Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík: čo mi život vzal, moja záhradka, foto-začiatky, čo mi život dal, iba moje spomienky, čo má vie vytočiť, viera, "z Luckineho perá", moje svedectva, Súkromné, Nezaradené
Skutočné prežitá radosť je vždy vykupovaná ťažkou bolesťou. Alebo je prežitá krutá bolesť korunovaná skutočnou radosťou ? Jednoducho aj tato veľká radosť sa zrodila v bolestí... jednej maminy. Jaaaj, to som si zas vybrala tému. Až som sa do nej zamotala. Neviem ako je to u vás, ale v mojom živote to stále takto platí.
Verte, neverte. Dnes som zažila nový šok... zvaný zázrak. Lebo na náhody už dávno neverím.
je znovu 20 júl. Otváram oči a pozerám na budík. Je päť hodín ráno, tak ako vtedy. Hm..., iba, že vtedy sa písal rok 1982.
Ako dobré, že sme každí iní, že neexistuje čo i len jeden človek podobný tomu druhému. Každý z nás je unikát... Veľkí, malí, tuční, tenkí....To by to dopadlo, keby sme boli rovnakí viacerí. Či už s názormi, prejavmi, výzorom, temperamentom, vierovyznaním. Keby sme všetci, iba šomrali a nadávali tým druhým. Všetko a všetkých kritizovali.
Mala si krásnych 22 ... a prišla Ti blahopriať celá rodinka, vrátane tvojich brachov. Sestra nedošla, lebo ju nemáš, tak ako ani ja. A ako vždy, keď sa zišla celá rodinka u rodičov, tak bolo veselo a pohoda. Vo vašej rodine bola vždy dobrá nálada a krásne vzťahy, vtedy si chlapi vytiahli karty a zahrali „partičku". No Ty si ju nedohrala....
Nuž ako len, ten čas letí. Je nedeľa a tá minulá bola pre nás a mnohých iných ľudí po svadobná. Tak sme sa toho báli a už je to minulosť. Bola raz jedná svadba...
je nedeľa Dobrého pastiera a mňa dnes oslovili slová : „ ...moje poznajú mňa a ja poznám ich..., záleží mi na nich..., aj svoj život za nich položím.“ Toto sú slová na, ktorých mi môžeme stáť aj v čase svojich kríz, pádov a ťažkých skúšok
Dnes som na záhradke zo susedovho rádia začula jednu bombovú reklamu. Neviem na akej rozhlasovej stanici to ide a nebude to asi ani doslovne. Začula som to po prvý krát a znelo to asi nejako takto : „ Som veštica XY a prešla, alebo prežila som nebo aj peklo....atď !“ Určite ste túto reklamu, už zachytili aj Vy.
Včera bol sviatok spolu patrónky Európy svätej Kataríny Sienskej. Jednoducho mojej Katušky. Takto jej ja hovorievam, lebo je patrónkou aj môjho životného poslania a povolania.
List pre nebo. V tento deň som sa pred 28 rokmi, stala po prvý krát matkou. Bol to najkrajší deň môjho života. Hoci som ešte ani vo sne netušila, že ňou budem iba tak krátko. Iba krátkych, no skutočné nádherných dvadsaťjeden rokov....
Má iba dva a pol roka. Zohla som sa k nemu, aby som ho vzala do náručia a zbadala som tie iskierky v jeho detských očkách. Zasvietili mu pri pohľade na môj krížik, ktorý mi visel na krku. Keď som zbadala ako mu tie jeho očká šibalský zasvietili, tak som sa rozhodla ten prívesok radšej schovať.
Že kto? No predsa slovenská skromnosť. Prišla som dnes ráno z nákupu a sadla som po dlhej dobe ku kávičke s istým nemenovaným ženským časopisom. A tu mi odrazu vyrazil dych inzerát. Už som ich čítala zopár a fakt nemali chybu, no a tento asi patrí k ním. Bol v tomto znení : "Kto daruje mladej rodine dobrý počítač, tlačiareň a kopírku. Pre 8 ročného chlapca Playstation a mobil." Tak toto nemá chybu. Skromnosť naša každodenná....
alebo milosrdná nedeľa. Vau, to už je ráno ? Nemám veľa času
....bola pre mňa včera, tá najsladšia od odchodu mojich detí ! Aké je to krásne a on o tom ani netuší...
Asi nemáme na cirkevnú komunitu rómov zo Sp .Novej Vsi. Práve bola na STV 1 odvysielaná relácia „Pošta pre Teba.“
V dôsledku sobotňajšej udalostí a návratu mojich bolestných spomienok, ktoré som opísala v posledných dvoch článkoch, sa mi dnes vynoril ešte jeden príbeh. Príbeh, ktorý by nikto z nás nečakal... Dopadol ťažko nie len na nás, ale najmä na inú pre nás vtedy ešte neznámu šťastnú rodinku.
Prečo sme tak krutí a cynickí ...? To sme už stratili nie len rozum, ale aj svoje srdcia ? Nedá mi to pokoj, aby som Vám to nenapísala. Ešte aj nad týraním zvierat prejavujeme viac empatie... No, týranie ľudí nám akosi neprekáža! Ale upozorňujem, všetkých čo neznášajú moju zlú štylistiku a nemôžu sa preniesť cez moje chyby, tak nech radšej nečítajú.
Chcela, by som byť hluchá minimálne dnes, ale aj v najbližších dňoch, kým to trochu neutíchne! Alebo neprebolííí...
Včera večer som k sviatku dostala pozvanie do pizzerie. Bolo asi niečo okolo siedmej večer a všade prázdno. Fííííha, tak je to asi pravda, že kvôli tej kríze majú reštauračné zariadenia po boku.
