Natália Blahová
Anjeli strážni v našom aute
Nedeľa. Ale akási bez chuti. Deti po chorobe umrnčané až zúrivé. Už ráno sa dajako priveľmi vlečie. Odela som dav a naskákali sme do auta.
Som sociálna poradkyňa. Ľudské práva, práva dieťaťa, rodinná a sociálna politika sú témy, ktorými sa zaoberám celý svoj pracovný život. Túžim po slušnom štáte, ktorý by fungoval pre ľudí a myslel aj na tých najslabších. Zoznam autorových rubrík: Rodina, úvahy, Poézia, pocitovky, knižnica, Komentáre, u nás, Politika, foto, nezaradené
Zoznam článkov blogera
Natália Blahová
Ako sme čakali Mikuláša na nesprávnom mieste
Každoročne v našom meste rozsvecuje vianočný stromček Mikuláš. Pekná akcia. Koledy, usmiate detičky, cukríky a ja dojatá k slzám. Včera sme si ale pomýlili stanovište!
Natália Blahová
Diletanti, ale nadšení
Keď sme sa presťahovali do nášho zánovného domu, záhrada okolo neho sa mi veľmi páčila. Pre dievča z mestského paneláku to bola uchvacujúca bujará zeleň. Neskôr mi bolo taktne vysvetlené, že je to burina a susedia by boli neveľmi radi, keby sme ju aj naďalej pestovali.
Natália Blahová
Ako sa máš ?
Je to otázka alebo pozdrav?Ráno otvoríš oči, nahádžeš niečo do seba a na seba a o pár chvíľ si už súčasťou pracovného procesu. A vrátnik ťa víta otázkou:- Ako sa máte ?- Dobre a vy ?- Ále, ujde to.
Natália Blahová
Čo bolo v škole ?
Túto otázku opakovane pokladám svojmu synátorovi už sedem rokov. Pokaždé sa dozviem interesantnú odpoveď: Nič.
Natália Blahová
Na přechodu pro chodce Tatra drtí dúchodce...
Výzva pre dopravnú políciu. Ak chcete pokutami naplniť deficit štátnej pokladnice čítajte ďalej.
Natália Blahová
Panda špinavá
Dnes by som sa s vami chcela podeliť o zaujímavosti zo života plyšového zvieraťa, ktorého rodové meno je panda a druhové - špinavá.
Natália Blahová
Odhláste ma zo života
Posledné dva týždne som chodila do škôlky hlavne preto, aby som odhlásila svoje deti. Mali totiž chrípku, teploty, boleli ich uši a hrdlá, mali nádchu a kašeľ.
Natália Blahová
Opité žabky
Minulé prázdniny som bola nútená stráviť so synom na detskom oddelení našej nemocnice. Vždy, keď sa piatočne zvečerievalo, sestričky nervózne pozerali na hodinky, kedy to už začne.
Natália Blahová
Už ho nebudem biť
Náš Jakubko bol prváčik. Konečne. Veľmi sa na školu tešil. Bol šikovný, bystrý, mal veľa záujmov, mal rád prírodu, hlavolamy a chcel byť pilotom stíhačky. Dnes viem, že v záujme národnej bezpečnosti je, aby ním nikdy nebol. Zistili sme, že má dislexiu.
Natália Blahová
Keď voňajú chryzantémy
Ochladilo sa a vietor je ráno nepríjemný. Naráža do nás, sotva zobudených, idúcich rozospato do práce. Ale o to príjemnejšie sa nám vracia späť. Je nám dobre doma.
Natália Blahová
Je strašné mať strach
Asi začnem písať horrory. Budú síce trochu monotématické, ale mne to nevadí. Keď vystačí Daniele Steelovej jedna šablóna na stovku románov, poradím si aj ja. So strachom treba bojovať a ja si volím túto cestu. Mojou témou bude - Čo všetko sa môže stať deťom.
reklama
Natália Blahová
Čo mi rozprávala babička
Možno preto, že som mala babičku ako od Boženy Němcovej, od mala rada počúvam starých ľudí rozprávať ich príbehy. Pokľudným spôsobom v nich odovzdávajú svoje trápenia, lásky a zážitky a v kľude ich rozprávania sa mi pred očami premieta farebný film tých čias.
Natália Blahová
To bolo vtedy
A teraz je to takto. Do pôrodnice zavíta rómska spoluobčianka a cíti sa tu ako doma. Je tu už po niekoľkýkrát. Ako na bežiacom páse fičí pôrod a po niekoľkých minútach je na svete ďalší človiečik. Ale ona nie moc rada lekárov a ihly, tak sa pekne oblečie obuje a sadne na autobus.
Natália Blahová
Ako sme si išli adoptovať (záver)
Bolo teplé júnové ráno a my sme stáli na pumpe a popíjali kávu z automatu. Hodina cesty za nami a najmenej ďalšia pred nami. Cítili sme sa tak trochu ostrieľaní a emócie s nami veľmi nelomcovali. Odkladali sme si ich na tú chvíľu a ten čas.
Natália Blahová
Zorka, Bobino a moja kamarátka Zuzka
So Zuzkou sme sa skamarátili tak, že sme obe dajako vystali, keď si v prvý školský deň všetci obsadzovali spolužiakov, s ktorými budú v prvom ročníku drať lavice. Sadli sme si spolu a zostalo to tak niekoľko rokov. Spolu sme sa hrávali, navštevovali, hádali,spolu sme čítali našu prvú knižku Dovidenia Zuzanka.
Natália Blahová
Aj vám sa to stáva?
Vybrali sme sa s deťmi na pravidelnú poobednú vychádzku do mesta. Popozerať výklady, zastaviť sa v cukrárni na zmrzku, pobudnúť chvíľku na ihrisku a tak. Len čo sme vyšli z domu, všimla som si povedľa idúcu staršiu pani.
