Anna Strachan
Spodné prúdy
Košík z prútov vŕby som naložila drevom, drevo, z ktorého ešte vytŕčali vetvy, drevo blízko sekery. Spomenula som si na príbeh o dievčati, ktoré si takou sekerou nechtiac seklo do nohy a potom na drevo kvapkala krv, na čele dievčaťa pot a ten príbeh bez zvuku, vystupňovanie bolesti. To dievča malo zapletené vlasy, tak si to pamätám. Pozrela som sa na vlastné nohy v modrých nohaviciach, čižmy z gumy polepené mokrou trávou a blatom, pršalo, keď som sa vrátila, pršalo a fúkal vietor, teplý vlhký vzduch v noci, keď sa mám chuť postaviť pod strechu žltej benzínovej pumpy, piť automatovú kávu a jesť bagetu s mäsom.