V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík: Inde v Európe, Ázia, Nepriateľská osoba, Britské ostrovy, Osudy, U nás na Slovensku, U susedov, USA, Kanada, Súkromné, Nezaradené
S fajčením a varovaniami v súvislosti s ním som sa stretával od útleho veku, lebo môj otec bol dosť tuhý fajčiar, k veľkej nevôli matky, ktorá nás, deti, často varovala a to veľmi dôsledne. Jej argumenty sú všeobecne známe, nebudem opakovať.
U nás hlavne pred voľbami sa veľa hovorí o parlamentárnej, či reprezentatívnej demokracii, lebo údajne tým, že hodíme svoje hlasy za niektorú stranu, ktorá potom v parlamente má zastupovať naše záujmy, presadzujeme svoje demokratické práva.
Poznáme demokraciu, parlamentárnu demokraciu, buržoáznu demokraciu, ľudovú demokraciu, sociálnu demokraciu, priamu demokraciu, reprezentatívnu demokraciu a možno aj iné druhy demokracie, ktoré ma momentálne nenapádajú alebo ktoré ani nepoznám a hľadám odpoveď na otázku, ktorú z nich stojí za to ďalej rozvíjať a za ktorú sa vlastne máme zasadzovať.
Ostrihom je síce historicky bohatší a architektonicky výstavnejší, ale zo štúrovskej strany jeho panoráma vyniká viac. Ten most, čo obe mestá spája a o ktorom sa tak veľa svojho času diskutovalo, dostal pomenovanie po Márii Valérii a mne nedalo aby som sa trochu neprehrabal v múdrych (a možno aj menej múdrych) zdrojoch o koho išlo a prečo práve jej most.
Dva filmy, ktoré sa stále spomínajú dokonca aj blogoch.sme napriek tomu, že od ich vzniku ubehli už viac ako štyri desaťročia. Asi niečo na nich je a nielen to, že im patrí popredné miesto aj v mojej súkromnej imaginárnej filmotéke.
Výňatok z prísne prísne tajného memoranda zo dňa 25. júla 1984: Na základe doposiaľ získaných poznatkov počas rozpracúvania nie je možné vylúčiť, že objekt „Filozof" pri svojej turistickej činnosti sa zaoberá vizuálnou špionážou. Z uvedených dôvodov aj napriek sťaženým podmienkam, vzhľadom na charakter osoby, je vykonávané jeho rozpracúvanie.
Toto je dokončenie zápiskov z rozprávania nášho občana, ktorý strávil desať rokov v stalinských GULAGoch. Rozhovory prebiehali v niekoľkých pokračovaniach pred štvrťstoročím v jeho knihami, obrazmi a starožitnosťami zapratanom byte starého meštiackeho domu na Hlavnej, vtedy ešte Leninovej ulici v Košiciach. Znejú až solženicynovsky neuveriteľne, miestami ľutujem, že som sa rozprávača nepýtal podrobnejšie, lebo teraz sa už nemám koho pýtať. V sovietskych a možno aj československých archívoch by sa hádam našli doplňujúce informácie, ale až tak ďaleko si netrúfam. Však osud muža, o ktorom píšem, prežilo milióny ľudí v krajine Sovietov a je o nich dosť informácií v teraz už bežne dostupných zdrojoch. On bol jedným z nich.
V mojom spise sa vyskytol aj tento záznam z rozhovoru eštebáka s prameňom, teda kolegom na pracovisku: ... V ďalšom priebehu rozhovoru prameň uviedol, že VRÁTNY plánuje vycestovať okolo 20. septembra 1979 do PĽR (Poľskej ľudovej republiky), kde sa má uskutočniť medzinárodný zraz peších turistov. Z toho dôvodu bol VRÁTNY na KOPaV (Krajský odbor pasov a víz), za účelom, aby mu bol vydaný cestovný doklad na cestu do PĽR. Na KOPaV mu bolo povedané /ako sa vyjadril pred prameňom/, aby počkal asi týždeň na vyjadrenie, pričom VRÁTNY pred prameňom podotkol, že nevie, aké vyjadrenie má čakať, ale dúfa, že ho na zraz turistov pustia. ...
