Mirka Polohová

Mirka Polohová

Bloger 
  • Počet článkov:  282
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík:  Čriepky detstvaCooltúraZamyslime saSúkromnéNezaradenéNa poslednej strane

Zoznam článkov blogera

Nenápadnejšia ako iné

Mirka Polohová

Nenápadnejšia ako iné

Celú základnú školu trpela posmeškami, kvôli jej rýchlemu jazyku a poskakujúcim hláskam. Posmievali sa jej kvôli nadváhe a vyhadzovali jej na oči jej vyšúchané nohavice. Bojovala proti svojim komplexom aj za ne. Snažila sa presvedčit okolie aj samu seba, že znamená viac. Zatvárala sa ku knihám a lozila po skalách a stromoch. V slovách nachádzala upokojenie a nádej, na skalách hľadala výzvy, únavu a samotu. A tak sa stalo, že po jednom veľmi nepríjemnom zážitku vyliezla na tú najvačšiu skalu. Zdolala ju na prvýkrát a zdolala ju úplne sama, keď vyšla hore, pošmykla sa jej noha. Letela necelé štyri metre. Doškriabala sa a doudierala, ale odrazu sa cítila lepšie.

  • 21. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 315x
  • 7
Mala by si si vziať dôstojníka

Mirka Polohová

Mala by si si vziať dôstojníka

alebo... ako vrátiť dôstojníkom dôstojnosť.

  • 21. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 312x
  • 9
Mám notebook a vôbec je mi fajn...

Mirka Polohová

Mám notebook a vôbec je mi fajn...

Nat hovorí, že keď ju začne vytáčať to, že zberá špinavé prádlo z dlážky svojho bytu po všetkých, vie, že problém je niekde inde. Má stres v práci alebo ju vytočil niekto úplne iný, špinavé spodky za to nemôžu. Takže uvažujem, že vlastne moje sklamanie s Dellom, ktorý som si sama vybrala a zaplatila, má asi pôvod niekde v hormonálnej nerovnováhe alebo čo ja viem kde... Určite ujovia zo servisu majú kopu práce a chcú mi opraviť počítač "v čo najkratšom čase". Len dúfam, že ma nebude vytáčať čakanie, keď si pre neho nakoniec skutočne prídu a budú "opravovať". Aj to, že som po tejto košickej-mhd-zime zo spodu vymrznutá ma normálne nemôže rozhodiť, meškanie autobusov je spôsobené inváziou malých mužíčkov ... akej sú farby neviem, ale predpokladám, že zelená je relatívne osvedčená (a má podporu viacerých svedeckých výpovedí). Ale nie sú to malí mužíčkovia, ktorých nevidno, keď napadne sneh....  nemyslím na snežné pluhy.

  • 25. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 413x
  • 23
Nenápadný Boris

Mirka Polohová

Nenápadný Boris

Postáva pred obchodným domom a predáva pouličný časopis. Nevšímavo okolo neho prechádzam a vyberám mincu do nákupného vozíka. No na moje veľké prekvapenie sa k nemu prihovára môj otec. Podáva mu ruku a púšťa sa s ním do družnej debaty. Oslovil ho, pamätám si, že povedal: "Serus Boris," a mne bolo jasné, že to bude jeden z tých nekonečných rozhovorov, hlavne vtedy, keď otec dodal, "Poc, zoberem ci pivo". Povedal to, ako keby boli uprosted leta na Hlavnej ulici. Bez akejkoľvek snahy porozumieť, pridať sa alebo sa zúčastniť, som sa vybrala vyškrtať zoznam, dávajúc obom mužom dostatok času na rozhovor. Keď som vychádzala z obchodu, našla som ich na takmer rovnakom mieste. Boris práve inkasoval peniaze za časopis. Keď ma zbadali, narýchlo si podali ruky, otec známym pohybom vytiahol z vrecka cigaretu a jednu mu pripálil svojim zippom a celou váhou svojej 105 kilovej osobnosti sa ku mne rozbehol. "Ta vidíš, čo sa môže stať s človekom..."

  • 22. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 726x
  • 8
Nemam psychológa, mám Tamaru...

Mirka Polohová

Nemam psychológa, mám Tamaru...

Tamara je dievča na pohľadanie. Keby o nej vedeli všetci tí single muži v Košiach, nemala by som ju ja a tak som rada, že je (single). Nestretávame sa nejako často. 2x do týždňa ma zvykne vypočuť a ja ju popočúvam, alebo sa ju snažím vypočuť s rovnakou trpezlivosťou. V podstate o mne za ten krátky čas vie strašne veľa a ja si dovolím tvrdiť, že ju tiež veľmi dobre poznám. Niekedy ti mám taký pocit, že sú ľudia, ktorí boli v našich životoch vždy, patrili do nich ako lyžička cukru do paradajkovej polievky, no stretli sme ich až teraz.

  • 19. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 508x
  • 18
Vyparil sa kanón!

