Spája nás FascinÁzia; kultúry a krajiny Orientu sa stali súčasťou našich životov. Spolupracujeme v rámci OZ Pro Oriente (www.prooriente.sk) Zoznam autorových rubrík: Blízky východ, Ďaleký východ, India, Juhovýchodná Ázia, Všeobecné, Súkromné, Nezaradené
Teplo. Voda. More. Opaľovanie. Prázdniny. Dovolenka. Každé z týchto slov sa aspoň trochu viaže k našej stredoeurópskej predstave leta. Uplynulé dni nám mnohým svojimi teplotami dali zabrať. Prezerajúc si obrázky z Pohody však nadobúdam dojem, že vzťah našinca k teplu a letu je v zásade pozitívny a radostný.
Moja japonologická profilácia na tradičné divadlo ma priviedla aj k tomu, že už dlhé roky spolupracujem so slovenskou Štátnou operou a účinkujem na ich turné po Japonsku, jednak ako tlmočník, a tiež na javisku ako rozprávač v japončine. Japonskému publiku predstavujem dej predvádzanej opery či operety v predeloch medzi jednotlivými spievanými výstupmi. Takáto forma je Japoncom blízka, pretože zodpovedá úlohe rozprávača v tradičných formách japonského divadla ako nó, kjógen, kabuki a džóruri.
Hora Arbel je vlastne útes, ktorý sa týči asi 380 m nad hladinou jazera (avšak iba cca 180 m nad hladinou Stredozemného mora). Na jeho severnej strane je údolie, ktorým viedla staroveká cesta z Magdaly (domovského mesta Márie Magdalény) smerom na antický Sipporis a Nazaret. Je možné, že práve touto cestou prichádzal Ježiš Kristus z Nazareta k jazeru za svojimi učeníkmi – rybármi.
Kham je jedným z troch tradičných regiónov (ďalšími sú Ü-Cang, teda Centrálny Tibet, a Amdo na severovýchode) osídlených Tibeťanmi. Nachádza sa na východnej časti Tibetskej náhornej plošiny a dnes tu žije asi štvrtina z piatich miliónov Tibeťanov. V júni som strávil tri týždne putovaním po Khame a tak sa mu chcem venovať v najbližších príspevkoch na našom blogu.
Muslimskí muži (teda aj prevažná väčšina arabských) môžu mať maximálne štyri manželky. Hovorí o tom všetka dostupná náboženská literatúra: Korán, hadíty – rozprávania o výrokoch a skutkoch proroka Muhammada, ako aj sunna – tradičné zvyky a pravidlá. Menej známe je, že sobáše môžu byť rôznorodé. Nemám pritom na mysli delenie podľa toho, či sa konajú v mešite alebo na úrade.
Keď sa Bangkok skoro ráno prebudí, nakŕmiť psov a mníchov je jednou z prvých povinností jeho obyvateľov. Takéto spojenie svätých mužov a psov v jednej vete môže znieť blasfemicky, vôbec tak však nie je mienené. Obidve bytosti z opačných koncov hodnotového rebríčka sú objektom plnohodnotných náboženských aktivít.
Ibn Bádždža (1095-1138), v Európe známy ako Avempace, bol arabský polyhistor z Andalúzie. Zaoberal sa astronómiou, fyzikou, medicínou, botanikou, logikou, filozofiou, psychológiou, hudbou a poéziou.
Keď sa povie Čína, mnohým sa najprv vybaví nejaký chutný pokrm čínskej kuchyne, najčastejšie asi kung-pao čiže kocky marinovaného kuracieho mäsa opečené s čili papričkami, pórom a arašidmi či chrumkavá pekinská kačica, naporciovaná a podávaná s tenkými plackami, sladkou omáčkou a pórom . V podaní šikovného kuchára ide o veľké pochúťky. Aj vám sa začínajú zbiehať slinky? Nuž čítajte ďalej, dnes budeme hovoriť o čínskej kuchyni (ale nielen o nej).
Burka. Toto slovo sa v posledných mesiacoch skloňuje na stránkach médií, v reči politikov a predstaviteľov rôznych záujmových skupín v Europe v súvislosti s jej zákazom či pokusmi o jej zákaz a penalizáciu osôb, ktoré ju nosia.
„The whole of Japan is a pure invention. There is no such country, there are no such people.“ (Celé Japonsko je číry výmysel. Niet takej krajiny, niet takých ľudí.) Oscar Wilde
Po celodennom chodení sme sa už nevedeli dočkať oddychu a očisty na hotelovej izbe. Nemilé však bolo zistenie, že naše izby budú k dispozícii až o ôsmej hodine večernej. Údajne neboli upratané kvôli šabatu. Pikantné bolo, že židovský šábes ako výhovorku používal recepčný, ktorého materčinou bola zjavne arabčina. Táto reč slúžila aj ako lingua franca pre ostatný hotelový personál.
