Mám rád nedele. Keď ráno vstávam, zdá sa, že celý okolitý svet ešte tvrdo spí a ja si môžem dať ranný čaj v tichu, ktorého v živote nemám dosť. Na ulici nie je premávka, smetiari neodnášajú odpadky a ani suseda zhora ešte nezačala vyklepávať mäso na rezne. A tak sedím sám so svojím čajom a pozerám, ako obloha mení farby.
Mám rád nedele. Po bohoslužbe a obede sa väčšinou uložím na gauč do obývačky, pustím si po milióntykrát Poirota a na po chvíli prestanem vnímať rozdiel medzi svetom faktu a fikcie. Keď sa napokon zobudím, ostane mi ešte čas na rozhovory s ľuďmi, ktorých mám rád, spoločenské hry alebo knižku či seriál. Proste, idylka.
Mám rád nedele. Len tejto jednej som sa obával. Ešte okolo desiatej večer som stál pred Starou tržnicou a v napätí očakával ohlásenie prvých výsledkov. Potom som sa presunul pred Grassalkovichov palác a videl, ako po sčítaní prvých okrskov nabehlo vládnemu kandidátovi takmer 66% hlasov. Vedel som, že to ešte nič neznamená, pretože išlo o okrsky s malým počtom voličov. Ale aj tak mi po chrbte, i napriek príjemnému jarnému počasiu, prebehol mráz.
Mám rád nedele, ale keď som videl, že s postupujúcou mocou sa pomer síl mení menej razantne, než som dúfal, tak ma predstava nedeľného rána začínala desiť. Keď na mňa napokon vyskočil titulok “Novým prezidentom bude Pellegrini”, vedel som, že z tejto nedele sa tešiť nebudem.
Mám rád nedele. Ale túto nedeľu budem musieť spracovať. Po Andrejovi Kiskovi a Zuzane Čaputovej nastúpi do prezidentskej funkcie človek, ktorého kampaň bola založená na klamstvách a očierňovaní. Na čele štátu bude človek, ktorý si nedokáže stáť za žiadnym svojím slovom. Bude tam človek, ktorý nevie ani len byť sám sebou.
Možno je to tak správne. Možno Slovensko skutočne ešte nedozrelo na politikov ako Zuzana Čaputová, ktorej zmierlivý, profesionálny a zásadový štýl obdivovali ľudia z iných európskych krajín. Možno je Pellegrini to jediné, čo si momentálne zaslúžime, lebo rovnako ako on vlastne nevieme byť sami sebou, a tak sa vždy len vraciame k tomu, čím sme kedysi boli. Ved aj biblické príslovie hovorí, že pes sa vráti k svojim zvratkom.
Do ďalších volieb—a to aj tých parlamentných—nám všetkým prajem, aby sme pochopili, že psom byť nemusíme. A miesto politikov, ktorý nás vracajú do minulosti, si môžeme pre zmenu zvoliť takých, ktorí sa postarajú o to, aby sme mali aj budúcnosť.
