadšenie zo mňa. No a ja som postupne strácal nadšenie smerom k nemu. Nič tragického. Ja osobne som ho ku svojmu životu nepotreboval. Začal ma zosmiešňovať pred ostatnými deckami v bunke. Rozprával že sa chodím sťažovať na úrad v meste že som stále hladný. "No najedz sa pekne aby si nám nebol hladný." Smial sa. Prejavoval otvorene nespokojnosť s tým že mi nedokážu vychovávatelia zakázať víkendové návštevy u môjho otca. Že keby bolo po jeho nikam by ma na víkendy nepustil. Bol som rád že sa stávam absolútne nezávislý na detskom domove. Vlastne som bol na to hrdý. Už som nepotreboval ich jedlo, ktorého bolo aj tak vždy žalostne málo. Rovno zo školy som bežal k otcovi a tam som sa vždy dosýtosti najedol. Rovnako aj cez víkendy ktoré som trávil spoločne s otcom. "Nebudem večerať. Najedol som sa u otca." Vstal som od stola a šiel som do svojej izby.

9. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 288x
0

Michal Herman

Zo života mi robili peklo, pretože som sa im nepoddal (054)

Pokračovanie: Vychovávatelia v Mestečku boli pre deti všetkým. I v tom negatívnom zmysle aj pozitívnom zmysle. Určovali im život. Boli jeho náplňou i formou. V dobrom i zlom. Tak či tak. Boli poväčšinou znudení a otrávení. Naozaj ožili len ak niektoré dieťa vyviedlo nejakú neplechu. Mali potom pocit že žijú. A že ich úloha v Mestečku má nejaký zmysel. Doslova ožili. Aspoň ich to vytrhlo z večného spánku. Nič som s tým voči vychovávateľovi Goliánovi nesledoval. Nemal som v úmysle mu nejako ublížiť. Žiadosť o hostiteľský pobyt u môjho otca sa ako u nejakých malomyseľných musel špecialne pre každý víkend zvlášť obnovovať. Žiadosť o víkendový pobyt som vzal k otcovi na náš byt a ten žiadosť podpísal. A potom som žiadosť odniesol vychovávateľovi späť na bunku. Raz si ma k sebe zavolala vedúca výchovy Janišová. Mal som pocit že je stále viac a viac naštvaná. Ani neviem prečo som ju tak vytáčal. Jej tlak na mňa sa stále zvyšoval. Stále ma trestali zákazom vychádzok. „Pôjdeš zo školy rovno do Mestečka. A nikam ani na krok."

9. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 330x
0

Michal Herman

Neverím že sa z decáku niekedy dostanem (053)

Pokračovanie: Neznášam január. Nenávidím prechod z rozprávky do surového života. A strašne dlho trvá. Je ako tri mesiace dohromady. A je zlý a nehostinný. Prebudenie do reality. Tvrdej a mestečkárskej. Otec chodil stále na úrady a bombardoval ich tam žiadosťami o moje prepustenie. Žiadosť zo strany sociálky už bola tam kde mala byť. Na trenčianskom súde. Ležala na stole pred sudkyňou čo mala na starosti agendu deti. Pojednávanie vo veci môjho prepustenia do domácej starostlivosti bolo stanovené na dvadsiateho piateho februára. Ak sa v tento deň nedostanem domov dočkám už nejako do konca roku. Vtedy budem mať osemnásť rokov a potom pôjdem domov určite. Nezostanem tu ani o hodinu dlhšie. Nikto ma nezastaví. Ak by som sa v deň súdneho pojednávania dostal predčasne domov, bolo by to o celých desať mesiacov skôr. Radšej som sa však neupínal na ten februárový deň aby som nakoniec nebol sklamaný. Všetci v Mestečku ma upozorňovali na to že ešte sa nikto nikdy nedostal takýmto spôsobom domov. Že vraj súdy nikdy nie sú na strane detí, ale sú vždy na strane detského domova. Dokonca mi to tvrdili aj vychovávatelia.

8. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 429x
2

Michal Herman

Prázdniny u otca boli úžasné (052)

Pokračovanie: V lete poskytol otec jednému človeku auto. Ten ho rozbil. Nabúral s ním do stromu. Otec mal už zdravotné problémy a tak nemohol a ani nechcel tento problém riešiť. Nikto z nás nevedel že ten chlap bol gambler a feťák. Zranil nejaké dievča ktore práve viezol v aute. Hrozil mu za to kriminál. Aby veci nejako napravil a urobil tak dojem na policajné orgány, vyrovnal sa s otcom finančne za nabúrané auto. Bolo to pred Vianocami keď mu dal peniaze za auto. Otec mi hneď kúpil mobil. Bazarový ale drahší. Kúpil tiež televízor aby som sa mohol cez Vianoce pozerať na vianočné vysielanie. Strašne som sa tešil na Vianoce. Mal som ich celé stráviť u otca. Nevedel som sa už dočkať kedy začnú. Asi milión krát som si od vychovávateľov vypočul že za trest na vianočná sviatky k otcovi nepôjdem. Iba som sa smial. V každom prípade tie peniaze boli pre nás veľmi cenné. Prišli v pravý čas. Mohli sme si do prenajatého bytu kúpiť potrebné vybavenie a pripraviť sa na naše spoločné prázdniny s otcom.

7. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 404x
2

Michal Herman

Vianoce v detskom domove (051)

Pokračovanie: Šiel som von z bunky trochu sa vyvetrať. Medzi chalanov. Kamarát Ján nebol chovancom z Mestečka. Býval kusok od ústavu v dedine. Doniesol so sebou fľašu vodky. Napiť sa dožadovali aj malé ústavanske decká. Kopli sme ich do zadku. Bol som celý uzimený. Nemohol som sa nijako zohriať. Priložil som si fľašu k ústach a poriadne som sa napil. Jano moc piť nechcel. Vraj už má celkom dosť. Sedel doteraz v krčme s chlapmi z dediny. Ešte som sa niekoľko krát z fľašky napil. Asi som to trochu prehnal. Vypil som tak tri deci. Možno viac. Došiel som do bunky. Bolo už po večery. Vychovávateľke Dubinovej ktorá zastupovala našu kmeňovú vychovávateľku som povedal že si idem ľahnúť a nech dozrie na to aby ma nikto v izbe neotravoval. Spolunocľažník Marek bol v Trnave na internáte. Len čo som sa vyzliekol a ľahol si do postele cítil som ako sa so mnou oztočil svet. Celá posteľ sa ako vrtula začala krútiť. Otec sa na mňa ukŕňal spoza plota mestečkárskeho sveta. Rehotal sa a ukazoval na mňa napriahnutou rukou. Jeho hlas sa mi v ušiach rozkladal na akúsi výsmešnú ozvenu.

7. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 390x
0

Michal Herman

Pred decákom, pred posledným bodom obnovenia (050)

Pokračovanie: Tu chripku nie a nie poriadne doliečiť. Už som s ňou bojoval niekoľko týždňov. Doma som liečil chripku tak maximálne tri dni. Otec vždy zanechal inú činnosť a bežal rýchlo za mnou. Bol vždy so mnou keď som ochorel. Ten by sa asi zbláznil keby sa mi naozaj niečo vážnejšie stalo. Sadol si ku mne na posteľ a podal mi horúci čaj. Pobrčkavil ma. To znamená že mi pomrvil rukou po mojich brčkavých vlasoch. Povedal som mu, „choď do riti". Myslel som si však, „aký som rád že si tu so mnou." Doma som sa pár krát vypotil a bolo po chrípke. Otec ma tým naučil že keď som chorý alebo mám nejaké problémy vždy sa o mňa postará. Aj keď som bol malý stále behal do školy a riešil veci keď ma niekto zo spolužiakov uderil. Ja neviem či je to dobré alebo zlé. Jedno vám to však napovie. Môjmu rodičovi na mne záleží. To je veľmi potrebný pocit. Určite pre dieťa ktorého vychováva iba jeden z rodičov. Taký osamelý rodič sa musí o svoje dieťa báť za dvoch.

7. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 385x
0

Michal Herman

Ľudia mimo decáku sú dobrí (049)

Pokračovanie: Jeden zo štátnych prídeľov v detskom domove bolo tristo korún na každého ústavana. Za tieto peniaze si mohlo dieťa z detského domova kúpiť darček na narodeniny. A ďalších tristo korún aj na darček pod vianočný stromček. Bolo to niekedy v novembri keď nás vychovávateľ Lisník všetkých zorganizoval na spoločný vianočný nákup darčekov. Pretože ja mám v decembri aj narodeniny, mohol som na svoje darčeky minúť dokopy šesto korún. Pamätám si ako sme kedysi spoločne s ocinom chodili na vianočné nákupy. Vianočné trhy. Cigánska a voňavá klobása. Od mala na to rád spomínam. Boli to vždy chvíle plné pohody a lásky. Milujem dodnes vianočnú atmosféru. Všetko sa trblieta. Na svete je vtedy moc krásne. Ja si myslím že ľudia sú vtedy takí, akí naozaj sú. Neverím že sa práve na Vianoce pretvarujú. Potom po Vianociach ich zadlávi ruch bežného života. Práve vtedy sú iní. Práve na Vianoce sú autentickí. Nenechám si vziať túto radosť žiadným premúdrelým škemralom. Mne sa Vianoce veľmi páčia a nevadí mi ani ten obchodnícky duch v pozadí. Viem aký druh ľudí to hovorí.

5. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 352x
4

Michal Herman

Bolo ťažké udržať si v Mestečku čistotu (048)

Pokračovanie: Bolo veľmi ťažké udržať si v Mestečku čistotu. Mám na myslí morálku. V porovnaní s niektorými mestečkármi bol za plotom detského domova hotový Raj. Myslím tým porovnanie našich ústavanských deciek a normálnych detí z mesta. Naše deti kradli fetovali a doslova zbíjali. Chalan vyniesol z obchodu na jedno navštívenie desať redbulov a desať krabičiek cigariet a ešte tvrdý alkohol k tomu. Jeden chalan vošiel do obchodu s luxusným oblečením. Celý sa obliekol do značkových vecí, akože si skúša veci a potom zrazu vystrelil z obchodu ako raketa. Nikto by ho nedobehol. Chvála bohu nebol z našej bunky. Ten čo kradol v potravinách si dole zaviazal nohavice a potom si lup z obchodu jednoducho nahádzal do nohavíc. Už pri kúpe nohavíc počítal s tým aby sa tam čo najviac zmestilo. Ja osobne neviním nikoho z deciek v domove. Bol to následok výchovy a prístupu ľudí ktorí sa o nich v ústave starali. To boli naozaj žalostné výsledky. Ak by ľudia zaznamenávali takéto výsledky v ktoromkoľvek inom obore, tak poteš ma pán boh. Šlendriáni a neschopáci.

4. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 365x
0

Michal Herman

V detskom domove zhrubnete (047)

Pokračovanie: Navštevoval som zdravotnú školu v Trenčíne. Už druhým rokom. Učili nás tam samé dôležité veci. Ako sa účinne a odborne starať o zdravie ľudí. O ich pohodu a šťastie. Bolo to v rozpore s tým čo som cítil ja. Mal som skôr potrebu ubližovať ľuďom ako im pomáhať. Moja tolerancia voči systému Mestečka bola asi na konci. Už som nedokázal odolávať. Mal som v sebe nahromadenej príliš veľa zlosti. Odzrkadľovalo sa to aj na prístupe k mojim spolužiakom. Chvíľu som sa snažil svoje prepätie nejako regulovať a ovládať sa. To sa však dlho nedá. Dlho to neudržíte. Mal som zlé a pichľavé poznámky na dievčatá z našej triedy. V snahe zahviezdiť pred ostatnými som používal narážky spolu s vulgarizmami a potom som sa rehotal ako blbec. Dievčatá ma mali po nejakom čase naozaj dosť. Aďka z našej triedy zorganizovala proti mne tvrdú ofenzívu. Niektoré mi otvorene povedali že by si nikdy nepomysleli že sa niekedy takto hnusne zmením.

4. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 381x
0

Michal Herman

Mestečko ničí osudy chovancov (046)

Pokračovanie: Miro bol veľmi fajn. Mnohé decká mi ho odporúčali ako dobrého kamaráta ešte keď som bol v diagnostickej bunke. Zháňal som sa teda po ňom. Večer zazvonil na diagnosťáku. Odvtedy sme boli dobrí kamaráti. Bol o rok aj niečo mladší odo mňa. Učil sa za kuchára na nejakej škole v Bratislave. Nechcel do Bratislavy. Ani neviem prečo ho tam umiestnili. Nikdy do Bratislavy nechcel. Asi to mala byť nejaká vychovávateľská lekcia či čo. Keby som nepoznal vychovávateľov a úradníkov v Mestečku nemyslel by som si že niekto môže takéto niečo urobiť. Asi ho tam umiestnili namiesto polepšovne. Čo najďalej od Mestečka. Keď bol ešte môj otec v nemocnici vzal som Mira zo sebou keď som ho išiel navštíviť. Miro sa choval k ocinovi priateľsky a otvorene. Pýtal sa ho prečo je v nemocnici. Prejavoval chapavosť a porozumenie. Na pätnásťročného chalaniska bol neuveriteľný. „Tvoj otec je moc fajn," povedal mi vonku. Než sme odišli z otcovej nemocničnej izby otec sa so mnou rozlúčil a potom sa obrátil na Mira. „A ty sa chlapče drž." Miro zareagoval, „ja sa budem ale vy sa ujo hlavne držte."

4. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 382x
3

Michal Herman

Také veci nepotrebuješ písať (045)

Pokračovanie: Marek, môj spolubývajúci na izbe v bunke bol cez týždeň na internáte.Takže som mal izbu sám pre seba. Nasťahoval som sa do jeho postele. Povolila mi to teta vychovávateľka Berdáková. Mali sme rohovú izbu a tak v nej bola veľká zima. Marek, môj spolubývajúci mal posteľ hneď vedľa radiátora a tak v nej mal príjemne teplúčko. Prehodil som si paplón cez radiátor a tešil som sa z nebývalej pohody. Zakázal som si pre seba rozmýšľanie nad svojim osudom. To ma vždy prenieslo do poriadnej depky. Snažil som sa svoj mozog rozptýliť. Skôr či neskôr predsa len zaspíte nech by sa vám zakuslo do hlavy čokoľvek. Je to biologické.

3. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 363x
0

Michal Herman

Chcel som bojovať s celým systémom (044)

Pokračovanie: Myslel som si že keď môžem byť s otcom každý víkend že sa viac vnútorne upokojím. Vypadnúť na sobotu a nedeľu s tohoto režimu ktorý ma oberá o všetko. Víkendy s otcom boli úžasné. Toľko slobody ani neunesiem. Veľmi som sa tešil. Život pre mňa mal zrazu cenu. Neupokojil som sa ani pri predstave spoločných víkendov u nás v prenajatom byte, kde na mňa čakal otec. Pretože som stále bolestne porovnával väzenie režimu v detskom domove s láskavým a bezproblémovým prístupom môjho otca. Ti v Mestečku na neho nemali. Chýba im to najpodstatnejšie. Vrúcnosť a dobro. Nevedel som sa dočkať až konečne skončí školský týždeň. Zdal sa mi nekonečný. Po víkendových večeroch u mojeho otca som vždy večer vyrážal za kamarátmi do mesta. Moji starí kamarádi, ktorých som tak dlho nevidel. Mnohí ani nevedeli že ešte existujem. Mnohí ani nevedeli že som skončil v ústave. Ako keby ma ktosi práve vzkriesil z nejakej hroznej smrti. Ani raz som neprišiel za toto obdobie víkendových návštev môjho otca domov opitý. Nepotreboval som sa opíjať, keď som bol na návštevách otca.

3. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 316x
0

Michal Herman

Stále sa sťažuješ že si hladný (043)

Pokračovanie: Miestami otca popisujem ako nejakého svätca. Nie nebol svetcom. Ale nám dvom sa tak vtedy scrkol život že sa v našich povahách odkryla ta najzákladnejšia podstata. Tu máme asi všetci rovnaku. Nikto nie je zlý. Prestali mňa i otca zaujímať nejaké nepodstatnosti a sústredili sme sa nevedome na to najzákladnejšie. Chodil za mnou denne do ústavu. S úsmevom a pokojom znášal sťažnosti vychovávateľov na moje správanie a ignoranciu mestečkárskych pravidiel. „Je ešte dieťa." Reagoval otec. Asi ho mali za hlupáka. Otec s pokojom a rozvahou poukazoval vychovávateľom na veci ktoré boli podľa neho nesprávne. Vychovávatelia mu zase vysvetľovali že sa na veci pozerá nesprávne. Nakoniec aj tak veci na ktoré otec poukazoval zmenili. Tým dali najavo že mal pravdu. Na jeho sťažnosti že mi nie su poskytované obedy, pretože som v čase obeda ešte v škole. Vychovávatelia rozhodli že sa mi obedy nosiť z jedálne do bunky. Ani to však nefungovalo. Ku svojmu obedu som sa dostal tak raz do týždňa.

2. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 332x
0

Michal Herman

Zoznam článkov blogera