Mirka Polohová
Youth Exchange V4
Mládež v akcii je program, ktorý pomáha mladým ľuďom neformálne získavať skúsenosti v komunikácií s inými ľuďmi, dotýkať sa inej kultúry a hlavne lepšie chápať, že máme rovnaké starosti a rovnaké veci nás tešia.
Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík: Čriepky detstva, Cooltúra, Zamyslime sa, Súkromné, Nezaradené, Na poslednej strane
Zoznam článkov blogera
Mirka Polohová
Ticho, nech nepočujú, že sme Slováci
Nemám rada politikov... Popravde im vždy nerozumiem... Pracujem ako dobrovoľníčka a pracujem s dobrovoľníkmi a bolí ma, ak niekto neplní svoje poslanie. Lekári príjímajú úplatky. Politici stále hovoria, že chcú pomôcť ľuďom, pracovať pre národ a pritom všetko, čo dokázali som pocítila v Budapešti, na Námestí Hrdinov.
Mirka Polohová
Prepáčte, ja som z východu...
Vážne proti vám zo západu nemám nič. Ale podľa mňa je nespravodlivé, keď nás reklama presviedča o tom, že Viedeň je len za rohom... Pre mňa letieť z Viedne znamená stráviť minimálne 6 hodín vo vlaku, ďalšiu hodinu v autobuse a to znamená, že som docestovaná ešte predtým, ako sa lietadlo odlepí z runway.
Mirka Polohová
Neznámemu autorovi
V Prešove, na hlavnej ulici je galéria. Volajú ju Šarišská. Jej majetkom sú obrazy pána Juraja Kresilu. Autor, ktorý pravdepodobne nebol známy tak, ako by si bol zaslúžil. Opustil nás tento rok, vo veku 75rokov. Nepoznala som ho, nevedela som aký mal život. S jeho tvorbou som sa zoznámila iba náhodou. Poďakovať sa za to môžem snehu, ktorý sa úplne znenazdania obajvil nad Prešovom. V teniskách som sa išla do galérie vlastne iba zahriať, no našla som tam aj malý kúsok raja.
Mirka Polohová
Nové zákazy na letiskách sú vlastne nanič...
Cestovala som do krajiny pomarančov a vône mora. Cestovala som na grécky ostrov. Letela som a pristála na letisku v Kerkyre. V príručnej batožine som si veselo pašovala nedopitý ľadový čaj, zapaľovač a vosk na vlasy.
Mirka Polohová
Konečne prídu! alebo O dobrovoľníkoch.
Dobrovoľníctvo zahŕňa aktivity mladých ľudí, ktoré sú vykonávané dobrovoľne a bez nároku na akúkoľvek mzdu. Takíto dobrovoľníci nemusia byť iba ľudia z nášho okolia. V rámci Európskej dobrovoľníckej služby aj do našej maličkej organizácie prídu dobrovoľníci. A to hneď z troch krajín: Nemecka, Litvy a Dánska. Konečne... Čakali sme na nich pol roka.
Mirka Polohová
Prečo nemať deti... Prečo ich mať...
Na túto dilemu vždy reagujem svojou obligátnou výhovorkou. Zatiaľ ešte stále nie som pripravená. Ešte stále mám problém s tým, že som príliš sebecká na to, aby som sa vedela niekomu darovať, pre niekoho žiť, pre niekoho sa vzdať seba. Prišla ale Nika. 26 ročná matka dvoch detí a úplne mi vypálila rybník.
Mirka Polohová
Uniformy na školách, prečo sa im brániť?
Vypočula som si rozhovor dvoch mladých mamičiek. Zásadne sa stavali proti školským uniformám a hovorili veci o potláčaní jednotlivca a jeho jedinečnosti. Prečo by deti nemohli nosiť oblečenie, ktoré im vyhovuje najviac? Zamyslela som sa aj nad tým. Ja som tá, čo si vždy individualisticky mení písmo v seminárkach a stále chce byť sama sebou, ale na druhej strane....
Mirka Polohová
My, ktorí si neuvedomujeme načo sú nízkopodlažné autobusy...
... to už teraz vieme. Nasadli sme spolu s nimi do autobusu, ktorý obyčajne brázni iba ulice mesta. Prednášky, ktoré sa mali zaoberať hlavne partnerským spolužitím a problémami, ktoré zdravotne postihnutí majú sa nezaobišli bez humoru a niekedy až prskavými výbuchmi smiechu. Boli chvíle, kedy sme tiež mali slzy na krajíčku ale hlavne...
Mirka Polohová
No, to áno, my z mesta sme takí....
To sme my, čo sa denne vozíme v autobusoch a preto sa tvárime ako by nám patrili. To sme my, ktorí sa neradi tlačia. Do nás denne musíte vrážať, keď nastupujete na stanici. Po úmornej ceste vlakom sa chcete posadiť a pritom sa musíte obtierať o nás, arogantných meštiakov, čo si myslia, že im patrí mesto. Musíte na nás tlačiť svojimi taškami, stúpať nám po nonách a ešte sa pohoršovať...
Mirka Polohová
Výnimočne súhlasím...
Učebnica sexu by sa mala venovať v prvom rade tomu, ako sa vyrovnať s dospievaním a všetkými tými bláznivými myšlienkami, ktoré nám okupujú hlavu, bez toho, aby sme vedeli presne určiť prečo. Dospeláci s tým majú svoje vlastné problémy a čo majú potom robiť deti? Je samozrejme dôležité vedieť ako sa chrániť, ako chrániť svoje telo. Ale ešte dôležitejšia je ochrana duše. Možno nie tej klasickej, nesmrteľnej, nebavme sa teraz o cirkvách... Skúsme nájsť to, čo je dobré, najlepšie, pre naše deti.
