Júlia Hubeňáková - Bianka
Mladomanželia
Sú spolu len pár rokov. On: živnostník, kominár. Ak chcete zazrieť pravého kominára, zavítajte k nám v pravom čase. Ak budete mať šťastie a uzriete ho, budete mať štastie.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Radkova manželka a mama Miša, Veroniky a Raďa. Zoznam autorových rubrík: Rodinné striebro, Bakalári, Fejtóny, Pokrútené paragrafy, Moje bá-sničky, Politika a ja, Report, Moje povedačky, Evanjelium podľa..., Fotofejtón, Súkromné, Nezaradené
Bakalári
Júlia Hubeňáková - Bianka
Najmocnejší ľudia sveta
Všimli ste si ich? Aj ja som bola zvedavá, ako vyzerajú. Vysmiatí ako lečo. Bezchybné biele zuby a šťastné výrazy. To nie je podstatné. Trochu som onemela pri pohľade fejs tu fejs oproti takým kapacitám. Až som mala pocit, že sa na stoličke zmenšujem, keď si dovolím na nich tak zblízka pozerať. Potom to prišlo. Také malé, nenápadné. Iba jemne zašklbalo, pošteklilo, ale nechcelo odísť. Keďže sa mi nepodarilo zahnať to, nechala som tomu voľný priebeh. Bola to, čuduj sa svete, myšlienka. Neodbytná ako jeseň.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Prvý jarný deň
Aj u vás je také mrcha počasie? Čochvíľa leje, fúka, mračná sťaby chceli pohroziť snehom. Nálada pod psa. Froté ponožky na nohách, ani za nič nechcú vytvoriť atmosféru teplého rodinného krbu. Iste aj vďaka počasiu a nie len kvôli billboardom sme momentálne na blogu na seba nevrlí, rozhádaní a len sa z čohosi obviňujeme. Tak sa to pokúsim trochu napraviť. Na každý defekt, by predsa mala existovať záplata.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Mal sa nenarodiť
Ľudský príbeh. Jeden z tisíca. Tentokrát príbeh mojej priateľky, Veroniky. Na svoje spolužitie s mužom som nepotrebovala papier. Vyhovovalo nám obom, že nie sme manželia. Časom som pochopila, že to nie je ono. Prestala som si ho vážiť. Rozišli sme sa. A opäť dali dohromady. Na piaty pokus to vyšlo. Konečne. Ibaže. Poznáte to, za čímsi dáte definitívne bodku a v tom vybehne to, ibaže. A vybehlo aj vtedy. Bola som tehotná.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Najväčšia radosť – škodoradosť
Počula som to veľakrát. Ale že to platí doslova a má to takú parádnu vôňu, by mi ani vo sne nenapadlo. Stretla som sa na autobusovej zastávke s jednou mojou bývalou kolegyňou Helenou z prvého zamestnania. Dôležité je podotknúť, že ona je odo mňa o štyri roky mladšia. V tom je vlastne pointa tohto minipríbehu.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Hej, len keby som nebola sama
Predvčerom som bola u jednej známej niečo vybaviť. Prechádzala som aj okolo domu mojej tety. Okná dokorán, hlasný televízor a v okne prešedivela hlava. Videla som ju z profilu. Ona mňa nie. Zrýchlila som krok, aby ma nezbadala. Včera som mala celý deň pokazený. Nie len z horúčavy. Horšie ako teplo, boli výčitky svedomia.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Taký obyčajný otec - muratore
Patril medzi moje prvé „ečka“. Teda klientov, ktorí pracovali v členskom štáte EÚ a pri návrate museli predložiť príslušný E formulár, ak chceli dávku v nezamestnanosti.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Skúšky z dospelosti
Vždy sa mi zdalo prirodzené, zastať sa tých, ktorých nemá nikto rád, alebo ktorí sú slabší.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Aj papier má svoj život
Začína bežná rutina. Spis za spisom. Medzitým káva, čaj, telefón, klienti. Väčšina spisov mi cez ruky prejde iba tak: viem, že mám pozrieť najprv na podacie číslo, kvôli zachovaniu lehoty, potom meno klienta, doby poistenia, vylúčenia, podpis... Pavlov by vedel pomenovať tie naučené pohľady.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Náš zákazník, náš...
