Martina Paulenová
Červená nálepka
Olovrantujeme. Pozriem sa na Alžbetku a napadne mi, že by som ju mohla prenajímať ako strúhadlo jabĺk.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Olovrantujeme. Pozriem sa na Alžbetku a napadne mi, že by som ju mohla prenajímať ako strúhadlo jabĺk.
„Mamina, niektoré slová pani učiteľkám v škôlke nerozumiem,“ obráti sa na mňa Emka.
YouTube usúdil, že by sa mi mohlo páčiť video, v ktorom mama pečie koláč so svojimi dvoma dcérami.
„Mohla by som ťa o niečo poprosiť?“ obrátim sa na manžela.
Odpovedanie na dcérine otázky sa stalo neoddeliteľnou súčasťou mojej každodennosti.
Keď pátram po cieľoch výletov v zostave jedna mama a dve batoľatá, musím sa na svoje okolie pozerať inak, ako donedávna.
Občas sa ma ľudia pýtajú, či sa pri behu v lese nebojím medveďa.
V chalúpke stojacej hlboko v úzkej nízkotatranskej doline sa odohráva zvláštny rozhovor.
Prvého „Bolia ma nožičky!“ sa dnes dočkáme asi desať metrov od auta.
Niekedy si predstavujem, že každý človek je ako superhrdina.
Pípne mi mobil. Prišiel mi balík. Len pár kilometrov ma delí od novej knihy.
Trvalo mi veľmi dlho, kým som sa prvýkrát odhodlala uvariť špenát.
Červené krvinky by sme mohli prirovnať k taxíkom. Takých, čo neprevážajú pasažierov, ale dýchacie plyny.
S deťmi som zistila, že existujú výlety, ktoré ani tak nepreveria nohy, ako hlasivky a kreatívne myslenie.
Zvykla som si myslieť, že každý dobrý spisovateľ je aj dobrým rečníkom a naopak.