Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger

Počet článkov: 858
Páči sa: 7x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík: o deťoch, o vzťahoch, o kadečom, Súkromné, Nezaradené

Zoznam článkov blogera

Marie Stracenská

Ručičky

Stojím pri postieľke. Dieťa s rozhodenými ručičkami, zo žltej pyžamky trčí bruško. Ešte chvíľu sa môžem dívať. A potom :"Dobré ráno, treba vstávať." Dieťa otvorí oči a usmeje sa. „Dobré ráno, maminka." Pozbiera sa do sedu spôsobom takým komplikovaným, ako to vedia len deti, natiahne ručičky. Beriem ho do náručia, mení sa na handrovú bábiku. Vycikať a vrátiť sa po druhé dieťa. Aj to ma obchytí maličkými ručičkami, hlavičku si položí odovzdane na plece a nechá sa niesť začiatkom dňa.

28. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 320x
16

„Bolia vás zuby?“

Marie Stracenská

„Bolia vás zuby?“

Držím sa za sánku a mračím. Bolia ma zuby, narazené, už tri dni - blbo som spadla. Ale za sánku sa držím aj preto, aby som si aspoň čiastočne zakryla tvár. Nie je na nej modrina ani odreté. Poučky z neverbality hovoria - robíme to vtedy keď máme pocit „ako by sme sa tu nechceli vidieť." No, pravda je to. Najradšej by som bola zalezená v kúte, sŕkala niečo teplé s nejakými percentami, sama. Zlý večer. Zlá noc. Nie vždy sa veci daria. Aj hádky, výčitky a krik sa stávajú. A potom ráno vyplakané opuchnuté oči - aspoň je viac plochy na namaľovanie, trpko si pomyslím pri rannej toalete.

25. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 209x
1

Čokoláda nie je čokoláda

Marie Stracenská

Čokoláda nie je čokoláda

Biela čokoláda nie je žiadna čokoláda. S čokoládou, aj to len tou tabuľkovou, má spoločný len tvar. Ani tak dobre nechutí, ani neukojí nezmerateľnú žiadzu v "tie" dni, nemá tiež takú peknú farbu. Tak prečo, z akej nespravodlivosti, má právo nechať si hovoriť "čokoláda"?

24. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 229x
29

Nie je kuchyňa ako kuchyňa

Marie Stracenská

Nie je kuchyňa ako kuchyňa

Kakao vždy bývalo v kovovej piksli s nemeckým nápisom. Nikdy to nebolo inak. Nikdy sa ani neumývala - načo, keď tu vždy bolo kakao a nič iné a kakao tam bolo vždy. Sitko na múku sa neumývalo tiež, ani doska na váľanie cesta. Orechy bývali namleté do zásoby v žltej veľkej sklenenej fľaši, múka, cukor a soľ v starodávnych porcelánových dózach s modrými kvetmi.

22. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 446x
6

Marie Stracenská

Jedlo do koša

Vyhadzujem jedlo. A cítim sa mizerne. Takto to nemá byť. Je to zlé. Neznášam, keď ide jedlo do koša. Vyhodené jedlo ma mrzí pre zbytočnú stratu niečoho veľmi drahocenného.

20. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 271x
65

Marie Stracenská

Niet nad tata

„Maminka, a túto značku mám dať kam?" „Matúško, je to značka zákaz vjazdu, teda ju daj tam, kde nechceš, aby jazdili autíčka." Kúpili sme malému model letiska, ale netušila som, že k nemu bude treba aj mohutnú asistenciu. Už som postavila všetky budovy, asi päť značiek, tri lietadlá - a teraz už fakt potrebujem dokončiť to mäso v cestíčku. „No ale, maminka, kde má byť tá značka?" „Matúško, prosím ťa, postav si ju, kde sa ti páči." „Ale kam, maminka?" Zúfalá sa obraciam na manžela niečo montujúceho v predsieni: „Prosím ťa, nemohol by ti nejako pomáhať?" Chvalabohu: „Matúško, poď, budeme rezať tyč!"

19. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 5 722x
16

Marie Stracenská

Pán s kočíkom

Starší pán sa potkýna po okraji cesty bez chodníka, maličký červený kočík so slnečníkom pred ním nadskakuje. Je strašne horúco, pán je celý spotený, ale hrdo nesie svoj údel. Usmieva sa, snaží sa manévrovať čo najopatrnejšie. Zvláštny obrázok. Pre cudzích. Pre nás, miestnych, veľmi pekný pohľad. Dobre ho poznám, tak ako celé mesto. Ten pán je Abdul a maličký vnútri Šapan. Veľmi pyšný otec - náš zmrzlinár - a jeho tretie dieťa.

15. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 478x
9

Vôňa kožušiny a babičiek

Marie Stracenská

Vôňa kožušiny a babičiek

Malá tmavá taburetka. Koženková, dutá. Hľadím na ňu - kde sa tu vzala? Vybaľujeme, zariaďujeme, zrazu takéto prekvapenie. Nábytok do nového bytu sťahoval od našich manžel bezo mňa a niektoré kusy sú ešte z babičkinho dávneho bytu. Z toho, kde som ako dieťa trávievala každé prázdniny a na vysokej polovicu každého týždňa. Netuším veľmi, kam tú taburetku dať. Ani neviem prečo, napadne mi zrazu - veď babička vnútri vždy niečo mávala. Otvorím ju...

13. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 229x
12

Marie Stracenská

Pri kaplnke

„Maminka, a kedy sa sem prídeme pomodliť?", pýta sa ma Matúško už asi po desiaty raz. K bytu, do ktorého sa sťahujeme, vedú dve cesty a ja som zas vybrala tú okolo malej kaplnky. „Tu býva Ježiško", dodáva Julka, aby ukázala, že aj ona tomu rozumie.

12. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 661x
9

Tajomstvá mužského oka

Marie Stracenská

Tajomstvá mužského oka

„Sedmička", hovorím o dievčine kráčajúcej pred nami. „Sotva šestka", oponuje môj muž - „videla si ju spredu?" Dievča sa otočí - a ja musím len súhlasiť - má pravdu, fakt by na sedmičku musela byť súmernejšia. Usmejeme sa manželom na seba. A dievčine - tej môže byť jedno, čo si myslíme. Lebo ten, kto kráča vedľa nej, jej veľmi očividne dáva najavo, že uňho má - minimálne deviatku.

10. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 243x
20

Šesť rokov na Dunajskej

Marie Stracenská

Šesť rokov na Dunajskej

Ráno som ležala v posteli a obzerala sa po spálni. Dobre sa pozeraj, vravela som si. Je to posledné ráno tu. Dnes sa sťahujeme. Vedľa mňa fučalo dieťa, pravé rameno mi brnelo, ale nemala som to srdce jej dať hlavičku vedľa. Zajtra sa takto zobudíme už v inom byte.

8. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 763x
4

Hľadám športovca. Zn: Na požičanie topánok.

Marie Stracenská

Hľadám športovca. Zn: Na požičanie topánok.

„Toto je na čo?" „To ti dáva všetku energiu, ktorú spotrebuješ. Rýchlo. A veľa." „Aha. A toto?" „To takisto dodáva hneď všetko, čo spotrebuješ."

7. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 727x
0

Marie Stracenská

Príbehy

„Matúško, poď mi porozprávať o tom autíčku. Čo sa ti na ňom páči? Prečo si si ho vybral?“ Ukladám niečo v obývačke a zvedavo počúvam manžela ako sa zhovára s malým v detskej. Snaží sa ho priviesť, aby hovoril sám, z hlavy, aby musel formulovať zmysluplné vety. „No, lebo je policajné.“ „A ako vieš, že je policajné?“ „Je to tam napísané. Ty si mi povedal. A idééééé. Buch žuch brrch, hááááá – uí uí uí – sanitka na pomóc, policajtííí...“ Debata sa skončila, vyplynula voľne do hry.

5. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 224x
1

Ako moje deti stretli anjela

Marie Stracenská

Ako moje deti stretli anjela

Je to už vyše roka, ale pamätám si stále - ten ohromný pocit úľavy, keď sme deti po prvý raz odviedli do škôlky. Sloboda. Pokoj. Ticho. Ale aj úzkosť a neustále čakanie, že nám zavolajú, aby sme si po ne prišli, že neprestávajú žialiť. Nič také sa nestalo. Vedeli sme, že nemáme vyhraté, ale tešili sme sa. Nie tak na druhý deň. Strašné plače od rána, nechceme ísť do škôlky. Učiteľky ich od nás odtŕhali, bolo to hrozné. Keď som po malých prišla, pochopila som, prečo asi. Jedno dieťa bolo pocikané, učiteľka o tom ani nevedela lámanou slovenčinou mi bola akurát schopná povedať, že „všetko poriadku, maminka". Na tretí deň sa to zopakovalo, presne do bodky. Prišiel víkend a my sme si lámali hlavu. Ideme to v pondelok skúsiť znovu? Zvládneme to?

2. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 220x
11

Po čom ženy túžia

Marie Stracenská

Po čom ženy túžia

Čo tie ženy vôbec chcú? Nevedia a nedajú pokoj, kým to nedostanú - odpovedá niekedy akože vtipne môj muž. Nie, nie páni. My veľmi dobre vieme, čo chceme. Teda aspoň, ako by sme chceli, aby vyzeral taký dokonalý deň. Skúmaná vzorka - ženy vydaté, s deťmi, pracujúce, cítiace sa mlado a vyzerajúca o pár rokov mladšie, samostatné, so záujmami a naozajstnými priateľkami.

1. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 651x
95

reklama

O záhadnom nápadníkovi

Marie Stracenská

O záhadnom nápadníkovi

Zazvonila som, hoci som mala kľúče. Zvyk. A tentoraz som urobila výnimočne dobre. Babička mi otvorila, krásne oblečená, s obrovským úsmevom - no okamžite sa jej výraz zmenil. Zháčila sa a hoci stále usmiata, mierne váhavo sa spýtala: „Jéj, to si ty? No, vitaj teda..." Usadila ma v obývačke, išla variť kávu a hlavne - telefonovať.

30. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 626x
7

Premena hlavičiek

Marie Stracenská

Premena hlavičiek

Končí sa škôlka. Prehrabávam sa výkresmi a výtvormi detí, ktoré nám z celého roka tety dali. Vídali sme ich postupne na nástenke, tety ich potom odložili - a teraz ich mám všetky pokope. Kým ich odložím pre malých na neskôr do škatule, ešte sa nimi teším. A žasnem. Julinka pred rokom začala kresliť hlavičky. Taký čudný kruh, doňho všakovako nesúmerne oči, nos a pusu a skoro okolo celého vlásky. Aha - a tu už to začína vyzerať ako tvár - usporiadane. Jéj, tu je v očiach aj bodka („to aby dievčatko videlo, maminka", povedala mi vtedy). Štádium hlavonožca - prvé postavy , aj keď ešte s nohami rovno od hlavy. Vydržalo asi iba týždeň. Veľmi rýchlo pribudli telíčka - „sukničky". A - tu už majú ruky aj prsty. No dobre, každá asi desať, ale to sa poddá. Prekladám papiere so zajačikmi, vlnovkami, prvými písmenkami. A prichádzam k posledným. Uprostred papiera zakomponovaná súmerná postava, vedľa nej druhá („to si ty, maminka a ja, Julinka"), nad nimi slnko a vedľa vyfarbená kvetina. Aké utešené.

28. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 987x
0

Marie Stracenská

Za ruky

Mala som trinásť. Sediac na stole za oknom pozerala na neho, ako pod naším panelákom jazdí na svojom modrom bicykli. A predstavovala si - zazvoní, ja zbehnem dolu, bicykel odparkuje a pôjdeme sa poprechádzať. Išli by sme k rieke, kde nie je skoro nikto a držali by sme sa za ruky. Bola som na vrchole blaha. Samozrejme nezazvonil a dokonca mi po kamarátovi odkázal, že ma nechce uraziť, ale... Napísala som si tú vetu vtedy na papierik, ktorý som používala ako záložku do od neho požičaných kníh a šialene pubertálne trpela vždy, keď som otvorila stránky. Odvial to čas. Ale čo ostalo je ten pocit, ktorý sa mi spája s držaním sa za ruky. Znamená spečatenie vzťahu, jeho ozajstnosť.

26. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 408x
9

Vezmeš si ma...?

Marie Stracenská

Vezmeš si ma...?

„Pozval som ju na večeru, akože normálna večera. No a na konci jej po jedle priniesli dezert zabalený v škatuli. Dala dolu dekel a vnútri boli lupienky ruží a medzi nimi prsteň."

25. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 813x
116

Starosti s rozprávkami

Marie Stracenská

Starosti s rozprávkami

Keď mali malí rok, dostali na narodeniny hojdačku do detskej izby - chceli sme im dať niečo, čo by si aj v takom veku všimli. V dvoch dostali najmä nové vysoké postieľky. V troch stan. A teraz, v štyroch, manžel vymyslel: pôjdeme do hračkárstva a vyberú si tam každý jednu hračku sami. Malí si presadili aj návštevu kníhkupectva a tiež vlastný výber. Neprotestovali sme.

23. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 260x
5

reklama