Tento príspevok je tak trochu pohľadnicou hodenou do schránky ešte pred odchodom na cestu. Ak naozaj šlo všetko podľa plánu, tak v čase, keď tieto riadky čítate, sa už prechádzam práve po tibetskom buddhistickom kláštore Labrang. Celý jún budem na okraji Tibetskej náhornej plošiny a niečo z mojich zážitkov sa vám pokúsim sprostredkovať po návrate.
V Egypte – hlavnej arabskej dovolenkovej destinácii Slovákov – stúpa ortuť na teplomeri a blíži sa čas, keď tam chodievame relaxovať, zašnorchlovať si, vystrieť údy na silnom slnku. Preto píšem práve teraz...
Keď sa mi včera večer znova nepodarilo vtesnať thajskú politiku do predpísaného počtu riadkov, už som chcel tému vzdať. Ráno som však cestou do práce prešiel popri páchnucom vyhorenom nákupnom centre, ktoré tu zostalo od posledných nepokojov, a tak som sa nakoniec rozhodol nechať iné témy na neskôr. Tu je teda niekoľko neučesaných poznámok ku krátkym TV šotom thajských vojakov krčiacich sa za obrnenými transportérmi a s lietajúcimi molotovovými kokteilmi nad hlavami.
Náš orientalistický blog z Bangkoku sa, žiaľ, omeškal. Zrejme to zapríčinila neblahá situácia v Thajsku – len dúfam, že Miloš Hubina a jeho rodina sú v poriadku. Toto kráľovstvo, ktoré bolo v Juhovýchodnej Ázii už tradičným tigrom, sa zmieta v ťažkej dobe a tentokrát nie je naporúdzi ani klasické riešenie podobných sporov v tejto krajine – tým, že by si kráľ Phúmiphón Adunjadét predvolal predstaviteľov znesvárených strán, tak ako už veľakrát predtým, a vyzval ich k zmiereniu... Kráľ je však od konca minulého roka v nemocnici vo vážnom stave a na súčasnú situáciu nevydal nijakú reakciu...
Nie, nejdem hovoriť o tom, že všetko so všetkým súvisí. Chcem sa len zmieniť o časti sveta, ktorá v istom období bezprostredne a významne ovplyvnila vývoj v Európe. Radšej vynechám hodnotenie, či ten dopad bol pozitívny alebo skôr negatívny, lebo to podľa môjho presvedčenia zmysel nemá. Prosto bol a jeho dôsledky sú citeľné dodnes. Tou časťou sveta je Blízky východ, Severná Afrika a niektoré priľahlé územia.
Svoje rozprávanie o Číne začnem trochu zoširoka – známym príbehom, ktorý sa pripisuje starovekému gréckemu bájkarovi Ezopovi. Jedného dňa ho Xantos, jeho pán, požiadal, aby jemu a jeho priateľom pripravil to najlepšie jedlo na svete. Ezop nelenil a nachystal na hostinu jazyk na mnoho spôsobov. Keď sa ho nahnevaný Xantos opýtal, čo to má znamenať, Ezop mu pohotovo odvetil: „Jazykom možno vyspievať všetku krásu sveta, všetku nádej, lásku a dobro. Niet veru lepšieho jedla než je jazyk.“ „Tak dobre“, hovorí mu jeho pán, „zajtra mi teda - pre zmenu - priprav to najhoršie jedlo na svete!“ Na svoje prekvapenie na druhý deň na svojom stole opäť našiel – jazyk. To už Xantos nevydržal a osopil sa naňho. Ezop si však zachoval pokoj: „Jazykom možno pošpiniť, uraziť a znevážiť, vyriecť zlobu, ktorú ani tristo pármi volov človek nezoberie späť. Jazyk je preto tá najhoršia vec na svete.“
To, že sa niekto v Egypte (či iných arabských krajinách) snaží presadiť svoje predstavy o tom, čo sa patrí a čo nie, čo je v súlade s morálkou a islamom a čo nie, nie je žiadnym prekvapením.
Čo je to India? India je priestor. Už dávni geografi nemali jasno v tom, čomu vlastne zodpovedá. Domáci Indovia ju v staroveku volali Árjávarta (zem Árjov) alebo Bháratavarša (krajina kráľa Bhárata) a neraz jej pripisovali mýtické rozmery. Slovo India však predstavuje historicko-kultúrne podmienený názov pre krajinu/krajiny, ležiace východne od rieky Indus. Sanskrtské pomenovanie tejto rieky - Sindhu - prešlo do perzštiny ako Hinduš a odtiaľ do gréčtiny ako Indos, z čoho následne vzniklo v súčasnosti svetoznáme pomenovanie India.
