Marian Baran
Sestrine oči
Zatvoril som bránu. Obviazal hrdzavou reťazou, pomedzi ornamenty z tenkej guľatiny. Na dvore, na pokosenej tráve stál pes, vrtel chvostom, ešte strapatý z toho ako sa s ním deti lúčili
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Marian Baran
Posledný autobus
Malý chlapec sa so starkou vracal sa z mesta. Boli tam kúpiť látku na šaty. Na krásne šaty, na jemné paže chlapcovej mamy. Meškali. Stihli až posledný autobus do dediny.
Marian Baran
Pokora
Príborovým nožom sa snažil ošúpať zemiak. Mama zatiaľ krájala cibuľu a hádzala ju do veľkého hrnca. Krájala mäso a on zapichoval do surových zemiakov špajle.
Marian Baran
Nakresli
Mal som oblečenú zelenú košeľu a písal som list. Bolo nás viac, takých zelených, ktorí písali vyznania v predpísanom tichu miestnosti.
Marian Baran
Tehotná čašníčka
V ten deň vznikala vo mne, naznačovala veľkosť, silu, ale bola prázdna. Potreba rozdeľovať všetko na dve časti. Povyberať zo sivej bielu. V tme nachádzať svetlo. Potom to porozkladať tak, aby vznikli dve rovnaké polovice.
Marian Baran
Nekupuj to
Privítal ma pred domom. Vráskavý s blčiacimi očami plnými vzdoru. Zatínal zuby, svaly čeľustí mu vytvárali na lícach hlboké zárezy.
Marian Baran
Rozum
Za domom je chodník. Je na očiach. Prechádzajú tadiaľ ľudia. Neďaleko je ihrisko, škôlka a parkovisko. A zástavka autobusu.
Marian Baran
Križovatka
Viezol som sa električkou z Rače, zastavila na Račianskom mýte. Ľudia vystúpili.
Marian Baran
Háčiky a kačky
Nikdy sme ešte spolu nič nechytili. Mrzelo ma to, lebo vždy si prial, aby sa to podarilo.
Marian Baran
Drzo, len tak...
Poobede bolo sparno. Niekoho premohla letargia a sedel v tieni. A niekto sa pohyboval.
Marian Baran
Slová
Občas ešte zájdeme do pieskoviska. Niekedy nás to pochytí, len tak sa vyváľať v piesku a nanosiť ho do bytu.
Marian Baran
Žiarovka
V dome bola pec v strede kuchyne. Bola veľká a zaberala podstatnú časť priestoru.
Marian Baran
Čistota
Spala v roláku vyhrnutom až pod nos, odfukovala. Spoliehal som sa na tú pravidelnosť a rátal som jej výdychy.
Marian Baran
Ako nepásli
Išli sme chvíľu lesom. Po napadanom ihličí, popod konáre stromov. Tvoje deti kráčali pred nami. Boli nedočkavé, tešili sa.
Marian Baran
Recept na všetko
Vošiel som mu do dvora. Sused stál chrbtom ku mne, vzadu pri dome so sekerou v ruke. Pri dvoch veľkých stromoch jablone sa opieral o palicu.
reklama
Marian Baran
Vypredané
Vysedené kreslá na ktorých sa zle sedelo, žuvačky nalepené na hnedom dreve boli spojené a vytvárali reliéf, ktorý na náhodný dotyk pôsobil nechutne.
Marian Baran
Pár drobností
V predstihu som kúpil drobnosti na leto, prázdniny. Aby som na nič nezabudol.
Marian Baran
Stačilo
Zotieral som z kľučiek očakávania. V každej stoličke vysedel spomienku, letel, pretože kráčať je príliš pomalé. Chcel som byť všade.
Marian Baran
Rozpustené
Dvere s nápisom „Čakáreň" boli vysadené z pántov a opreté o stenu. Lavice boli oproti sebe v malom priestore, dalo sa medzi nimi prejsť jedine tak, že som zdvihol svoj batoh do výšky. Pri okne som zbadal voľné miesto.
