alexandra Šupolová
Motýľ vo fľaši..
Prežívame dni čakaním. Na krajšie dni, lepšiu prácu, na lásku, ktorá bude konečne skutočná. Vieme používať silné slová, ubližovať na počkanie a strácať ako drobné mince. A bojíme sa prijímať..
O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Lietajme spolu.., Dýchaj, usmej sa a ži, A kde máš srdce Kika?, Osobné neosobné
Zoznam článkov blogera
alexandra Šupolová
Kam a s kým
Bol čas. Vyhodiť zo skríň pocity, city a emócie. Úplne ľahko a rezignovane. Robím to vtedy, keď som smutná a sklamaná ..
alexandra Šupolová
Zdolávanie
Správne veci a rozhodnutia sa nedejú každý deň. Je to ako mať Vianoce, každý rok sa opakujú, ale len pár krát sú čarovné..
alexandra Šupolová
Prenechanie duší..
..... venujem všetkým, ktorí tvoria mozaiku môjho príbehu.... Na pár ľudí v živote jednoducho nezabudneme. Objavia sa v našich životoch a pomôžu nám tvoriť akúsi spleť nášho životného príbehu.
alexandra Šupolová
Odpustenie - nie je na zahodenie ( niekedy )
Ľudia by si mali odpúšťať, pripomínam si keď sedím s T. na káve. Každý ma právo na druhú šancu, možno aj na tretiu ( už ide len o to či sa šance nestanú každodennou rutinou ) .
alexandra Šupolová
Stretli sme sa
Dnes som čakala na zastávke na autobus a hovorila som si aké by to bolo fajn písať články, ktoré ľuďom zmenia život. Potom ma však napadlo, že život nemenia články, piesne, ani psychoanalytické reklamy na kvalitnú kávu. Meníme si ho my a ľudia okolo nás ( niekedy o tom ani netušia ).
alexandra Šupolová
O ľuďoch
Ohryzujem si nechty a vôbec - cítim sa neisto pri ľuďoch, ktorých vidím prvý krát. Sem - tam mám pocit, že i oni pri mne. ( Ale, fakt nechápem prečo )
alexandra Šupolová
O láskach
- Keď si to tak premietneš, človek nikdy nie je spokojný s tým čo má a vždy bude hľadať niečo lepšie, - vravela som odhodlane kamarátke keď sme preberali problematiku vzťahov.
alexandra Šupolová
Život je len jeden !
Taký bežný deň. Cesty a chodníky boli mokré po jarnom daždi. Ulicami sa vírili ľudia, v rukách držali nákupné tašky alebo malé deti, ktoré sa ich nesmelo držali za ruku. Pár školákov v oblekoch a elegantných kostýmoch si lámali hlavu nad tým ako napísali maturitu, bezdomovci ešte stále predávali časopisy pred kostolom a ja som sa vracala domov.
alexandra Šupolová
Míňajú sa dni
Míňajú sa. Jeden po druhom. Opatrne sa naštartujú ranným slnkom a umierajú tmavou nocou. Deň za dňom, okamih za okamihom..
alexandra Šupolová
Neplytvám slovami ale viem milovať !
V našej rodine sa o láske nehovorilo. Nikdy. V našej rodine sa láska cítila zo skutkov.Nikdy sa u nás neplytvalo slovami : mám ťa rád, ľúbim ťa, som rád že si. Ale vždy som to cítila, pri každom geste.
alexandra Šupolová
Šťastie je všade.
Niekedy ma napadne niečo urobiť. Len tak. Spontánne rozhodnutia mávam schované na okraji kabáta a už dlho som sa neteším z momentov nad ktorými nemusím premýšľať.
alexandra Šupolová
Namaľujme si zamilovaný obrázok..
Na základnej škole som bola zamilovaná do Jana. Nosil malý rupsak na ktorom bol nakreslený Tom Jerry a vždy keď ma stretol sklopil zrak.
alexandra Šupolová
Keď v tme nevidno farby pre našu slepotu.
Stretávame sa na uliciach. Usmievame sa na ľudí, roznášame radosť, sme pokojní a vyrovnaní. Aspoň navonok. Niekde vo vnútri však každý z nás nesie svojho démona.
alexandra Šupolová
Do stromov sme vyrývali, že to bude navždy.
Chodili sme spolu na strednú školu. Sedávali sme na popísaných laviciach, drgali do Viery aby nám urobila domácu z účtovníctva a nahlas sme sa bezprostredne smiali. Potom prišli obleky, šaty a kravaty, prvé okno po litroch alkoholu a karhajúci pohľad rodičov. Do pamätníkov sme si písali, že nikdy nezabudneme a v kontakte budeme spolu až kým nevyhasne posledná hviezda. Dnes sa štucháme na facebooku a na uliciach si nevieme povedať pár zmysluplných viet. Prečo sa to zmenilo?
reklama
alexandra Šupolová
Nikdy nevete, kde skončíte vy..
Stretli sme sa náhodou. Presne vtedy, keď som sa túlala neznámimi uličkami môjho študenského mesta. Presne vtedy, keď minulosť bola spláchnutá sódou.Presne vtedy..
