film | blog.sme.sk

Eduard Grečner

Osobitné miesto Stanislava Barabáša

Neprávom trochu zabúdaný významný tvorca slovenského filmu Stanislav Barabáš by sa v týchto dňoch (4.februára) dožil 85. rokov. A v tomto roku (2009) uplynie aj 15. rokov od jeho predčasnej smrti (1.augusta 1994). Bol to tvorca, ktorý žil v prelomovej dobe našich dejín, zažil obdobie schematizmu v umení, ktoré sa dá charakterizovať ako vnucovanie nielen predpisných tém, ale najmä príkaz ako sa majú tieto témy zobrazovať, direktívne určenie hraníc za ktoré sa nesmie v zobrazovaní života a hraníc, v ktorých sa iba smie umelec pohybovať. Obdobie schematizmu (1948-1956) možno smelo označiť ako jedno z najzhubnejších období slovenskej kultúry, ktoré dokázalo zlomiť alebo dokonca zahubiť alebo aspoň umlčať mnoho skvelých umelcov. Umelci boli postavení pred dilemu. Ak chceli publikovať – museli sa “dobrovoľne” podvoliť vo svojich dielach podávať deformovaný obraz dejín a obraz ľudského vnútra, to znamená ochotne zobrazovať nanútený optimizmus. Zakázaná bola akákoľvek skepsa. Ak niekto nebol dostatočne oddaný, bol podrobený nemilosrdnej kritike a často celkom umlčaný (E.B.Lukáč, Milo Urban a mnohí iní). Bola to veľmi zlá doba.

2. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 983x
2

Eduard Grečner

Slovenský film videný znútra (16)

Keď si tak v duchu pripomínam svoju dávnu funkciu pomocného režiséra, či už v štábe Jiřího Weissa v Prahe alebo u Štefana Uhra na jednom dokumente a dvoch jeho hraných filmoch, vidí sa mi takmer neskutočné, aké množstvo povinností pripadá na túto viac pracovnú ako tvorivú funkciu. Štáb? Už táto terminológia, prevzatá z armády do tvorivého procesu signalizuje, že tu ide predovšetkým o prácu a to často ozaj vojensky tvrdú ba niekedy aj o hromozvod v napätom iskrení zložitej tvorby umeleckého filmu (ste za všetko a vždy osobne zodpovedný). No napriek neúprosnej tvrdosti predsa len táto funkcia nesie výrazné stopy tvorivého zanietenia. A pre mňa bola aj zdrojom nesmierneho potešenia z toho, že sa zúčastňujem neopakovateľných chvíľ váhania, pochybností, nachádzania, riešení a napokon – keď sa dielo vydarí, aj vzácneho pocitu spolupráce na dobrej veci.

9. jan 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 190x
7

Eduard Grečner

O dabingu ako o umení

Niekoľko rôznorodých a celkom protirečivých hlasov v poslednej dobe ma nakriatlo venovať sa tejto téme. Je mi blízka, lebo v dabingu pracujem už skoro 40 rokov, spočiatku pre zakladateľa slovenského dabingu Svätopluka Šablatúru ako úpravca dialógov, neskôr (keď ma čudesná doba normalizácie ako nedobrovoľníka pri previerkach presunula z hraného filmu do dabingu) už ako režisér . Mal to byť akýsi “trest” po ktorom som mal začať ideologicky “poslúchať”. No každé zlo má aj dobré stránky. A navyše, v jazykovom kurze som objavil dobrú myšlienku: If you don´t get the work you like, like the work you get. To som si osvojil a v dabingu som našiel aj nesmierne množstvo profesionálnych poučení o filmovom remesle, mal som príležitosť pracovať s obrovským počtom hercov, podarilo sa mi preniknúť do mikroproblematiky dabingu a navyše ma to naučilo nielen disciplíne v používaní slovenského jazyka, ale aj analýze dialógu, čo bola pre mňa neoceniteľná “postgraduálna” škola. Niečo ako je pre lekárov atestácia.

20. dec 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 970x
31

Eduard Grečner

Slovenský film videný znútra (15)

V celkovom vývoji slovenskej kinematografie mala významnú a často rozhodujúcu úlohu jej dramaturgia. Podrobne o tom píše v nenahraditeľne cennom článku Jelena Paštéková (KINO IKON, č.1.,1996). Sláva a tragédia dramaturgie rokov 1948-1969 je tam podrobne vecne popísaná s rešpektom k podrobne doloženým faktom. No napriek (či vďaka?) vedeckej vecnosti zo samotného popisu faktov naskakuje súčasnému čitateľovi husia koža z toho akou ťažkou etapou sa musela slovenská kinematografia predierať, kým mohla vykvitnúť skutočná podoba a sláva filmových tvorcov v tak nepriaznivom a krutom období ideologického mätenia pojmov a krivenia charakterov, dobe navzdory priam zázračná vitalita.

