Samo Marec
O našej genera(lizá)cii
Keď som mal ešte dlhé vlasy, medzeru medzi zubami a nejaké tie ideály, kráčal som raz v jedno letné popoludnie romantickým prostredím popradského sídliska Západ k babke na obed. Slnko pálilo, betón sa leskol a asfalt topil, ale to píšem len preto, že na zajtra predpovedajú zase 40 stupňov, čiže ma čaká ďalší deň, v ktorom jedinou tekutinou ovlažujúcou moje zbičované telo, bude pot. S vodou je to stále bieda. Môžete si povedať, že keď neprší aspoň kvapká, ale v konečnom dôsledku sa pod kvapkami neosprchujete.