Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Jozef Červeň

Jozef Červeň

Bloger 
  • Počet článkov:  1 485
  •  | 
  • Páči sa:  29x

Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík:  BIRMOVANCIŠTIPENDISTI7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCHAké mám povolanie?Akú mám povahu?Cesta vieryDuchovné témyFejtónyFotografie prírodyFotografie RómovHistória mojej rodnej obceKniha o RómochLunikovoMladí vo firmeNáčrt histórie slov. SaleziánoNezaradenéPastorácia RómovPoéziaPokec s BohomRómoviaSociálna prácaSociálna náuka Katolíckej cirkSpoločnosťSúkromnéVedeli sa obetovaťVzťah je cesta cez púšťZábava

Náčrt histórie slov. Saleziáno

Ústav v Perose prežíva čas rozvoja (S044)

Jozef Červeň

Ústav v Perose prežíva čas rozvoja (S044)

Keď v septembri dorazili nováčikovia do ústavu v Perose, prišli aj noví predstavení, ktorí sa mali o nich starať: Jozef Bokor, bohoslovec z Viedne, Cyril M. Guniš z Przemyszla, kde dva roky účinkoval na malom konzervatóriu pre cirkevných organistov, Tibor Janovič z Krakowa, kde končil svoje štúdia a Ján Hlubík z ústavu Genzano di Roma. Bol iba prvý rok po noviciáte. On nevyučoval, iba asistoval v jedálni a spálni. Jozef Psársky s Františkom Sersenom sa vrátili na bohosloveckú fakultu, aby zakončili svoje pretrhnuté štúdiá.

  • 9. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
Pozametaj dvor, či vieš robiť! (S043)

Jozef Červeň

Pozametaj dvor, či vieš robiť! (S043)

Verbovačka v lete 1922. Prišlo leto a s ním aj koniec školského roku. Pre chlapcov začal čas prázdnin. Kým si však naši chovanci spokojne oddychovali cez prázdniny a občerstvovali sa čistým ovzduším nebotyčných Álp, za ten čas dvaja predstavení klerik František Sersen a Ján Hlubík chodili po Slovensku zbierali mladíkov pre zveľadenie saleziánskeho diela. Don Figura vo svojej knihe "Spod Tatier pod Fudžijamu" opísal svoju prijímaciu skúšku, ktorú mal u Sersenovcov v Špačinciach. Zapamätal si všetky podrobnosti:

  • 8. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Neľahké študovanie v cudzom jazyku (S042)

Jozef Červeň

Neľahké študovanie v cudzom jazyku (S042)

Vyučovanie v Perose bolo rozdelené do dvoch kurzov. Rýchlejší kurz mal na starosti Sersen a pomalší Psársky. Učebnice boli väčšinou české, čo dosť sťažovalo porozumieť slovám a niekedy aj textom. Slováci vtedy vedeli často lepšie po maďarsky ako po česky. Koza opisuje problémy s češtinou takto: „V zemepise sme napríklad čítali, že v Afrike "jsou veliké vedrá". „Čo to môže byť tie vedrá?“

  • 7. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Slovenské Vianoce v Taliansku (S041)

Jozef Červeň

Slovenské Vianoce v Taliansku (S041)

Život v Perose. Prvé tri dni sa konali po obede výlety do prírody. To, čo najviac upútalo našich šuhajov k novému životu, ktorý im mal nahradiť všetko, čo zanechali v rodičovskom krbe, bolo rodinné spolunažívanie predstavených s chovancami. Modlitba, práca a veselá zábava sa zamieňali. Po malom odpočinku sa koncom novembra začal školský rok. Okrem predmetov, ktoré sú v programe štátnych gymnázií v Česko-slovensku, museli preberať dôkladne i taliančinu.

  • 6. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Vari ste všetci nemí? (S040)

Jozef Červeň

Vari ste všetci nemí? (S040)

Ústav v Perose sa rozvíja. Vagač na Slovensku pripravil na jeseň 1921 prvú výpravu chlapcov, ktorí mali ísť študovať do Perosy. Keď mala táto výprava na čele s Vagačom odísť do Talianska, prišla nová ťažkosť pre mobilizáciu Československa proti Maďarsku...

  • 5. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Ludé, klakajte, prichádza zástupca Spasitela sveta! (S039)

Jozef Červeň

Ludé, klakajte, prichádza zástupca Spasitela sveta! (S039)

V Genzane bol asistentom Ján Hlúbik. Chlapcom v Genzane, ktorí boli spočiatku odkázaní viac-menej sami na seba, veľmi pomohlo, keď predstavení určili k nim Jána Hlúbika za asistenta. Prichádza k nim v septembri 1921 po ukončení noviciátu.

