Počas doterajšieho 2-ročného pôsobenia prijala vládna strana 2 balíčky opatrení – jeden úsporný pred dvoma rokmi a teraz v lete konsolidačný. Mimochodom, vláda nás doteraz neoboznámila s tým, ktoré opatrenia boli skutočne zavedené, či sa jej podarilo usporiť peniaze, ktoré chcela v súvislosti s prvým balíkom 22 opatrení z roka 2012 ušetriť. Nemá totiž za potreby skladať účty občanom. Nuž a balík 15 opatrení, ktoré Ficov SMER odprezentoval toto leto, vylúdil úsmev na tvári študentov, pobúril mnohých občanov a zaskočil odborníkov. To, ako veľmi si zakladá na odškrtávaní pripravených okienok na plagáte za veľkých ovácií, mi príde smiešne a trápne, ale musím uznať, že vie, ako na tých, ktorým sa týmto vlastne vysmieva. Takmer všetci sa zhodli v tom, že z dlhodobejšieho hľadiska návrhy riešia problémy opäť len symbolicky a nie systémovo a len populisticky zasahujú dobre premyslené skupiny ľudí. Ale na skutočne najohrozenejšiu skupinu – mladé rodiny s malými deťmi – akosi nemyslia. Do parlamentu prišla prvá várka z dielne ministerstva práce. Počas tejto septembrovej schôdze, sme sa teda venovali témam ako zvyšovanie vianočných dôchodkov v skrátenom konaní (akoby nevedeli, že Vianoce tento raz prídu opäť 24. decembra), či garancia prvého zamestnania pre absolventov škôl (našťastie cez eurofondy), alebo motivácia ľudí v hmotnej núdzi pracovať aj za nižšiu mzdu. Za zmienku stojí určite zaujímavosť pre študentov ako cestovanie vlakom zadarmo a iné nezmysly. Záplata za 250 miliónov eur, ktorú musí niekto zaplatiť– pretože toľko to má stáť – nie je málo. A už viete kto to zaplatí? No predsa podnikatelia a zamestnávatelia. Živnostníci ani veľmi nie, pretože ich postupne ubúda a možno nakoniec samovyhynú na sťažené podmienky. Zvýšené odvody, znížené odpočítateľné položky, 1€ eseročky, ktoré vyzerajú na prvý pohľad príjemne, ale v skutočnosti je to jedna veľká habaďúra, či nový spôsob odpisovania... To všetko postupne napĺňa trpkosťou a beznádejou tých, ktorí sa rozhodli doteraz nevzdať. Kontroly a šikana zo strany úradov, zvýšená byrokracia zakrytá elektronizáciou a akože zrýchlením procesov spôsobuje chaos a neistotu na strane tých, ktorí môžu byť tvorcami pracovných miest.
K najväčším problémom Slovenska patrí to, že máme vysoké percento dlhodobo nezamestnaných, ako aj to, že prácu nemá až 30 percent mladých ľudí. Toto treba riešiť predovšetkým a nestačí na to populizmus. SMER sociálny systém len komplikuje a pláta stále novými a novými opatreniami, ktoré však vedú len k dlhodobo deficitnému financovaniu rozpočtu a rastúcemu štátnemu dlhu.
Ak si pomyslím, že na tejto schôdzi prebehla aj veľká debata o zákone, podľa ktorého sa má v nasledujúcom programovacom období rozhodovať o čerpaní eurofondov, mám veľkú obavu. Obavu z toho, že prílišnou centralizáciou v rukách Úradu vlády, nedostatočne opísanou a málo transparentnou samotnou kontrolou, sa môžeme ľahko dostať do situácie terajších dní, a to k pozastaveniu čerpania, čo dobré meno Slovensku určite nerobí. Dnes sme sa dozvedeli o odblokovaní štyroch programov z deviatich. Asi sa máme tešiť. A z čoho? Z toho, že 183 miliónov sme pustili kvôli slovenským audítorom, ktorí si neodrobili svoju robotu poriadne a nechali si robiť zo seba blbcov? Kto a kedy bude za toto zodpovedať?
A kedy sa stane ten zázrak, že sa nebudeme musieť hanbiť za to, čo sa na Slovensku deje? Neviem, lebo nedokážem predpokladať, kedy si vláda osvojí dostatočné množstvo návrhov, ktoré vierolomne odmieta, lebo sú naše. Alebo s nimi po čase prichádza ako s novinkami. Ale nech, veď vravím, že zázrak príde.
