Marie Stracenská
O deťoch a cintoríne
Neviem deťom rozprávať o smrti. A o smutných veciach. Možno je to snaha ochrániť ich ešte pred zlým svetom, možno len zbabelo odkladám ťažké témy, ktoré sa zložito vysvetľujú.
Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík: o deťoch, o vzťahoch, o kadečom, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Marie Stracenská
Svokra je čudné slovo
Slovo svokra považujem za jedno z najškaredšie znejúcich. České „tchýně" je teda ešte horšie. Ale ako môže „svokra" niekomu lahodiť do uší? A to môže byť tá svokra milá, dobrá, ochotná, príjemná, skvelá na vnúčatá a láskavá k neveste... - stále je to slovo studené, ostré, no skrátka nepekné.
Marie Stracenská
Deň za trest
Vlečiem sa z nohy na nohu, vleziem do výťahu a neostáva mi energia už ani len na to, aby som sa tešila, aký užitočný dnešok bol. Stisnúť číslo poschodia je také namáhavé... Zaštrkocú kľúče, opatrne sa v predsieni vyzúvam. Posledné sekundy v tichu. Pootvorím dvere a - „Maminkáááá! Maminkááááá! Maminka prišlá!!! Maminka, a predstav si, dnes sa stalo..." Sú úžasní. Zlatí, natešení, prítulní. Ale strašne hluční!
Marie Stracenská
Slovensko – maďarská etuda
„Čosi čosi pošta čosi čosi." Vo vchode pri schránkach stretávam tetu zo štvrtého. „No, asi ešte pošta neprišla", odpovedám podľa najlepšieho uváženia, vychádzajúc zo situácie a jej nesúhlasného krútenia hlavou.
Marie Stracenská
Daj – a dala som
„Máš euro? A máš ešte jedno?" Manžel hrabol do peňaženky a dal mi. Najprv jedno. Potom druhé. Mala som aj ja nejaké peniaze, ale vedela som, že budem niečo potrebovať kúpiť a nechcela som roztápať päťdesiatku. Aby mi dlhšie vydržala. Večer predtým sme mali debatu na tému rozpočtu na najbližší mesiac, hnusných preddavkov, vysokých účtov a smiešneho zostatku, ktorý nám zvýši po ich uhradení na živobytie.
Marie Stracenská
Najkrajšie dvere
Každý deň, keď odchádzam z domu, lúčim sa s mamkou, babičkou, sestrou, najlepšími priateľkami z vysokoškolských čias. S mladučkým manželom aj deťmi, priateľmi a ich deťmi, priateľmi bez detí. Všetci sa na mňa usmievajú. Poteším sa pohľadom, pozdravím, z času na čas niekoho pridám. Nie, nebývajú s nami. Na dverách do bytu z vnútornej strany mám ich fotky.
Marie Stracenská
Mamy iných
„Také zvláštne to bolo. Sused mi otvoril v tielku a slipoch. A jeho žena, susedka, tú som poriadne ani nevidel. Keď som k nim prišiel, niekam zaliezla. A o piatej poobede boli zamknutí na dva zámky." Manžel sa vrátil od susedov, bol u nich po radu. „A ty vieš, ako tá susedka vyzerá? Myslím si, že som ju vlastne predtým vôbec nevidel. A to tu bývame päť rokov." Priznávam, ak by odo mňa chcel opis, neviem, ako susedka vyzerá. Zvyčajne si ľudí všímam, no ona mi veľa šancí nedala. Nielen preto, že máme asi iný rytmus dní. Aj preto, že sa ľuďom vyhýba.
Marie Stracenská
Silné reči
„Maminka! Čo si to za človeka!" Preboha, čo sa stalo - strhnem sa v kresle na zúfalý krik z kuchyne. Nikdy predtým nič také nepovedala! Zo štvorročnej pusinky to znie veľmi, veľmi čudne.
Marie Stracenská
Na pieskovisku
Fúha! Plné oči piesku. Ešte že som mala v tej chvíli zatvorené aspoň ústa. Moje dieťa nie. Zaprská, vytrasie piesok z vlasov a ďalej buduje svoj tunel. Dievčatko s modrou lopatkou, ktoré sa zabáva výrazne menej konštruktívnym spôsobom, pokračuje vo svojej kratochvíli a ďalej rozhadzuje.
Marie Stracenská
Oslava piatkov
Keď som si svojou americkou rodinou bývala prvý týždeň, čudovala som sa potichu viacerým veciam. Už som nejaký čas žila vo Washingtone, takže ma prestala prekvapovať reč, doprava, vzdialenosti, umelé aj prirodzené úsmevy...