Mirka Polohová

Vyparil sa kanón!

40 rokov si protilietadlový kanón sovietskej výroby kalibru 85 hovel na západnej strane Dargovského priesmyku... A potom prišlo auto s podvalníkom a kanón zrazu nebol!

  • 18. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 301x
  • 24
Nenápadne nespoznaný

Mirka Polohová

Nenápadne nespoznaný

Nikdy sa nesnažil skrývať svoju nezávislosť. Bol presne ten typ človeka, na ktorého sa ľudia pamätajú. Nosil bezchybne vyžehlené košele a dokonca aj tie kockované, na ňom vyzerali skvele. Ak vkročil do miestnosti, museli ste zdvihnúť hlavu. On nikoho neriešil a my sme vedeli, že jeho život sa uberá tým správnym smerom. Potom jedného dňa spadol, stál pri dverách a potom spadol.

  • 22. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 427x
  • 6
Chceš lepší vzťah? Vyrieši to rozchod!

Mirka Polohová

Chceš lepší vzťah? Vyrieši to rozchod!

Je to ako s mýtus, ktorý som už toľkokrát počula, ale nevedela som si to prestaviť v reálnom živote dvoch ľudí. A tu to je. Smeje sa mi to do očí a ja sa nestačím čudovať.

  • 17. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 316x
  • 10
Keby si bola ako Zuzka... (vravievala Mikina mama)

Mirka Polohová

Keby si bola ako Zuzka... (vravievala Mikina mama)

Keby si bola ako Mika... (vravievala Zuzkina mama) ... alebo o tom kto sme a kým by sme mali byť podľa našich mamiek.

  • 10. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 727x
  • 1
Aj také sú ženy...

Mirka Polohová

Aj také sú ženy...

Gentlemani sa cenia. Naozaj. Koho nepoteší, keď muž vie, ako ma kráčať so ženou po schodoch, ako ju usadiť v autobuse... Je milé ak muž otvorí dvere na aute, aj keď auto nie je nové a žena je už známa. Ale ruku na srdce... Musí byť dôvod prečo neexistuje slovo gentlewoman. Áno, skoro som zinfarktovala, keď som si raz v čisto pánskom hniezde sadla na misu so zdvihnutou doskou... v tme... v polospánku... v zime... (pánečku to bola kosa), ale sebakriticky... nikdy ma nenapadlo dať ju naspäť hore, aj keď môj záujem bol menšinový. (Veď som dievča...)

  • 10. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 669x
  • 28
Niekedy nie je...

Mirka Polohová

Niekedy nie je...

Sú ľudia, ktorí sa nedopatrením a priamym riadením osudu nekvalifikovali na rok 2009. Poznala som jednu ženu. Poznala som ju iba slabých pár mesiacov a strávila som jej v prítomnosti iba pár prezvláštnych hodín. Babka Doris (tak sme ju volali) bola pani, o ktorú sa starala v USA v Pensy moja teta. Bola to žena so životným príbehom, ktorý by vystačil na trilógiu, rozprávkovo bohatá, so zmyslom pre humor, ktorý jej mohol závidieť aj Chris Rock a angličtinou tak staromódne lahodou, ako jej obľúbený sweet cereal and non-fat milk. Bývala na ulici, ktorá niesla jej meno. Na kopci, v domčeku so záhradou, do ktorej ujo Milan prirobil niekoľko búdok pre vzácne blue-birds.

  • 2. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 213x
  • 2
To fakt?!

Mirka Polohová

To fakt?!

Nestíham. Utekám o dušu, lebo viem, že autobusy v Košicoch, chodia zásadne priemerne. Čo ak pôjde skôr.. a práve dnes, keď by mohol minútku meškať. Už ho vidím. Utekám hore schodmi a počujem mechanizmus zatváracieho zariadenia. Ale to hádam nie! Dvere sa otvárajú znova a ja zadýchaná a s červeným nosom nastupujem po vysokých schodoch nahor. Vari sa blíži koniec sveta?

  • 30. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 716x
  • 20
Nedajte si nahovoriť, že sú sviatky pokoja...

Mirka Polohová

Nedajte si nahovoriť, že sú sviatky pokoja...

Aj ja som dnes tresla dverami tak, že sa to ozývalo v celej bytovke...

  • 23. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 294x
  • 24
Keď aj papierovo dospelí veria na Mikuláša

Mirka Polohová

Keď aj papierovo dospelí veria na Mikuláša

Keď som sa znovu ocitla pred prešovským domovom, prišlo mi nesmierne ľúto, že tam idem sama. Pred rokom som tam mala ako všemožnú podporu svojich kolegov a dobrovoľníkov, no tentokrát som s obavami kráčala po tichých chodbách s ruksakom naloženým čistým oblečením a mikulášskou nádielkou. Ticho, ktoré na mňa obyčajne pôsobí iba domovsky ma dnes trošku strašilo. Prvé, čo ma napadlo bolo, že som prišla skoro, možno som zle počula... hovorili o druhej či o tretej.... ? No dvere spoločenskej sály boli otvorené a na pódiu spievala Katka Koščová, veľmi jednoducho, veľmi skromne, iba s jedným gitaristom, zato pred nadšeným publikom. Mikuláš rozdával darčeky... Ale tak inak, ako si to pamätám z čias, keď som bola ešte malá.

