Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík: Maďarsko, Stredná Ázia - Hodvábna cesta, Grécko s batohom 2007, Káhira - Istanbul 2008, Čarovná Perzia 2008, Central Asia, Iran 2009, Južný Kaukaz 2010-2016, Turecko, Irak 2010, Turecko, Severná Európa - Pobaltie, Maroko, Monako, Taliansko, Blízky Východ - Stredný Východ, Sicília, Francúzsko, Anglicko - Škótsko, Benelux, Blízkovýchodné dobrodružstvo, Španielsko - Portugalsko, Grécko, Ukrajina, Rusko - Bielorusko, Irak, Nemecko - Rakúsko, Malta, Tunisko, Čechy a Morava, Cyprus, India, Nepál, Bhután, Juhovýchodná Ázia, Arábia, Balkán, Egypt, Madagaskar 2015, Transsibírska magistrála 2016
Pred nami je hlavné mesto Iránskej islamskej republiky. Obrovská metropola krajiny, ktorá nemá konca kraja, ľudské mravenisko plné smogu, ale aj zaujímavých miest, miesto, ktoré sa často objavuje v novinových titulkoch, no aj miesto, ktoré som si svojim zvláštnym spôsobom obľúbil...Vitajte v Tehráne!
Naša cesta z prekrásneho Esfahánu do Tehránu nebude priama. Bol by škoda, vynechať niekoľko zaujímavých vecí po ceste. Jedným z takýchto miest je nepochybne mesto Kashan, známe pre svoje bohaté luxusné domy plné zelene stratené v starom meste. Tým druhým je Abyaneh, malá, nenápadná, zoroastriánska dedinka sfarbená do červena ukrytá pod kopcami...
Esfahán. Ako nádherne toto slovo znie, akoby sa do neho skryla celá čarovná Perzia. Milióny modrých kachličiek, farebné fontánky za tmavej noci a zlatý most Si-o-Seh Pol zrkadliaci sa na vodnej hladine pokojnej riečky Zayandeh. „Esfahán nesf-e Jahan“. Esfahán je polovica sveta, no ak človek sedí na mäkkej tráve obrovského Emámovho námestia pod hviezdami a do tmavej noci svietia čarokrásne mešity, zdá sa mu akoby tu bol celý svet...
Po troch dňoch strávených v Shiraze a jeho bohatom okolí sme si povedali, že je správny čas pohnúť sa opäť ďalej na našich potulkách Iránom. Stačí prejsť len okolo 450 kilometrov a ocitli sme sa na mieste tak rozdielnom, akým bol Shiraz. Vitajte v púštnom Yazde! Hlinené uličky starého mesta, mešity vykladané tisíckami farebných kachličiek, zoroastriánske pohrebiská známe ako Veže Ticha a malý výlet do posvätného mesta Chak Chak strateného na okraji púšte. To všetko a kopu iného sme zažili v tomto kúte sveta...
V Shiraze trávime tri krásne dni v obkľúčení osviežujúcich záhrad, neuveriteľných mešít a príťažlivých bazárov. Samotný Shiraz je mesto, ktoré si zaslúži, aby sa v ňom pútnik zastavil a vie, že sa tu bude cítiť dobre. To však ešte ani zďaleka nieje všetko čo ponúka, pretože len pár desiatok kilometrov od neho ležia ruiny najslávnejšieho mesta starovekej Perzie. Persepolis, hrobky perzských kráľov v Naqs-e Rostam, skalné reliéfy v Naqs-e Rajab a v neposlednom rade hrobka Kýra Veľkého v Pasargadách Vás vtiahnú do víru perzských dejín...
V Iráne sme už skoro celý týždeň a po tom ako sme prešli jeho západnou časťou sa konečne začíname zahryzávať viac a viac do vnútrozemia. Najbližšie dni strávime v známom meste Shiraz. So sebou nesie lichotivé prívlastky ako mesto básnikov, kvetov, vína či záhrad. Miestami to v ňom naozaj vyzerá ako v rajskej záhrade...
Po tom ako sme strávili tri dni v okolí starovekej Ekbatany sa posúvame pár stoviek kilometrov južnejšie, aby sme navštívili elamský zikkurat Conga Zanbil, navštívili hrobku proroka Daniela, staroveké Súsy, prijali pozvanie na obed do arabskej rodiny a na vlastnej koži si vyskúšali aké teploty dokáže vyčarovať slnko tu, neďaleko hraníc s Irakom v provincii Chuzestán...
Za pár hodín vyrážam na veľkú letnú cestu do Strednej Ázie. Pred nami sú krajiny ako Uzbekistan, Tajikistan, Irán a napokon cesta domov cez Turecko...
Náš čas v Tabrize sa naplnil. Na rad prišiel západný Irán s mestom Hamadan, ktorý nieje ničím iným ako kedysi slávnou starovekou Ekbatanou. Mysleli sme, že tu strávime jeden deň, ale nakoniec ostávame tri. Pozrieme si nápis na Behistúnskej skale, preskúmame jaskyňu Ali Sadr a objavíme krásy Hamadanu spolu s ďalšími iránskymi priateľmi...
