O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XXII

Hneď pri skale sedeli drak s koňom. Veľmi som sa potešil, keď som ich videl.

Písmo: A^- | A⁺

„Áááá, mladý pán čarodejník so svojím priateľom,“ usmial sa kôň.

„Smrdíte horšie ako síra po vybuchnutej sopke. Kde ste sa flákali?“ spýtal sa drak, napil sa piva a tešil sa, že je so svojimi.

„Boli sme v tom pajzli pri železnici. Majiteľ páchol štiakom, ľudia tam boli hrdlorezy, strašná katastrofa. Pivo tam museli mať odporné, tento podnik navrhol čarodejník,“ povedal rys a potešil sa.

„Persona non grata,“ povedal kôň rozvážne.

„Špinavé, smradľavé opice,“ prskol rys a chcel pľuvnúť na zem.

„Nechce sa mi vstávať, ale možno by som ich mohol vypáliť. Občas musím zistiť, či mi nevyschlo v kotli,“ povedal drak dosť hlučným hlasom.

„Ako sa máte?“ opýtal som sa.

„Až na ten podnik, celkom dobre,“ povedal rys.

„Dobre, idem po ďalšie pivo. Chcete ešte? A nechcete niečo pod zub? Nejaké dobré mäso a med. Najlepšie je, aha, vy toto jesť nebudete,“ usmial sa drak.

„Veď už nejedávaš ľudí,“ nežne ho podpichol kôň.

Ale už ho nepočul.

„A ty sa ako máš, čarodejník?“ spýtal sa ma kôň.

„Veľmi dobre, keď som tu s vami,“ usmial som sa.

„A čo ty? Veľmi nerozprávaš o sebe. Tak niečo povedz,“ naviedol ho rys.

„Ja som tiež rád, že tu sedím s vami,“ opatrne poznamenal.

„To je nám všetkým jasné, ale povedz, čo si robil a tak,“ povedal rys a začal piť ďalšie pivo.

„No dajte si, akosi sa mi podarilo zohnať túto hostinu,“ pousmial sa drak, keď prišiel po hodnej chvíli.

Drak priniesol solené bravčové, ktoré voňalo opraženou cibuľou a slaninou, dva taniere syra, uhorky, zemiaky a chrumkavé kurča. Najviac sa potešil rys.

„Čo som zmeškal?“ spýtal sa ma drak, ponúkol mi ďalšie pivo a zakúril. Oheň tlel, hoci vonku pršalo. Nebol to obyčajný oheň, ale dračí oheň. Príjemne hrialo.

„Pýtali sme sa koňa, aký mal deň,“ povedal rys.

„Celkom dobrý, ďakujem za opýtanie. Pásol som sa, cválal a tak. Rozmýšľal som, že by som mohol pracovať na univerzite. Asi by sa im zišiel niekto ako ja,“ povedal potichu, hanblivo.

„To je dobré. Univerzita je hneď za kopcom, študujú sa tam čary a iné veci. Choďte sa tam všetci pozrieť,“ navrhol drak.

„Myslíte, že ma príjmu?“ opýtal sa kôň.

„Keď nie, pôjdem im s radosťou rozbiť okno,“ hrdo vyhlásil rys.

„Prečo by ťa nemali prijať?“ pokúsil som sa ho podporiť.

„Veru, veď rýchlo beháš, vieš uniesť ťažký náklad a si skvelý,“ povedal mu drak.

„A poznáš cestičky, aké ani ja nie,“ nedalo rysovi a žmurkol. Šiel pomaly po pivo, vraj sa vráti o chvíľu.

„V bývalej práci som slúžil človeku. Prenášal som ťažký náklad, celkom som sa nadrel. Boli dni, kedy som ani nespal. A potom sa k nemu dostal iný kôň. A stále mi dával najavo, že nový kôň je silnejší a rýchlejší. A potrebnejší. Nakoniec som sa cítil vytlačený,“ povedal kôň a ja som videl v jeho očiach slzy.

„Bacha, to nie je tvoja chyba. On ťa sprosto využil. Najprv ťa skoro zmrzačil a potom ťa odkopol ako handru! Daj adresu, ja sa mu pomstím,“ povedal drak a vypil pivo.

„Ja som čosi podobné zažil tiež. Potom som mal pocit, že im už nemám čo ponúknuť. Je to veľmi nebezpečné,“ usmial som sa na koňa.

„Na univerzite ťa budú milovať, budeme za tebou chodiť. Určite prídu aj dievčatá,“ žmurkol na neho drak.

„Ďakujem. Obom,“ dojatý kôň sa na nás pozrel a všetci sme mali v očiach slzy.

O polhodinu sa doterigal rys úplne zmočený. Jeho víťazoslavný pohľad niečo šeptal. Doniesol pivo.

„Kde si bol?“ spýtal sa ho drak starostlivo.

„To nebolo len pivo,“ poznamenal kôň.

S rysom sme sa na seba pozerali, jeho pohľad hovoril za všetko.

„Však si to neurobil?“ spýtal som sa ho prísnym pohľadom, ale bol som viac pobavený.

„Pamätáš si, ako som pred nedávnom niekomu tajne rozbil okno?“ spýtal sa ma.

Drak s koňom sa na neho prekvapene pozreli.

„Nuž, mýlil som sa. Nielenže sa dá niekomu tajne rozbiť okno, ale aj rozbiť hubu,“ sarkasticky a víťazoslavne sa zaradoval.

„Ako si vedel adresu?“ bol som napätý.

„V tom pajzli bol ten majiteľ, čo týral nášho kamaráta. Ja som si ho pamätal, mne sa kedysi stalo čosi podobné. Vypadla mu peňaženka, kde bola jeho adresa. Priznávam, musel som ísť riadny kus cesty. Oveľa radšej by som ho zmasakroval v tom štiaku, ale niekto ho predo mnou stihol vypáliť. Nevieš o tom niečo?“ uštipačne sa pozrel na draka, ktorý sa tváril veľmi nevinne.