Marie Stracenská
Po štyroch rokoch
Malí majú dnes štyri roky. Ráno sme chrúmali cereálne raňajky a ja som si hovorila - ako sa to stalo? Že už sa viete sami najesť, vycikať, krásne chodíte, rozprávate, kreslíte, skladáte... Deň za dňom, pomaly, štyri roky. Od pokrčených uzlíkov, ktoré sa nedajú poriadne chytiť do ruky, po celom svojhlavé osobnosti. Neviem si predstaviť, že by neboli. Dnes už nie. Ale tento istý deň pred štyrmi rokmi pre mňa teda radostný veľmi nebol...
Marie Stracenská
Modrá plazivka
Stretla som sa kamarátom, nevidela som ho roky. Je to vlastne manžel mojej kamarátky, ani tú som roky nevidela. Alebo možno už bývalý manžel. Nie je to úplne podstatné, už dlhšie im to veľmi neklapalo. To sa stáva, po rokoch rokúcich vzťahu.
Marie Stracenská
Oženil sa mi kamarát
Ako vždy som na svadbe plakala. Asi som na tieto obrady alergická. Kopa detí, ich brblanie a pobiehanie. Pár fotografov, veľa elegantných pánov a voňavých dám, desiatky kytíc. Žmurknutie kameramana - jéj, to sa mi dávno nestalo, aby so mnou cudzí chlap zaflirtoval :) List Korinťanom - aj keby som mal poklady sveta a lásky by som nemal, nič by som nebol. Chlad chrámu a láskavé, hoci trochu prázdne slová kňaza.
Marie Stracenská
Čo všetko kvôli deťom znesieme
Manžel spal zas na matraci na zemi v detskej. „Hm?" „Dával som Matúškovi lieky, nemohol potom zaspať." Úžasné. Mňa vynechali. A obetavosť otca zas potlačila jeho vlastný komfort. Po koľký raz už...
Marie Stracenská
Zaľúbení a červená
Ako rozoznáte čerstvo zaľúbenú dvojicu v aute? Teší sa z červenej. Auto zastane na križovatke - a zatiaľ čo vodiči pred ním a za ním sa z nudy začínajú obzerať, čistiť si nechty, kontrolovať esemesky..., oni to majú inak. Zaľúbená dvojica robí iné. Červená je skvelá príležitosť pritúliť sa, pobozkať. Len nech trvá čo najdlhšie!
reklama
Marie Stracenská
Ako to povedať...
„Marek! Tato! Balki!" Za sebou tri mená a patria jednému človeku. Dieťa volá svojho otca a keďže nechodí, skúša. Všetkými spôsobmi, ktoré pozná. Vie sa vynájsť. Tata sa nakoniec dovolalo. A mňa nad drezom plným riadov priviedlo k myšlienkam, ako sa v jednoduchom oslovení dá zamotať.
Marie Stracenská
Po kostole
Nedeľné ráno. Malé slovenské dedinky. Tety v tmavých kostýmoch, ujovia v klobúkoch. Dievčatko v ružových nohaviciach vedie za ruku mamka. Všetci idú rovnakým smerom, do centra predpoludňajšieho diania. Okrem nich nikde nikto. Auto stretnem len sporadicky. Je pekné sa takto skoro vychystať na cestu. Vlčie maky sa ukláňajú stále silnejúcemu slnku. Teplo fúka, ale len trochu. Počúvam zaujímavé slová z rádia, otvoreným oknom cítim vôňu začínajúceho leta.
Marie Stracenská
On, ja a ona
Bežala posledná rozprávka pred spaním. Deti na gauči, ja som si čítala v kresle. Pokojný večer. Matúško sa v jednej chvíli odpojil od sestričky, prišiel ku mne a pritúlil sa. Pritisol pusu k môjmu uchu a zašepkal: „Mám ťa rád." Och. Objala som ho a pomojkala. A spomenula sa na iný výnimočný večer, asi pred dvoma rokmi.
Marie Stracenská
Kolujúce bábovky
Ha! Aha ju! A vraj novinka! Veď som ju minulý týždeň piekla! Padli na ňu posledné zásoby mrazených černíc z mamkinej záhradky.
Marie Stracenská
Keď Adamko chce Kristínku
Tak sme sa doma vyrovnali s prvou traumou z odmietnutia. Adamko nechce našu Julinku. Adamko chce Kristínku. Povedala mi to malá a o pár minút neskôr to Adamko aj sám potvrdil. Keď sme sa hrali v piesku cestou zo škôlky. Neviem, prečo sa tak rozhodol. Ale je pomerne silno presvedčený, že je to tak správne. Och.