  • 7. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 056x
  • 7
Občas im hovoríme "milovníci zvierat"

Mirka Polohová

Občas im hovoríme "milovníci zvierat"

To sú presne tí ľudia, ktorí sa vzdávajú mäsa kvôli vyššiemu ideálu. Nechcú sa podieľať na týraní stoviek či tisícok zvierat. Nemusia... Majú totiž úplne vlastnú predstavu o tom, ako svetu pomôžu. Láskou utýrajú jedno, za ktoré zaplatia pár litrov.

  • 6. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 428x
  • 16
reklama
Nič mi nekupuj!

Mirka Polohová

Nič mi nekupuj!

Stála som vymrznutá na zastávke. Kompletne stuhnutá a vduchu nadávajúca na to, že som sa zabudla prezuť. Presne kvôli takým hlúpostiam raz prechladnem, ochoriem a umriem. Vzadu, kdesi za novinovým stánkom sa práve odohrávala minidráma z rodinného prostredia. Muž, ktorý neskôr nastúpil do môjho troleja, hlasno dohováral žene na druhej strane.

  • 28. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 424x
  • 6
O tom, čo sa vidí a počuje v autobuse...

Mirka Polohová

O tom, čo sa vidí a počuje v autobuse...

Do 27čky nastúpil mladý chalan. Všimla som si ho hneď, aj keď som presne nevedela, čo bolo na ňom také zvláštne. Po chvíli som si všimla, ako pokukuje po voľnom mieste. A hneď ako sa sedadlo uvoľnilo posadil sa. Na mladého človeka sa ale pohyboval zvláštne pomaly, opatrne si sadal a kráčal, ako keby bol zo skla. Keď si zložil z hlavy čiapku, do šera autobusu zrazu zažiarila jeho bledá lebka. Potom som si uvedomila, čo je na ňom také zvláštne. Nemal obočie, dokonca ani riasy...

  • 27. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 518x
  • 54
Môj tati ma tááááke auto

Mirka Polohová

Môj tati ma tááááke auto

Z okna miestnosti kde pracujem sa občas ráno dívam na straky, ktoré si zhadzujú orechy z výšky, aby im praskli. Občas využívajú aj autá, ktoré prechádzajú po ceste. Nechávajú si nimi rozdrviť škrupinku a potom s krikom vyjedávajú jadrá. Jedno auto ich ale pravidelne každé ráno straší. Pár prvých výčinov otecka, ktorý vozieva svoje deti do škôlky vyľakalo aj mňa, ale po nejakej dobe som si na rachot motora a pišťanie bŕzd zvykla. Opakuje sa pravidelne ráno a potom znovu k večeru, keď detičky odchádzajú zo škôlky.

  • 7. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 647x
  • 6
Mam obamy, že to u nás už dobré nikdy nebude...

Mirka Polohová

Mam obamy, že to u nás už dobré nikdy nebude...

Naozaj ma to hnevá, nerozumiem ľuďom, ktorí potrebujú ísť na futbal, aby niekomu rozbili hlavu. Nechápem to. Podľa mňa by mali takéto veci zakázať. Jednu veľkú plazmu dať do Blavy na nejaké námestie, druhú niekde do Dunajskej do stredu mesta. A futbalistov by odviezli na tajné miesto do tajného mesta a tam by odohrali futbal. Zaujímalo by ma, či by potom niekto naozaj sledoval zápas alebo by oba tábory chuligánov iba tak postávali a naprázdno praskali kostičkami v rukách.

  • 6. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 371x
  • 20
Keď občas mlčím, počujem krásne veci...

Mirka Polohová

Keď občas mlčím, počujem krásne veci...

Milujem jeseň. Jej melanchóliu a tichú krásu, ktorá mi vyráža dych a občas ma pobáda k bláznivému smiechu, keď sa teším z farebných listov a začarovaných stromov. Dokonca mi nevadí ani upratovanie hrobov, vyťahovanie trávy spomedzi bielych kamienkov a boj s ťahavými burinami. Z Kalvárie je výhľad na celé mesto a za bieleho dňa tam chodieva iba veľmi málo ľudí. A tak stalo, že som sa tam ocitla takmer sama. Ticho som si pohmkávala pesničku a zametala, keď som od neďalekého hrobu začula mužský hlas: No, kebi ši me tu nebula nechala sameho, ta še teraz nemušim s tim šickim trapic. Aľe ti ne... tebe je ľepši tam...

  • 25. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 527x
  • 14
reklama
SkryťZatvoriť reklamu