  • 4. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 990x
  • 6
Na čo Hlinka použil klobúk? (S038)

Jozef Červeň

Na čo Hlinka použil klobúk? (S038)

Slováci ostávajú aj v ústave v Genzano. Aj napriek tomu, že v Perose už majú saleziáni svoj ústav, v ústave Genzano di Roma ostáva niečo vyše 20 slovenských mladíkov. Mnohí z nich už mali začaté štúdiá a ťažko by im bolo preorientovať sa na inú školu. Saleziáni a študenti v Genzane sa živo zapájali do rímskeho života. Nenechali si ujsť ani Zjazd katolíckej mládeže, ktorý sa konal v Ríme 4. septembra 1921. Na tomto zjazde sa zišlo 50 000 mladých z celého Talianska. Polícia znemožnila konať zjazd v Koloseu ako to bolo naplánované, a tak mladí odpochodovali k Vatikánu. Tu pred nich vystúpil Benedikt XV., upokojil ich a povzbudil ich ku kresťanským ideálom.

  • 3. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Ako prebiehali verbovačky? (S037)

Jozef Červeň

Ako prebiehali verbovačky? (S037)

Ústav v Perose Argentine pri Turíne v roku 1921. Neľahké začiatky. Klerik František Sersen, ktorý študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme odišiel po prvom ročníku do Perosy. Bol tam direktor, prefekt, jeden kňaz, klerik a koadjútor. Zľakli sa, kto bude platiť ústav, veď oni okrem omšových intencií nemali žiadne príjmy. Sersen mal však od Hlúbika adresy amerických Slovákov a týmto napísal prosbu o pomoc. Don Vagačovi zasa poslal zoznam prijatých chovancov, aby ich priviedol už nie do Ríma, ale do Perosy.

  • 2. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Aj malá ryba zmúti vodu (S036)

Jozef Červeň

Aj malá ryba zmúti vodu (S036)

Klerik Sersen žiada od predstavených povolenie založiť saleziánsky ústav. Keď v lete 1921 písal Sersen žiadosť o slovenský ústav v Ríme, pravdepodobne nevedel, že Vagač v Poľsku už podobnú žiadosť hlavným predstaveným poslal ešte v decembri minulého roku a že predstavení pre Slovákov určili ústav v Perose Argentina. Predstaveným nešlo do hlavy, prečo takú vec ako je zriadenie ústavu chce vybavovať klerik, a preto si Sersena pozvali do Turína. Sersen túto udalosť opisuje takto:

  • 1. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Chudobní Slováci sa ťažko pretĺkajú (S035)

Jozef Červeň

Chudobní Slováci sa ťažko pretĺkajú (S035)

Slováci sú zatiaľ v Genzane a na Sacro Cuore. Naši slovenskí chlapci v Ríme sa pomaly vžívali do nových pomerov. Keďže ich tento rok pribudlo, začali sa usilovať, aby bolo o nich aj počuť. Prvé verejné vystúpenie pred ostatnými chlapcami mali 5. mája 1921, kedy zaspievali direktorovi Rottolovi pri oslave menín slovenské piesne: Hoj orle, Hej Slováci, Nad Tatrou sa blýska a pieseň Zahučali hory.

  • 31. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Slovenský saleziánsky dom v Taliansku (S034)

Jozef Červeň

Slovenský saleziánsky dom v Taliansku (S034)

Ukazuje sa nová možnosť - Perosa Argentina pri Turíne. Keď plán so založením slovenského ústavu v Poľsku padol, Vagač hľadá iné možnosti. Obracia sa na hlavných predstavených a tí nádej Slovákov nesklamali. Vagač o tom hovorí:

  • 30. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Srdce slovenské je šľachetné (S033)

Jozef Červeň

Srdce slovenské je šľachetné (S033)

Prosba o pomoc adresovaná slovenskému národu na Vianoce 1920. Slovenskí saleziáni, ktorí sú v Ríme, hľadajú riešenie, ako by pohli dopredu vznik slovenského ústavu. Na Vianoce 1920 sa preto kňaz don Stano, klerik František Sersen a novic Ján Hlúbik obracajú v núdzi na slovenskú verejnosť s prosebným listom. V tomto liste píšu:

  • 29. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Príchod ďalších Slovákov do Talianska (S032)

Jozef Červeň

Príchod ďalších Slovákov do Talianska (S032)

V októbri 1920 František Sersen odchádza na Slovensko, aby so súhlasom predstavených ku šiestim Slovákov v Genzane pri Ríme doviedol ďalších, ktorí mali študovať v Ríme. Priviedol siedmych: Karola Sersena zo Špačiniec...

