Marian Baran
Kde si sa flákal, zas
Stál som na pohotovosti a čakal. Oproti mne, na konci chodby stál chlap. Stál pri otcovi, ktorý ležal na vozíku, podobali sa. Starý vychudnutý muž ležal, krútil sa v bolestiach.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Stál som na pohotovosti a čakal. Oproti mne, na konci chodby stál chlap. Stál pri otcovi, ktorý ležal na vozíku, podobali sa. Starý vychudnutý muž ležal, krútil sa v bolestiach.

Vracali sme sa z mesta, cez starý most. Zašli sme do sadu a zbierali listy. Žlté, oranžové aj hnedé.

Začínal december a ja som ležal v posteli môjho deda, mal som angínu. Celý týždeň som nebol v škole.

Auto stálo zablatené na dvore vedľa rebrináku. Rozdiel bol zanedbateľný. V lete na ňom pestujú kvety v držiakoch. V lete je ten rozdiel vidieť, vtedy by sa dalo ohodnotiť čo je krajšie.

Emil bol môj kamarát. Spolu sme drali kolená na teplákoch v škôlke. Pil som jeho ranné kakao, keď sa mu na ňom urobila koža a ja som mu dával moju porciu palaciniek, ak niekedy boli na obed.

Naháňali loptu po betónovej ploche. Bolo zbytočné ich upozorňovať, aby sa nespotili. Aby len strieľali na bránu, alebo si loptu hádzali.

Zamkol som noc za dvere. Roztiahol mraky a hladil oblohu, aby slnko, keď výjde nemalo veľa roboty.

Hary bol starý policajný vlčiak na dôchodku. Mal svoju veľkú búdu a okolo seba každý víkend hromadu detí. Poslúchal na slovo.

V areáli výstaviska ich bolo veľa. Samí značkoví psi. Na vôdzke alebo len tak na voľno, postávali, vrteli chvostmi.

Pred očami mi visel obraz namaľovaný mäkkým štetcom. Farby neboli zmiešané v prechodoch do seba. Nútili oko si ten odtieň dotvoriť. Nútili pozerať sa dlhšie, prižmúriť, alebo od obrazu odstúpiť.

Parkovisko sa pomaly zapĺňalo autami. Bolo popoludnie a ľudia prichádzali z práce. Z práce sa vracal i Jozef. Svoje novučičké služobné auto presným manévrom zaparkoval priamo pred domom. Pomaly vystúpil. Prešiel na chodník a z diaľky si vychutnal zamknutie dverí sprevádzané zvukovým efektom.

V kuchyni sme pili kávu. Akoby sa odniekiaľ vrátila. Plná slov a rozhodnutí. Káva bola horká. Nemala cukor. V skrinke stála prázdna dóza, na dne pár nalepených kryštálov.

Malý školák niesol na chrbte veľkú tašku. Po bokoch mal prázdne fľaše na vodu. Za ruku ho držala sestra, tvárila sa, že k nej nepatrí.

Stáli sme na moste, blízko seba. Položil som svoje ruky okolo jej krku ako šál. Viem, že zahrejú a zavinú ju celú do tepla.

Bývala v malom dome na dvore susedov. Stále mala dobrú náladu a ja som vedel, že je to šťastný človek. Že má všetko čo potrebuje ku šťastiu.

Pešou zónou v strede mesta sa tmolili ľudia. Vrážali si do ramien. Mračili sa. Ospalo naháňali čas. Mechanizmus bol v plnom nasadení.

V ruke držím nákupný košík. Desať pečív a sardinky vo vlastnej šťave. Hľadám minerálku na paletách. Hľadám etiketu a farbu, ktorú poznám.

Voda, slnko. Sandále vyzuté na kamení. Suché päty a vôňa krému zmiešaná s vlhkosťou vzduchu.

Viezol som sa výťahom na poschodie, zatvorený za dvoma dverami. V taške som mal všetko čo zabudol, pretože musel intenzívne myslieť na seba.