15. dec 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 287x
1

Eduard Grečner

Neviem, či sa mám tešiť z audiovizuálneho fondu

A tiež neviem ako jedným dychom z potechy prejsť k obavám, ktoré mocne vyvstali práve z existencie a výkladu tohto zákona. Najprv, samozrejme stojí potešenie. Veď trvalo osemnásť rokov (!) kým sa orgány štátu, teda vláda a parlament spamätali, lebo asi pobadali, že slovenská kinematografia možno aj skončí svoju existenciu a po vydaní (na DVD nosičoch) všetkých jej úspechov, ktoré zaznamenali svoju slávnu existenciu ešte za starého režimu (jemu síce navzdory, ale predsa len s jeho financiami), nebude pomaly čo na DVD-čkách vydávať a možno ani nebude čím sa vystatovať ako poprevratovými úspechmi kinematografie ako jednej z dôležitých zložiek národnej slovenskej kultúry (ak pravda pomlčíme o skvelých dokumentoch, ktoré vznikli navzdory “všetkoriadiacej tajomnej ruky trhu” – a takrečeno presnejšie jemu “pod rukou”, tematicky sa zväčša opierajúce o skutočnosti, ktoré tento trh v našej spoločnosti spôsobil).

6. dec 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 956x
0

Eduard Grečner

Slovenský film videný znútra (14)

Človek niekedy žasne ako rýchlo sa minulosť ponára do zabudnutia. Udalosti, ktoré kedysi (nedávno) prevracali chod dejín v Európe (okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, fakticky tolerovaná ostatnými štátmi, najmä USA, hoci hrmotne odsudzovaná v západných médiách), tieto udalosti sú dnes pre dnešnú generáciu mlhavou dejinnou “zápletkou”. Pre nás však znamenali ukončenie pozvoľna, sľubne rozkvitajúcej slobody. V neistote režimu, ktorý chcel silou mocou vyzerať liberálne a hľadal pre to cestičky (v rokoch 1956-1968), sa totiž začalo dariť slovenskej kinematografii. Hoci – režim sa vytrvalo bránil. Cez pootvorený oblok do západnej kultúry (napr. časopis Světová literatura) prúdil k nám čerstvý vzduch predtým málo dostupnej kultúrnej rozhľadenosti a rozdúchaval iskierky intelektuálneho odporu proti režimu totality. Tento odpor bol často ukrytý v metaforách, ba často dokonca iba podvedomý skoro by som povedal iba tušený nepokazenými, zdravými, hľadajúcimi a hĺbavými hlavami dorastajúcej mladej generácie, ktorá pozvoľna dozrievala k ideologicky nezaťaženému poznávaniu sveta. Nejedna obruč vyžadovanej konformity v tom období praskla. Režim síce upchával vznikajúce medzi

23. nov 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 480x
15

Eduard Grečner

Znova cenzúra? Či iba čudná náhoda!

Nie je to po prvý raz, čo sa moja verejne vyslovená mienka o účelovo zbabranej privatizácii filmovej Koliby prešla akoby náhodou úplným mlčaním, ako keby problém už nejestvoval. Alebo sa jednoducho z môjho textu bez môjho vedomia a súhlasu - vynechala.

9. okt 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 608x
3

Eduard Grečner

Slovenský film videný znútra (13)

Šesťdesiate roky XX. storočia sú dnes tak často pertraktovanou témou, že sa mi to vidí už trochu aj móda. Je to z viacerých príčin “móda” užitočná. Osobne stále považujem tie roky za “zlaté časy” kultúry. Prišli lepšie časy. Už sme sa prestávali báť. Nastával odmäk (súmrak?) dogmatického režimu. Dosť sa o tom popísalo a badateľný je i častý návrat ku kultúrnym výdobytkom tej doby u nás (kniha Slovenský bigbít napr.), tak nebudem opakovať známe fakty, iba pripomeniem zaujímavú zhodu: v roku 1961 bol v USA zvolený za prezidenta J.F. Kennedy. Keď ho zastrelili za doteraz nie celkom jasných okolností, Miroslav Válek napísal dosť obsiahlu báseň venovaný tejto udalosti a osobnosti. Nielen napísal, ale aj uverejnil.