  • 28. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Cestovanie do Poľska cez hranice načierno (S031)

Jozef Červeň

Cestovanie do Poľska cez hranice načierno (S031)

Vagač rozpráva o tom, že nebolo ľahké dostať sa cez hranice: „Ja som tiež už mal hotový cestovný pas, len som si lámal hlavu nad tým, ako dostať do Krakova aj Tibora Janoviča, ktorému v Nitre odmietli žiadosť na pas. Poradil nám istý fráterko z Trnavy, aby sme vraj navštívili ich františkánsky kláštor v Trstenej na Orave, odkiaľ oni chodievajú na rybačku k Dunajcu. Tam je tisíc možností prekročiť bez obavy poľské hranice. Aj sme tam išli.

  • 16. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Z Ostrihoma do Štúrova cez porúchaný most (S030)

Jozef Červeň

Z Ostrihoma do Štúrova cez porúchaný most (S030)

Vagač rozpráva, že v polovici augusta 1920 prišlo definitívne rozhodnutie predstavených do Szentkereszu pri Ostrihome: "Don Vagač i so slovenskými klerikmi sa má čím najskôr zabaliť a pricestovať do Osvienčimu“ - podpísaný don Tirone. Ľahko sa to napíše, ale ťažšie prevedie. Do Poľska treba najprv vystaviť cestovné pasy.

  • 15. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
reklama
Prvé pokusy založiť slovenský saleziánsky ústav v Taliansku (S029)

Jozef Červeň

Prvé pokusy založiť slovenský saleziánsky ústav v Taliansku (S029)

Podobne ako Vagač v Szentkereste, aj slovenskí klerici v Taliansku sa usilujú o to, aby sa začalo slovenské saleziánske dielo. Začali už aj podnikať prvé kroky. Ján Hlubík, ktorý sa dostal na štúdiá do Talianska zoznamoval bývalých priateľov s pomermi v ktorých žil a ponúkol im, že by to mohli skúsiť.

  • 14. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Vznik samostatného Slovenského saleziánskeho ústavu (S028)

Jozef Červeň

Vznik samostatného Slovenského saleziánskeho ústavu (S028)

Pokusy v Poľsku Ešte v októbri 1918, keď sa rozpadávala Rakúsko-Uhorská monarchia a na jej troskách sa utvárali nové štáty prišla na pretras závažná otázka. Keď sa vytvorila Republika česko-slovenská, don Viliam Vagač, ktorý bol v Szentkereste pri Ostrihome, začal rozmýšľať, čo bude so saleziánskym dielom na Slovensku:

  • 13. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Žijeme s Čechmi, alebo pod Čechmi? (S027)

Jozef Červeň

Žijeme s Čechmi, alebo pod Čechmi? (S027)

Túto otázku si hneď na začiatku existencie Česko-Slovenskej republiky kládli mnohí Slováci. Všetci boli radi, že sa im podarilo vymaniť sa spod nadvlády Maďarov, ale kroky, ktoré podnikali Česi, nesvedčili o čistote úmyslov. Andrej Hlinka, ktorý bol nielen ružomberským farárom, ale aj uznávaným vodcom Slovákov, v auguste 1919 otvorene hovorí o krivdách, ktoré musia Slováci znášať:

  • 12. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 119
Neskoré povolanie - Ján Hlúbik (S026)

Jozef Červeň

Neskoré povolanie - Ján Hlúbik (S026)

V júli 1919 klerik František Sersen, ktorý študoval v Taliansku, navštívil svoju rodinu na Slovensku. V tomto roku dokončil svoje štúdiá, ktoré ho stáli veľa ťažkostí v čase vojny. Prichádza po šiestich rokoch cez hranice ešte obsadené vojakmi. O veľkom prevrate vo svojej vlasti má len určité nedokonalé predstavy a nepozná ani jej hlavné mesto Bratislavu. Nikdy ho nepočul spomínať a preto cestuje do Břeclavy namiesto do Bratislavy. Spolucestujúci Slováci a Česi mu vysvetlia, že Bratislava je bývalý Prešpork.

  • 11. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 000x
  • 0
Vagač sa stáva kňazom (S025)

Jozef Červeň

Vagač sa stáva kňazom (S025)

V čase keď sa na Slovensku bojuje proti Maďarom, v susednom Poľsku na Veľkú noc 1919 Vagač v poslednom roku teológie prijíma Vagač od kardinála Szapiehu diakonát. U neho robil aj skúšku z jurisdikcie. Vagač si na ňu dobre pamätá: „Ten nás veru vyobracal z najťažších traktátov "De justitia..." Po ukončení štúdií prichádza konečne aj kňazská vysviacka. Vagač po štrnástich rokoch stredoškolského a vysokoškolského štúdia dosahuje svoj vytúžený cieľ. Precestoval Rakúsko, Taliansko, Maďarsko a Poľsko. Učil sa, skusoval, prekonával choroby a zápasil o svoje zdokonalenie. Teraz má 32 rokov. O svojej vysviacke píše:

  • 10. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
SkryťZatvoriť reklamu