Anna Strachan
O svetle
Motor auta hučí a zapadá slnko, v bazénoch s horúcou vodou ležia ľudia, z vody stúpa para a deti sa šmýkajú, iní ležia zabalení v uterákoch, driemu a čítajú knižky, tam sme nedávno boli a pišťali na tobogánoch, spali sme a sprchovali sa medzi pestrými kachličkami, červenolíci sme si fénovali vlasy, ale teraz nie, teraz zapadá slnko a na tie bazény len vidíme, vidíme na biele hory a svetlohnedé polia, cítime klamstvo, že toto by mohla byť už jar, že by sme čoskoro mohli vidieť podbeľ, ale sú to len premeny, obyčajné premeny.