Katarína Bagoči
Prebúdzanie
Už skoro spím, polospím, prehojdávam sa do spania, nad mojími vlasmi otvárajú okno, s nohami v spacáku pred neho skočím a hneď ho zatváram,
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Páčia sa mi životy detí. Zoznam autorových rubrík: Kamienky v topánke, Hrkálky, Maternity blues, Lover of my soul, Metamorfózy
Metamorfózy
Katarína Bagoči
Čakanie. Pripravenosť.
Bola som v Bille na nákup, vážila som banány a vrecúško s nimi som zaviazala jemne, Billa je na lúke a nákup bol tak trochu aj zámienka, aby som cez ňu mohla prejsť, na chvíľu som si uvedomila dupkanie tenisiek po zemeguli a zemeguľu po teniskách, spomienka na terapiu:
Katarína Bagoči
Oprieť sa
S dievčatami sme sa vybrali von a cestou som do neba vystrelila modlitbičku: nech dnes stretnem niekoho, kto ma inšpiruje.
Katarína Bagoči
Jednoduché
Možno je tento deň plný ružových bubliniek, možno uteká a možno stojí. Záleží na tom? Momentálne sa mi páči vidieť rôzne oči, pozerať sa na ich modré farby, úplné tvary, v žiadnych nevidieť neúplnosť, mať v sebe farby a pýtať sa otázky v tvare kruhu: aký si? kde je tvoje šťastie? prečo? Večer čo večer ho zamňa objímať, urobíš to pre mňa?zatvorím notebook, byť prítomná, lebo tak je to dobré..
Katarína Bagoči
Exotika
Zobudila som sa a tie šľahajúce plamene, ako ich voláme, ma síce pristihli nepripravenú, ale niekto starostlivý ešte nadránom závesy zatiahol a plameňom zatarasil ich ničivú moc. Ráno po prebudení vždy skontrolujem svoje dva stavy citovosti. Ráno si uvedomím, že som šťastný človek, ale ani to neznamená bezstarostný život. Veď vieme, vieme..
Katarína Bagoči
Žltá
Chcem svoje srdce posadiť a povedať mu-tu sa posaď a seď (kým ja nevybavím, čo treba). Neplač. Stojím v svetloslnečnej farbe a svetlých slnkomvyťahaných vlasoch, čo potrebujú sponky na svoju strapatosť, dnes okolo mňa prešiel a ja som si zatvorila oči; netvárila som sa prežívajúco, nedala som emóciám potvrdenie o ich dospelosti, zakázala som si, zatvorila dvere pred dovolením si, tak veľmi ťa vnímať...
Katarína Bagoči
Za týždeň
Sobota Prekorčuľovali sme štrnásť a pol kilometra, v cieli si rozdelili jeden pomaranč a potom som dostala kyticu nevädzovomodrých nevädzí. Ich farba na mňa niečo kričí, je vzpriamená a sebavedomá. Nevidno známky neistoty.
Katarína Bagoči
Obrazy
Hovorím si, len dýchaj, dýchaj, hocikedy keď na prechádzke pristihnem svoju in-dependentnú osobnosť.
Katarína Bagoči
Zriediť farby
Prežívam arytmiu dôvery a kŕmim sa jej omrvinkami. Ako včera. Hlavná stanica. Bratislava. 12:56. Možno dvojročný blondiačik s chromozonálnou odchýlkou stúpol na sušienku a tá zaprašťala.
Katarína Bagoči
Pasterizácia. slová na p
Robím si mnou-kedysi-tak-zatracovanú [‘kofi], lebo ten študent medicíny zo včera mi podal celkom fajn konzultáciu. Ten druhý sa ochotne podrobil otázke o motíve jeho túžby stať sa gynekológom. Podarení chlapci, čo ani prstom nepohli, no po tejto nepráci sa o polnoci veľmi dobre najedli. Rúrkami.
Katarína Bagoči
Behind
Utekať s rockovosťou v duši osem poschodí, 23:35 cca, nahor, brať po dva schody, v čiernych pančuchách, je pocit fenomenálny, je útek krvi v žilnatine mätových listov, cez Červené more predelené na dve strany, ktoré už nemôžu zabrániť ukotveniu v zasľúbenej zemi. Stalo sa to 1.apríla 2006. Ty si ma držal za pravú ruku, zaviedol ma po púšti na hrot strmého útesu a do mliečnej krajiny s medom zvolal: „Toto je naša zasľúbená zem, dievčatko.