Konečne sme v Iráne. Pred nami je návšteva známeho mesta Tabriz, kde sme si naplno vychutnali atmosféru iránskeho mesta, ulíc, farebných bazárov a úsmevov príjemných ľudí. Našu prvú iránsku noc sme strávili vďaka pozvaniu doma u kamarátky z autobusu a tak sme hneď na začiatku nášho výletu očarení povestnou perzskou pohostinnosťou...
Niekto raz povedal, že každý človek by si mal plniť sny. Tým mojim bolo pozrieť sa do krajiny v ktorej kedysi žili obávaní perzskí králi, prechádzať sa starými bazármi, kde sa vôňa orientálneho korenia mieša s pozdravmi ľudí, popíjať presladený čaj pri pohľade na fantasticky zdobené mešity a na vlastné oči sa utvrdiť, že je to jedna z najkrajších krajín, aké som doteraz poznal. V Istanbule nasadáme na autobus a na jeho konci nás čaká Irán...
Kyjev nie je len hlavným mestom Ukrajiny, ale aj jedným veľkým prekvapením. Keby odrazu neprišiel nápad „ísť do Kyjeva“, neviem kedy by som sa sem sám vybral, no viem, že by som bol dosiaľ ukrátený o jedno zaujímavé a veľmi príjemné mesto. Čakal som od Kyjeva hocičo, ale že sa mi takto zapáči som si ani vo sne nepredstavoval...
Vlak z Ankary vchádza do vlakovej stanice Haydarpaşa na ázijskom brehu. Sme v Istanbule! Nielen v Istanbule, ale aj v pomyselnom cieli našej cesty. Pred nami je pár dní v najkrajšom meste na svete a radosť, že sa nám to všetko podarilo...
Ankara nie je len miestom posledného odpočinku Atatürka, ale na svojej Citadele skrýva múzeum plné zaujímavej histórie. Múzeum anatolských civilizácii (Anadolu Medeniyetleri Müzesi) patrí nepochybne k najvýznamnejším múzeam celého Turecka...
Po vyše dvoch týždňoch strávených v Sýrii je čas pohnúť sa zase o krok ďalej, alebo o krok bližšie domov. Posledné dni na našej ceste strávime v krajine, ktorú som si zamiloval od prvej minúty, keď som sem pred dvomi rokmi prišiel po prvý krát. Reč je o Turecku, čaká nás hlavné mesto tejto nádhernej krajiny, čaká nás Ankara...
Naše dni v Sýrii sú už spočítané. Pred odchodom z tejto krásnej krajiny sme si povedali, že ešte musíme preskúmať okolie Aleppa, ktoré sa stalo na pár dní našim domovom. Kto si myslí, že okolie druhého najväčšieho sýrskeho mesta nemá čo ponúknuť, veľmi sa mýli. Práve tu sa totiž nachádza známy kláštor sv.Šimona, ruiny malého kláštora v Mushabbaku, rímske hrobky vytesané do skál za mestečkom Qatoura a v neposlednom rade aj starodávny chetitský chrám v Ain Dara...
Opúšťame východnú Sýriu, za nami ostáva nekonečná púšť a úsmevy v uliciach Deir-ez Zor, ale pred nami sa k nebu dvíha mohutná Citadela v druhom najväčšom sýrskom meste. Aleppo sa stane na najbližšie dni našim posledným sýrskym domovom. Jeho souk patrí k najkrajším na celom Blízkom Východe, úzke uličky, minarety mešít, výhľad z Citadely, vodná fajka, to všetko a ešte viac je Aleppo...
Naprieč púšťou sa cez púštnu búrku vezieme do mesta Deir-ez Zor na brehoch Eufratu. Mesto si nás získalo svojimi skvelými ľuďmi a príjemnou orientálnou atmosférou. Keď sme už tu bol by hriech neísť sa pozrieť na ruiny mezopotámskeho mesta Mari a starovekých vykopávok Dura Europos...
Staroveká Palmýra už dlhé desaťročia priťahuje oči pútnikov svojou nezameniteľnou krásou. Koho by už len nepriťahovali ruiny dve tisíc rokov starého mesta roztrúseného na zlatistom piesku všemocnej púšte? Aj my počujeme jej volanie a ideme za tebou zvodná Palmýra...
Mestečko Hama patrí k najpríjemnejším sýrskym mestám. Ticho sedí učupené na rieke Orontes, jeho drevené kolesá vydávajú vŕzgajúci zvuk a park plný zelene sa ponúka na odpočinok. Nielen príjemná atmosféra robí z Hamy vyhľadávané miesto. V jeho okolí si môže človek pozrieť „včelie úle“ v dedinke Sarouj, „mŕtve mestá“ Serjilla a Al Bara a v neposlednom rade aj rímske ruiny starovekej Apamey