30. sep 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 605x
2

Eduard Grečner

Ako som "rafinovane kolaboroval" v rámci prinúteného mlčania

Jubilejný rok (1968-2008) ako magnet priťahuje často zabudnuté alebo aj odložené zážitky, dokonca i tie, ktoré by si duša žiadala vytesniť alebo zabudnúť. Ale čo s tým čo sa stalo? Osobná kronika je niekedy výrečnejšia ako mnohé historické štúdie. Je - aspoň – autentická. Tentoraz rok 1978 a film Príbelská vzbura Janka Kráľa.

2. sep 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 789x
10

Eduard Grečner

Mystika roku 68, Drak sa vracia a záhada zmiznutia ruského režiséra

Ak dokáže Slnko , takmer 150 miliónov kilometrov vzdialené od Zeme, ovplyvňovať vegetáciu a pôsobiť na jej rast alebo zánik, bolo by čudné, keby neovplyvňovalo svojim výkyvmi protuberancií aj nás, ľudí, naše konanie a emócie. Verím v tajomné a doteraz nepreskúmané pôsobenie Vesmíru a jeho gravitačných alebo odstredivých síl na dianie na planéte Zem. Rok 1968, ktorý riadne zalomcoval dejinami sveta, mi to viac-menej potvrdzuje. Nemôže to byť predsa náhoda, že bunty, nepokoje, štrajky a konflikty generácií v spomenutom roku vypukli takmer súčasne a poznačili deje v USA, Francúzsku, Nemecku, Taliansku a aj v Číne. Nervozita sveta sa podobala epidémii. Spomeniem hnutie hippies, ktoré rozvrátilo Ameriku, študentské nepokoje vo Francúzsku, ktoré otriasli povesťou a pozíciou politika takého kalibru ako de Gaulle, pripomeniem revolučný pohyb v Číne a revolučnú mládež Mao Ce-tunga, ale nemám v úmysle zoznam celkom vyčerpať, lebo to nie je moja téma, iba poznámka na okraj. Nepokoj tých čias sa však výrazne dotkol kinematografie a to ma zaujíma najviac, dokonca osobne sa ma to dotklo a ovplyvnilo môj ďalší život a tvorbu. Rozhnevaní študenti a vzbúrená mládež všetkých vrstiev odmie

24. aug 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 082x
13

Eduard Grečner

Delová guľa Ruda Slobodu

DELOVÁ GUĽA RUDA SLOBODU Trochu preskočím chronológiu. Sedím totiž na chate a predo mnou na terase pod smrekom leží delová guľa z kameňa. Delovú guľu obieha veverička a schytí spadnutú šišku, vylupuje z nej zrniečka, semiačka. Sotva dýcham aby som ju nevyplašil, opatrne beriem fotoaparát a v tej chvíli veverička vyskočí na delovú guľu a stáva sa hviezdou. Stihol som to. Teším sa z ulovenej snímky a ponáram sa do spomienok, kde mi epizóda s delovou guľou pripamätala vážny prelom v mojom filmovom živote. Rok 1979. A v ňom nezabudnuteľné, okrem nedele každodenné stretanie po dobu troch mesiacov s geniálnym spisovateľom Rudom Slobodom, ktorého niektorí súčasníci považovali za blázna. Prichádzal som autom do jeho devínskonovoveského príbytku, kde sme písali spolu scenár pre film. Bizarné tu bolo všetko: osoba samotného spisovateľa, ktorý mi čímsi pripomínal originalitu Leva Tolstoja, spôsob výstavby čudesného domčeka, jeho zariadenie, a najmä ako to všetko mal Rudo premyslené do najpodrobnejších detailov, bizarné bolo aj osadenstvo domčeka, postaveného s jasným pohŕdaním civilizáciou , jeho manželka a dva psy, požívajúce mimoriadnu opateru. Spomienka sa prelne na siahodlhé rozhovory

14. aug 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 687x
6

Eduard Grečner

Slovenský film videný znútra (12)