Prišiel som do hotela niekoľko minút pred termínom, aby som sa poobzeral po klientoch, ktorým som sa mal v ten deň venovať. Skupina Japoncov, členov stále existujúcej Česko-slovensko-japonskej spoločnosti, ktorí si prišli prezrieť Slovensko. Týchto som mal teda sprevádzať dve hodiny po meste.
Dovoľujem si prispieť svojou troškou do diskusie o financovaní vysokoškolského štúdia. Som príslušníkom generácie, ktorá prišla na svet tesne po vojne a nikdy som sa nevyrovnal s propagandou, ktorá nám zdôrazňovala a často ešte i teraz zdôrazňuje potrebnosť či výhodnosť „bezplatného" vysokoškolského vzdelávania.
Cestoval som pár dní slovenským svetom, aby som si vyhodnotil niektoré zo sôch, ktoré sa v poslednom čase u nás objavili a ešte aj stihli vyvolať značnú pozornosť.
Ďalšie pokračovanie zápiskov z rozprávania nášho občana o nedobrovoľnom pobyte na Sibíri po vojne. „Vyrastal som na Podkarpatskej Rusi. Môj otec bol riaditeľom Gymnázia v Užhorode, najväčšieho gymnázia v predvojnovom Československu. Odtiaľ som odišiel na štúdiá práva na Karlovej univerzite v Prahe.
Toto je ďalšia časť zápiskov z rozprávania muža, ktorý strávil desať rokov v stalinských GULAGoch. Tí, čo sme o jeho životnej anabáze vedeli, sme ho povzbudzovali, aby spísal svoje pamäte, hocijako, len nech sa to zachráni, však sa hádam nájde niekto, kto to upraví a azda raz príde doba, keď sa to bude dať aj zverejniť. Pochybujem, že by sa v jeho pozostalosti niečo podobné zachovalo.
Pokračovanie rozprávania o pobyte Košičana v stalinských sibírskych lágroch, ktoré som si asi pred štvrťstoročím zaznamenal a teraz touto formou podávam ďalej.
Pred štvrť storočím, keď o veciach, o ktorých sa chcem zmieniť, sa u nás hovorilo iba pokútne a nebola šanca to nejako zverejniť, som si urobil zápisky z viacerých rozhovorov s Košičanom, ktorý strávil desať rokov v sibírskych GULAGoch. Bral som to ako veľký prejav dôvery, že mi o tom bol ochotný rozprávať a poznačil som si jeho rozprávanie bez toho, aby som mal predstavu, čo s tým raz urobím. Teraz aspoň formou niekoľkých blogov podávam jeho spomienky ďalej tak, ako som si ich zaznamenal.
„Vieš, v poslednom čase ma baví čítať si krátke prózy. Napadlo ma, že by som veru nedbal občas prispievať hoci aj do blogov. A vôbec venovať sa aj literárnej činnosti.... Už som ti to skúšal a občas mi aj niečo kratučké zverejnili. Len ja sa nie a nie častejšie naladiť".
Znovu som po mnohých rokoch zobral do rúk Rázusovho Maroška. Pekný popis mladosti na slovenskom vidieku koncom 19. storočia. Uvedomil som si, že aj moja mladosť prebiehala ešte podobne, ako Maroškova, aj keď niekoľko generácií neskôr.
„Analýza" v odbornej terminológii eštebákov znamenala domovú prehliadku, samozrejme bez vedomia dotknutej osoby. Aj v mojich veciach, či doma, či v práci, sa silové zložky socialistického štátu prehrabávali a svoje zistenia vždy uzavreli konštatovaním, že sa našli nejaké zaujímavé veci, ale nikdy neuvádzali čo. Beriem to tak, že nenašli nič, čo by predstavovalo veci spravodajského záujmu a len potrebovali nejaké zdôvodnenie pre vlastné ospravedlnenie. Však čo len môžu nájsť v byte starého mládenca, ktorý dokonca ani porno neprechováva!
Svojou agresívnou rétorikou si predseda Smeru znepriatelil možných partnerov do koalície a zostal mu len jeden, SNS, ktorého nik iný nechce a s ktorým nemá na to, aby vládu zostavil.
Pre tých, čo cestujú po severovýchodnom Slovensku, odporúčam návštevu kaštieľa v Humennom. Azda vás k návšteve navnadím aj historkou o požiari, ktorý síce každý sprievodca spomína, ale nie tak, ako som ho zažil ja.
