Po šiestich rokoch štúdia v Británii som sa vrátil na Slovensko. Podobne ako Zuzana Hlávková som chcel vrátiť krajine, ktorú milujem niečo späť - akokoľvek pateticky to môže znieť. Slovensko mi okrem iného dalo kvalitné základné a stredoškolské vzdelanie (Gymnázium Ružomberok, Bilingválne gymnázium v Sučanoch). Vďaka Nadácii otvorenej spoločnosti a neskôr aj slovenskému vládnemu štipendijnému programu Milana Rastislava Štefánika som študoval magisterské štúdium verejnej správy na University of Manchester. Na Slovensku mám rodinu aj najlepších priateľov. A kdekoľvek sa dá kúpiť bryndza.
Po návrate som sa v januári 2010 zamestnal v Transparency International Slovensko, keďže štát o mňa neprejavil záujem ani po tom, ako na moje vzdelanie investoval tisíce eur. Na Ministerstve hospodárstva SR (inštitúcia, kde som mal v rámci štipendijnej zmluvy po návrate na Slovensko 2 roky pracovať) boli ku mne veľmi milí, ale adekvátne miesto v rámci štipendijnej zmluvy mi neponúkli. Nebol som ani tak sklamaný, ale skôr prekvapený a hlavne som odrazu nevedel, čo budem na Slovensku robiť. Mal som však ten silný vnútorný pocit posunúť krajinu vpred, takže som sa zamestnal v neziskovej organizácii bojujúcej proti korupcii na Slovensku. Podarilo sa nám vytvoriť okrem iného rebríček transparentných samospráv, vďaka ktorému sme vyvinuli efektívny tlak na zúženie priestoru pre korupciu v 100 najväčších mestách na Slovensku.
V roku 2013 som skončil štúdium PhD na Univerzite Komenského v Bratislave a po skončení som zostal učiť na univerzite. Videl som v tom posunutie mojej slovenskej misie ešte o jeden stupeň vyššie. Veď čo môže byť užitočnejšie, ako priamy kontakt so študentmi na Slovensku a odovzdávanie vedomostí a skúseností na dennej báze. Momentálne pracujem na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Na Katedre verejnej správy a regionálneho rozvoja som našiel medzi kolegami skutočných priateľov a je asi malým zázrakom, že takéto vysokoškolské pracovisko – kvalitné po odbornej aj ľudskej stránke na Slovensku existuje.
Kvôli finančným podmienkam v slovenskom školstve som nútený si privyrábať vyučovaním angličtiny. Nie je to ideálne, keďže to má vplyv na moju rodinu, čas na koníčky a aj kariérny rast. Ale nie som jediný na Slovensku, kto má dve práce. Zvykol som si a aj to ma posúva ďalej. Učím v najvýznamnejších firmách pôsobiacich na Slovensku a keď potom odovzdávam poznatky na univerzite, viem študentom z prvej ruky povedať, ako to chodí na Slovensku v bankovom, IT, zdravotníckom, stavebnom a inom sektore.
Jedna vec na ktorú som si nezvykol a asi sa ani zvyknúť nedá je všadeprítomná korupcia. Nehovorím nevyhnutne o korupcii vo forme úplatkov. Hovorím o korupcii v širšom slova zmysle. O korupcii, ktorú zažila aj Zuzana Hlávková na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Všade kam prídem mám pocit, že by sa dali robiť veci lepšie, ale kvôli systému „tak to tu chodí” a hlavne ľudom, ktorí ten systém tvoria a ktorí v ňom fungujú to jednoducho nejde. Predražené a zmanipulované tendre, úplatky, rodinkárstvo, klientelizmus, neschopnosť, nekompetentnosť.
Toto všetko a milión káuz za tých šesť rokov postupne napĺňalo môj pohár trpezlivosti. Skúsenosť Zuzany bola ale asi tou poslednou kvapkou, vďaka ktorej pretiekol. Jedna vec je, keď si do nemocnice musíme doniesť záchodový papier, lebo niekto kúpil o milión eur drahšie CT-čko. Ako ale svojim deťom vysvetlíme, že žijeme v spoločnosti, ktorú vedú ľudia tolerujúci a živiaci korupciu, zlo. Úplné dno ale je to, keď sa nájdu odvážni a neskazení ľudia ako Zuzana a útočí sa na nich. Pokiaľ sa za takýchto ľudí nepostavíme, tak sme tento boj prehrali.
P.S. Podporte Zuzanu: študenti v zahraničí a domáci študenti.