Šesťdesiate roky! Už len zvuk tejto vety rozochvieva. Neviem, či každé storočie malo také roky, na ktoré sa s takou nehou spomína ako sa zvykne spomínať na ročník vína, ktorý sa vyznačoval najvyššou cukornatosťou a preto je to víno vychýrené, vyhľadávané, oceňované a velebené. Akýsi zázračný cyklus dejín však predsa len musí existovať. Ideály sa menia zhruba každých dvadsať rokov, keď deti dosiahnu svoju dvadsiatku a majú neodolateľné pokušenie prerábať svet, predovšetkým na svoj vlastný obraz, na svoje gusto a hlavne a predovšetkým – celkom inak ako nám /im/ zanechali rodičia. Lebo akokoľvek si rodičov zvykneme ceniť a uznávať, ich zásluhy a výkony aj považovať za vzor, predsa len: nešlo by to inak? Lepšie? To je asi korenie každej novej epochy, vždy začínanej s neošúchanými ideálmi, ktoré sa potom zhruba po dvadsiatich rokoch ošúchavajú a prederú ako plátno – a treba začať znova. Prediera sa do popredia ďalšia generácia. Takéto pnutie asi majú roky do ktorých sa chystám ponoriť. Aká bola kulisa dejín, keď sme mali dvadsať? Tá kulisa, ako v každom divadle (teatrum mundi) dodáva epoche farbu i chuť.

17. júl 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 029x
0

Eduard Grečner

Fatamorgána slovenského filmu

Bola taká beseda, na ktorej som prehovoril. Nik tento text neuverejnil. Priznám sa, že sa ani nečudujem vzhľadom na jeho obsah. Pripomína trochu známu tézu skandovanú v prevratnom roku 1989 na námestiach: “Nie sme ako oni! Nie sme ako oni!” Tak trochu dokazuje, že naozaj nie sme ako ONI. Slovenskú kinematografiu sme nechali po prevrate takmer potopiť v okamihu, kedy konečne dosahovala európsku úroveň. Viem, že mnohé tézy v prejave povedané som už niekoľkokrát aj publikoval aj hovoril, aj do omrzenia zdôrazňoval všade kde som mal príležitosť o téme slovenského hraného filmu hovoriť. Pripomínam si zo štúdií gymnaziálnej latinčiny známeho dávneho rímskeho senátora. Volal sa Cato Starší a preslávil sa výrokom, ktorý vytrvalo používal na konci každého svojho prejavu v rímskom senáte, bez ohľadu na tému, ktorá sa práve prerokúvala. Toto je tá veta: “Ceterum autem censeo Carthaginem esse delendat!” (Ostatne myslím, že Kartágo by malo byť zničené!) Senátori s neskrývaným pobavením (ba často s posmechom) sprevádzali jeho vytrvalú koncovku každého prejavu, až napokon vypukla Púnska vojna (149-136 pred našim letopočtom), ktorá jeho opakovanú myšlienku zrealizovala a senátorovi dala (hoci v ro

11. júl 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 235x
14

Eduard Grečner

O diele Vincenta Rosinca

Povedané ako laudatio na odovzdávaní Ceny predsedu NRSR J.Pašku jubilantovi kameramanovi slovernského filmu 80 ročnému Vincentovi Rosincovi 24.6. 2008. Zverejňujem na žiadosť mnohých účastníkov skávnosti.

30. jún 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 983x
0

Eduard Grečner

Slovenský film videný znútra (11)

Lámali sa ľady, ale pomaly. Vládnuca moc sa zúfalo bránila novým myšlienkam a odtláčala nasilu čas, o ktorom dobre vedela, že prísť musí. A tak sa odohrala nejedna kuriozita, ktorá je obludná až do smiešnosti. Napríklad “príčina”, pre ktorú Milanovi Paštékovi zakázali výstavu v galérii Cypriána Majerníka v r. 1957: postavy, ktoré maliar zobrazoval mali vraj malé hlavy, čo je “ponižovanie nášho pracujúceho ľudu”, ktorý “nechce byť takto zobrazovaný”. Alebo: vo vydavateľstve Tatran sa podarilo vydať z diela Fiodora M. Dostojevského jeho román “Besy”, pod názvom: Diablom posadnutí. Vzhľadom na to, že išlo o ruského klasika, vydanie bolo povolené, no škandál spôsobilo to, že doslov k dielu napísal Václav Černý, vynikajúci český literárny vedec, známy však svojím pozitívnym vzťahom k obdobiu baroka o ktorom napísal skvelé štúdie. Tam – pravdaže – nemohol obísť historickú skutočnosť, že toto obdobie bolo silne poznačené náboženským vnímaním sveta, čo Václav Černý nezabudol kladne hodnotiť. Aj v štúdii k románu Diablom posadnutí román a jeho postavy dával do kontextu – napokon to je aj zmyslom Dostojevského diela – do súvislostí s náboženstvom a tragikou, ktorá vyplynula zo straty viery.

