Milujem neznesiteľnú ľahkosť bytia Zoznam autorových rubrík: Dva domovy, Stalo sa mi..., Z práce, Na ceste, Len môj názor, Bratislava, Súkromné
Keď som ešte za socializmu chodila na základnú školu na Ukrajine, každý deň sa začínal povinnou rozcvičkou a povinnou chvíľkou vlastenectva. Zoradili nás na školskom dvore - povinná vlajka, povinná hymna a povinné predpísané cviky s prvkami vojenského pochodovania. Ak náhodou pršalo, cvičilo sa v triedach za zvuku školského rozhlasu.
Vždy sa mi páčilo, keď mali v niektorom časopise pri rozhovoroch so známymi ľuďmi malý rámček, kde autor opísal svoje dojmy zo stretnutia. Vysoko subjektívne dojmy - to je to prvé, čo od vás chcú počuť kolegovia, keď sa vrátite do redakcie zo stretnutia so známym rockerom...
Anastasia Kuzminová získala pre Slovensko olympijské zlato. Prečo má jej víťazstvo pre niektorých takú zvláštnu cudziu príchuť?
Narodila som sa do prostredia multietnického gulášu, kde národnosť nikdy nebola témou rozhovorov. Jediným znakom, ktorý odlišoval povedzme Slováka od Rusína či Maďara, bol jazyk. Ani ten však nebol jednoznačným kritériom...
Sprchový gél, šampón. Skúšam znovu pustiť vodu, ale ide len ľadovo studená. Beriem osušku a utekám do druhej kúpeľne (nech žijú apartmány s dvoma kúpeľňami!). Púšťam sprchu - tiež studená. Čo teraz? Všetci išli von, takže ak budem kričať od zimy, môžem vyplašiť akurát tak ospalých susedov. Dopoludnia je v Alicante mŕtvo, život sa začína až podvečer... Napadne mi - veď som na juhu Španielska, je január s príchuťou jari a včera som dokonca videla chlapíka, ako si bezstarostne pláva v mori... Nemôže mi byť zima. Nádych, dlhý výdych. Poďme na to!
„Ty máš na Ukrajine rodinu, však? Neochorel vám niekto na prasaciu chrípku?" v poslednom čase to počúvam ako obohratú platňu. Pozerám správy, čítam noviny. A behá mi po chrbte mráz...
Je šialene horúco. Idem po ulici, na ktorej už 13 rokov nežijem. „Dobrý deň! Odpoviete mi prosím na pár otázok? Robím výskum o normách správania..." pýtam sa po ukrajinsky.
Praha, zastávka MHD, okolo poludnia. Z električky vystupujú dvaja ukrajinskí robotníci, naťahujú sa o nejaké drobné. Dve ázijské turistky sa fotia pred zastávkou.
„Tak čo, moja, aká je vodička? Príjemná?" pýta sa starší muž, ktorý sa oblečený prebrodil až do stredu rieky, len si vyhrnul nohavice. Pozerám naňho prekvapene, mohla som mať vtedy tak 10-12 rokov.
Na Františkánskom námestí je rušno ako ráno na školskom nádvorí. Deti zoradené do dvojíc sa prekrikujú, pospevujú si hity z rádia, tancujú... „Pssssssssssst!" ktosi dospelý.
Dnes ráno, okolo pol deviatej, blížim sa ku karloveskej Bille. Už z diaľky zbadám predavača Nota Bene, ako narýchlo vhadzuje do vozíka mincu a vyberá z neho niečo, čo si tam zrejme niekto zabudol...
Každý má občas pocit, že potrebuje vystúpiť. Mňa niekedy pochytí skôr túžba prestúpiť na vlak, ktorý som dávno zmeškala. Smutný večer a následne smutné ráno. V čakárni dobrú polhodinu skúmam na zemi papierik s uschnutou kvapkou krvi.
Predtým som si ich vôbec nevšímala, ale teraz mám pocit, akoby sa s nimi doslova roztrhlo vrece. Jedna si číta ošúchanú harlequinku, druhá listuje v čerstvom bulváre. Štíhla blondínka prefrčí okolo na kolieskových korčuliach, ďalšia upaľuje v bežeckom drese - zrejme trénuje na maratón.
Veľkonočný pondelok. Múzeum oravskej dediny v Zuberci. Môj muž nemá skanzeny príliš v láske, a tak sa očividne teší, keď nás so svokrou hneď pri vchode poriadne, „po oravsky" pooblievajú.
Ponáhľam sa, malého stráži manžel a ja súrne potrebujem lieky. Všetci sa ponáhľajú. O desať minút zatvoria a v lekárni ešte čaká dlhý rad.
Ráno vykuknem z okna - sneží. Bratislava, koniec marca... a snehová víchrica. Cítim sa pod psa, syn je ešte trochu chorý, takže ďalší deň v domácom väzení?
V sobotu pôjdem voliť. Nie preto, že verím v zmenu bla, bla, bla... Pôjdem, lebo to právo som nedostala zadarmo.
Syn už pár dní bojuje s virózou. Dnes dopoludnia, keď mi konečne unavený zaspal v náručí, chodím po byte po špičkách. Viem, že by ho zobudil aj padajúci špendlík. Až naraz...
Jeden obyčajný deň, minulý týždeň. Chystám sa na nákup a pri pohľade do peňaženky zažijem šok.
Na Starom ramene Dunaja sa začal roztápať ľad a vtedy sme tam prvýkrát objavili kačice a spolu s nimi labuť.