Mirka Polohová
Pre mužov - biela má viac odtieňov
Kancelársky dom nám začína chátrať a tmavnúť. Reku, vymaľujeme. Ja, žena, sa tomu nerozumiem, tak kolegovia teda budú miešať farby... Polar a Klasik ---- že vraj biela ako biela... Žiadnemu chlapovi nikdy netreba začať vysvetľovať, že biela nie je iba jedna. Potom to dopadlo tak, že dva odtiene bielej nám oddeľujú schodisko od chodby.... Ako sa to začalo?
Mirka Polohová
Pracovná cesta - Grécko
Keď sa Mars stretol s Venušou, našli sme sa my, malá skupinka Slovákov na ceste ponad Korintský prieplav. Škoda, že mňa tento pohľad už nenadchne ako kedysi... Teraz je to pre mňa skôr cesta, ktorú musím absolvovať, aby som sa dostala na miesto, kde sa narodila moja duša.
Mirka Polohová
Niekedy sa cítim ako tie opičky - nehovoriť, nevidieť, nepočuť
Dnes by som to asi aj prijala... Z pochopiteľných príčin sa ľudia radi fotografujú. Na krstinách, svadbách, výročiach a meninách, milióny fotiek zo stužkových slávností. Z rovnako pochopiteľných dôvodov sa ľudia nefotografujú na pohreboch. Človek naplnený bolesťou nemá síl dvíhať foaparát a stláčať spúšť. Na pohreboch by sme najradšej neboli. Ak nás strata zlomí, v hlave nám blúdia myšlienky ako: Otvorte tu truhlu ešte raz, čo ak sa zobudil... Nedávajte ho to tej tmavej diery, vždy sa bál samoty...
Mirka Polohová
Optimistický článok
Poďme sa baviť optimisticky. Hovorme o tom, čo som zažila tesne potom, ako som za sebou zabuchla dvere na byte a začala uvažovať, že sa od mojich rodičov odsťahujem hneď, ako to začne byť možné. Hovorme o Vianociach. Dnes ráno ich bolo plné mesto.
reklama
Mirka Polohová
Prejsť dlhú cestu predpokladá návrat
Keď sa raz za mnou zatvorili dvere, mala som pocit, že život už nikdy nebude taký ako predtým. Potom nastalo obdobie zmien - väčšinou pozitívnych - keď som mala pocit, že nastalo obrodenie, ale ani vtedy to nebola pravda. Problém začína vtedy, keď chcem svoj život spať, ale život sa nevráti, je proste iný. Kľučka na dverách nefunguje. Hľadám ju.... aj takto...
Mirka Polohová
Túžim sa vydávať bosá
Americké filmy dokážu byť veľmi zavádzajúce, je to jeden z dôvodov, prečo by sme ich nemali pozerať.
Mirka Polohová
Rudolf
Syn cisárovnej Alžbety Bavorskej prezývanej Sissi a cisára Františka Jozefa. Narodil sa 21. augusta 1858 ako následník trónu. Tak bol aj vychovávaný a vedený k tomu, aby sa za každých okolností choval ako aristokrat. Zbožňoval svoju matku a ona milovala jeho. Svojho otca však nemal v láske a často sa stávalo, že ho naschvál zahanbil, prípadne ho nechal čakať s hosťami a slávnostnou večerou.
Mirka Polohová
Alžbeta Bavorská a pravda o Sissi
Narodila sa v mníchovskom paláci na Vianoce roku 1837 ako najmladšia dcéra princa Jozefa Maximiliána Bavorského. Tento vysoko urodzený pán si v rozpore so zvyklosťami svojho rodu aj stavu vôbec nezakladal na parádnych uniformách, prepychu vládnych sídel ani na dvorných ceremóniách. Žil s rodinou na vidieckom zámku Possenhofen, kde sa mohol venovať lovu a pozorovaniu nádhernej horskej prírody a večer posedávať s hlučnými Bavorákmi v krčmičke pri pive. Alžbeta zdedila jeho povahu aj záľuby. Otec ju viedol k tomu, aby sa nijako nevyvyšovala nad obyčajných vidiečanov. Napriek nesúhlasu vychovávateľky jej dovoľoval hrať sa a blázniť spolu s vidieckymi deťmi, čo ani matka, vojvodkyňa Ľudovíta, nevidela veľmi rada. Brával ju so sebou na turistické aj lovecké potulky. Naučil ju hrať na citaru, svoj obľúbený hudobný nástroj. Vášnivo rada jazdila aj na koni, milovala zvieratá a svojho papinka rástla z nej naozaj nápadne krásna, pružná dievčina s iskrivým temperamentom.
Mirka Polohová
Možno aj čriepok
Najprv som si myslela, že denník si píše len istý typ ľudí. Možno sú to introverti, ktorí sa nemajú s kým porozprávať, možno sú to všetci pubertiaci, ktorých trápi láska, nepochopenie zo strany rodičov alebo zlá situácia v škole. Ale počase sa zoznam rozrastal. Slobodná matka, ktorá zaznamenáva každý krok svojho dieťaťa. Drogový díler, ktorý zaznamenáva všetky dodávky a predaje. Denník si písal Adrian Mole i Anna Franková, denník je obľúbená forma románu a zároveň prináša trochu reality do akejkoľvek literárnej fikcie. Vždy ma zaujímali "skutočné príbehy" a príbehy "podľa skutočných udalostí" no a potom ma začali nahlodávať pochybnosti. Do akej miery môže byť denníkový príbeh skutočný?