2. jún 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 418x
2

Eduard Grečner

Tri nezabudnuteľné prvé máje

Na pražských štúdiách to bolo dobrovoľné a spontánne. Vždy som sa na to tešil. Chodil som vtedy na tanečné krúžky ľudového tanca, ktorý viedla Mariena Morháčová, slovenská Kanaďanka, naša priateľka. Spolu s Martinom Slivkom sme vyrazili do sprievodu, pred slovenským kníhkupectvom na Václaváku sme z neho vystúpili. Pred slovenským kníhkupectvom sa každý prvý máj stretávali Slováci študujúci v Prahe a tam sme okamžite vytvorili “festival” ľudového tanca, temperamentný, plný cifrovačiek, spevu, východoslovenských karičiek a výskotu českých dievčat, ktoré nás tam pravidelne chodili obdivovať.

1. máj 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 236x
12

Eduard Grečner

Kto viac a prečo miluje svoju kinematografiu? Slováci, či Česi?

Táto otázka ma znepokojuje roky a často mi napadá aj teraz. Možno by ma štatistika návštevnosti usvedčila z omylu, ale nemyslím. Vidí sa mi, že láska k vlastnej kinematografii je bližšia Čechom ako Slovákom. Rád by som sa mýlil, ale nemýlim sa. Pokúsim sa osvetliť jednu z možných príčin. A ak nie osvetliť, tak aspoň o nej pouvažovať.

13. apr 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
28

Eduard Grečner

Slovenský film videný znútra (10)

Šesťdesiate roky? Vtedy sa celý svet uvoľnil - v politike, umení, hudbe aj v myslení. Prišli Beatles, hippies so svojím make love, not war, Andy Warhol, sputnik, Gagarin, život sa zdal nádherný. Toto sú slová Ivana Popoviča, ktoré v plnom rozsahu zdieľam. Šesťdesiate roky sa rodili v lone rokov päťdesiatych o ktorých kríze, potláčaní pravdy a návratoch k schematizmu som už dosť napísal a nechcem sa opakovať. Iba pripomínam, že bez nich a úsialia o roztrhnutí sputnávajúcich reťazí v kruhu umelcov a intelektuálov, by šesťdesiate roky neboli, alebo lepšie: vyvíjali by sa inak, možno i krvavo ako v Maďarsku a jeho povstaní v r. 1956.

12. apr 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Eduard Grečner

Slovenský film videný znútra (9)

Mozgovým trustom filmu bola vždy dramaturgia. Bola to skupina vyškolených, kvalifikovaných ľudí ako býva v časopisoch redakčný kolektív. V dramaturgii sa sústreďovalo vyhľadávanie námetov, príprava filmových poviedok a posudzovanie (cizelovanie) filmových scenárov. Každý film mal svojho dramaturga, ktorý sa staral o napredovanie látky až do konečného odovzdania scenára režisérovi, ktorý dosť často spolupracoval s autorom už pri písaní scenára. Z povedaného vyplýva, že v časoch totalitných sa dozor sústreďoval na prácu dramaturgie, ktorá mala tiež zaručovať, že sa do výroby filmu nepustí “závadná” tematika, neželaný ideologický aspekt. Bola to taká “čistiareň”. Nie od počiatku. Kedysi – a pôvodne - bývala dramaturgia elitnou duchovnou vodkyňou umeleckého telesa (osvietenec G.E.Lessing /1729-1781/ a jeho Hamburská dramaturgia). Tú protivnú a nemilovanú funkciu “čistiarne” dramaturgii vnútili až časy komunistickej jednostrannej ideológie po februári 1948. Dramaturgia slovenského hraného filmu sídlila najprv na Mostovej, neskôr na Grösslingovej ulici (ul. Červenej armády), a ešte neskôr, keď sa - trochu navzdory pražskému Barrandovu -dobudovali filmové ateliéry na Kolibe, tak

25. mar 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Eduard Grečner

Slovenský film videný znútra (8)

Dôležité poznanie pre dnešok je, že po prevrate 1989 (v prospech kapitalizmu) sa myšlienky tohoto nikdy nerealizovaného kritického Vichtovho filmového scenára z roku 1957 a možno aj jeho príbeh o beznádejnom hľadaní bytu (pravdaže v iných kulisách), stávajú znova aktuálne! Že by 50 ročný cyklus? Príchod Tibora Vichtu a jeho scenár dal našim “reformným” snahám konkrétny tvar. V tom roku sa udialo však aj mnoho iných vecí. Bol to rok plný dramatických zmien a pozoruhodných udalostí.

17. mar 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0