Vlastenectvo trochu inak

 V Spojených štátoch je preukazovanie vlastenectva na naše pomery naozaj gýčové. Ich vlajky môžete nájsť, prehnane povedané na každej búde, a za srdcia sa držia tak často, že si človek môže myslieť, že majú zdravotné problémy. Pravda, len o niečo menej to preháňajú Francúzi a ostaní Západoeurópania. No nemusíme chodiť tak ďaleko. Stačí sa pozrieť na Poliakov, ktorí už ani nevedia čo by mali ešte urobiť, aby svoju polskoť na verejnosti demonštrovali  čo najviac a to nielen doma, ale i v zahraničí. O Maďaroch sa snáď ani nemusím rozpisovať. Len my sa stále bojíme hovoriť o vlastenectve a dávať ho patrične najavo. Samozrejme nehovorím o nacionalizme, ale o zdravom sebavedomí, keď vystupujeme v zahraničí. A aj doma by nezaškodilo, keď by sme napríklad v školách vyvesovali štátne zástavy ako sa to robí napríklad v USA, vzore niektorých našich veľkých demokratov, ktorí to ale u nás pokladajú za niečo odsúdeniahodné, nacionalistické a pre výchovu detí škodlivé. Ktovie prečo. Keď sa pýtate zahraničných hostí čo by nám poradili tak okrem iného poväčšine hovoria o tom, že mali by sme byť viac hrdí na svoju vlasť a tým pádom aj sebavedomejší. A to si myslím aj ja. Rozhodne treba v školách venovať viac pozornosti výchove k vlastenectvu a národnej hrdosti tak, aby sme sa nehanbili za to, že sme Slováci. Pravda, všetko treba s mierou, ale určite v tomto smere ďaleko zaostávame za za našimi susedmi či všetkými spojencami.