Martina Paulenová
Považský hrad - ako vychovať malého turistu
Sedíme v aute, za oknom sa rýchlo mení obrázok za obrázkom.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Sedíme v aute, za oknom sa rýchlo mení obrázok za obrázkom.
Na rodičovstvo nie sme trénovaní.
V každej mame je aspoň malý kúsok bezpečnostného analytika.
Obedujeme. Stolovanie s deťmi mám rada. Je to priestor na krátke vydýchnutie.
Bežím na kopec, na ktorom som bola mnohokrát. Dnes je to však celkom nový zážitok. Naozajstné trápenie.
„Určite choďte do Motýlej záhrady,“ radili nám. „Naše deti boli nadšené!“
Hovorí sa, že človek často zistí, aké je preňho niečo dôležité, až keď o to príde.
Niektoré situácie nás zasiahnu presne do miesta, kde sídli schopnosť meniť seba a svoje postoje.
Keď som bola malá, pľúca som si predstavovala ako dve vrecúška, ktoré sa pri každom nádychu nafúknu a potom zas spľasnú.
Nakladám obed. Tri žufanky do jedného tanierika, tri do druhého.