Slogan, ktorý obletel zemeguľu. Nedokončila som ho. Nemôžem. Prečo? Preto, že tento slogan jednoducho neplatí. Neviem či všade (snáď nie) ale vo väčšine prípadov, nie sme páni zákazníci , ale... veď si domyslite, že čo.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Nagy je po maďarsky veľký
Veľa si z prvého semestra nepamätám, ale čosi predsa len. Sedeli sme vtedy všetci v obrovskej aule. Až ďalší semester sme sa poľahky vošli aj do menšej posluchárne. Vráťme sa však do auly. Bolo nás tam ako mandeliniek; z celého Slovenska, sem tam bolo počuť češtinu. Sedela som vedľa Kristíny. Bolo vedľa nej miesto.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Iba krivý nos, našťastie
Bolelo vás už niečo roky? Mňa áno. Ľavé ucho. Nepretržite už vyše desať rokov. Náš ušný lekár je veľmi príjemný pán, ale zakaždým, keď som prekonala pocit, že som hypochonder a zašla do jeho ambulancie, mi po vyšetrení oznámil, že nepozná dôvod mojej bolesti. Audiometria, presvecovanie, poklopkanie po čele (mojom) a rezultát: všetko je ako má byť.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Deťom na tiesňovej linke neveria
Uplynulá sobota bolo skoro úplne rovnaká ako tie ostatné. Hmlistá, zamračená, ponurá. Predsa však sa čímsi odlišovala od tých úplne všedných. Boli komunálne voľby. Takže aký taký ruch v našej dedine bol zaznamenaný. Kandidovala aj moja spolužiačka zo základnej školy. Bola to pre mňa výzva ísť voliť. Popoludní sme sa konečne vybrali. Skupinky ľudí dávali tušiť, že sa čosi stalo. Tragické a možno zbytočné.
Júlia Hubeňáková - Bianka
...v priamom prenose
Rada chodím nakupovať do predajne mojej kamarátky, skorosusedky a bývalej spolužiačky zo základnej školy. Okrem nákupu si stále trochu pokvakáme, povieme, čo máme nové, pochválime jedna druhú ako dobre vyzeráme a vôbec, kamarátka mi vyberie z košíka nejaký tovar a vloží tam iné balenie, lebo keď to prepočíta na gramy, tak toto sa oplatí lepšie a ja sa teším, že raz aj zo mňa bude milionár.
Júlia Hubeňáková - Bianka
"Pomodlím sa za vás"
Blížil sa čas obeda, čo sa mi veľmi páčilo. Škvŕkajúci žalúdok sa domáhal svojho prídelu. Povypínať, pozamykať, umyť šálku a...zazvonil telefón. „Prosím“, úradne som sa predstavila. "Dobrý deň, som doktor ...“, zaznelo známe meno. „Chcel by som vás poprosiť, či by ste neprijali jedných manželov, mojich známych. Chceli by od vás nejakú radu a bolo mi povedané, že u vás by asi našli odpoveď. Mimochodom, poznáme sa?“
reklama
Júlia Hubeňáková - Bianka
Skoro som sa...
Včerajšiu obednú prestávku som využila svojsky. Bola som navštíviť moju kamarátku gi-ku. Mám to k nej z práce vlastne iba cez jednu ulicu. V noci mala cestovať do Bratislavy na päť týždňový pobyt. S plnou penziou, ubytovaním a ako bonus sa jej bude podávať rádioterapia.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Keby už konečne odišiel
Sedím v parku a čakám na dcéru. Čas stužkovej sa neúprosne blíži a udalosť roka: kúpa šiat, sa nedá opomenúť. Čokoládová zmrzlina ma svojimi endorfínmi presviedča, že svet je gombička a jesenné slniečko jej pritakáva. Ani by nemusela prísť, rozhutujem. Tak dobre je posedieť si.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Sestričky. Prečo utekajú?
Mám dosť veľa známych zdravotných sestier zo strednej. S niektorými sa stretávam zriedkavejšie, s niektorými častejšie. S niektorými už takmer nie, lebo odišli pracovať do Rakúska. Pomáhajú jedna druhej zohnať obživu. Minulý týždeň prišla za mnou od jedného zamestnávateľa už tretia v poradí s prosbou v očiach: „Pomôžeš?“
Júlia Hubeňáková - Bianka
Úsmev ako dar
Nepatrná disharmónia génov urobila svoje. Miško sa narodil ako ťažko mentálne postihnutý. Je najstarší z piatich súrodencov. Tí neskôr narodení už pomaly vyletujú z hniezda, no Miško vyzerá akoby bol z nich najmladší. Blonďavá štica neposlušných vlasov, úsmev od ucha k uchu, typická šuchtavá chôdza s predĺženým krokom a dôverné zdravenie každému, koho stretne. Miško je prosto kamarát. S každým. Keď bol u nás na návšteve bloger Gabko Burdej a sedeli sme na terase letnej reštaurácie usŕkajúc Granát, pozdravili sa ako starí známi. Vtedy to vo mne skrslo. Napísať o Miškovi.
Júlia Hubeňáková - Bianka
Dostala som kopačky
Síce také jemné, ale nečakané a priamo do srdca. Viacerí na blogu meditujú, ako sú starí ľudia znevýhodnení, ako ich nikto nemá rád a akí sme nevďační. Skutočne to mnou pohlo. Povedala som si, že mám čo naprávať a dnes po návrate z práce som sa vybrala na návštevu k mojej tete, devätnástke. Mohla som si vybrať z dvoch možností: hora nevyhladenej bielizne alebo návšteva tety. V tej horúčave nebolo treba veľa rozmýšľať.