Katarína Bagoči
To ticho, ktoré ticho hovorí
Tíško, nekričte, nekričme, dýchajme vzdušne, aby sme život neprehĺtli. Nech sa v nás topí, lebo tam mu je teplo. Kde inde by bolo? Klavír vzdychá, vzdychajú jeho slová, ale nehovoria, bolia, lebo v ňom ostali mlčať. Áno, bolo počuť hlasy, a boli ľudské, ale nevedeli hovoriť, lebo iba duša vie. Aké to bolo. Ako to bolo. Možno by som teraz tú dušu chcela podržať za ruku. Aj keď je iste veľa rúk, je ich veľa, ktoré teraz nechcú nič iné, nič, len podržať. Nič viac.
Katarína Bagoči
18:takmer15
18:takmer15.kráčanie v tme nie je neviditeľné, nie je to noc pocitov, teraz nie, lebo je tu inverzia oblohy, a mne sa skôr lieta ako kráča za dievčatami, ktoré vôbec nie sú presné, lebo majú iné hodinky ako ja. smiali sa z mojej peknej čiapky a kebyže oni sú niekto iný, nasrdím sa na ne tak, ako to len ja viem. Hodíme ťa do snehu, ale veď prestanťe, ja som dnes za dámu. a tak ideme a v mojom tešení sa sa už objednáva kapučíno Panna a nebudem sa hnevať za luxusný pocit, poutieraný stôl, nablízku dámske WéCé, kde majú broskyňovú arómu, lebo ja veľa pijem, a páči sa mi ten pocit, keď sa postavím, napravím si svoju sukničku v tvare kvetu a vykročím, a nech sa mi nikto nesmeje, že ma tešia také prkotiny.
Katarína Bagoči
Vonná prítomnosť batolenia
Všetko škrtám, aj keď to tak nechcem. Aj keď chcem, aby boli moje myšlienky napísané úhľadne, písmom, z akého sme žili v prvej triede a veľa to pre nás znamenalo. Písmenká mali svoje pôvabné línie, precízne obliny a grandiózne hrany, lebo to pre nás veľa znamenalo-byť vypovedateľným.
Katarína Bagoči
Zaspať v tvare písmena Z
Stála som v rade, neviemkoľká v poradí, lebo na číslach nezáleží Akýsi tmavší(nie nebeloch, len tmavší) študent mi buchol, zabodol knihou do vlasov. Otočenie. Prepáč. Úsmev. Lebo v takých chvíľach sa zväčša na iné nezmôžem. A o troch ľudí predo mnou stála jedna, čo mi niečo pripomínala. Dosť. A nielen NIEČO, ale aj niečo iné a ono to dusí, hrabe sa vo mne, miesiželezo, hlina, horčicovohnedá, čo ma formuje, veľmi formuje, tlačí na mňa, ale ja môžem dýchať! Môžem veľmi dýchať. Lebo je to úpadok, ale nie dekadencia.
reklama
Katarína Bagoči
Práškový cukor v duši
Umyť si ruky od smetí, umyť si ruky od (neexistujúceho) dotyku, dotknúť sa jablka, obstarožného pomaranča, pritúliť si škoricu a klinčeky, nechávam si udierať srdce, naučím sa neukladať si naňho uši, nekontrolovať jeho život a prebaliť ho do čistoty...je len fatamorgánou?
Katarína Bagoči
Jednoduchá iba v spánku
Nie si priama, nie si jednoduchá. Si zložitá a kľukatá, nuansovito stáčaná, skučeravená ako tvoje vlasy. Si strapatá, naturálna, nikdy nebudeš uhladená ani geometricky súmerná. Rozhádzaná piesočná duna, si tajomná aj sama pre seba. Tak. A ja ťa ľúbim.
Katarína Bagoči
Oplodnenie
Štrngáme myšlienkami o seba, no pijeme iné kvality, omámenosti ma vzďaľujú, chlastám nekvalitný drink o tom, ako to (ne)vidím ja, o tráve pod snehom, človeku pod srdcom, chráme v tele, oriešku v škrupine.
Katarína Bagoči
Barbie
Obkrúcam si nohy okolo stoličky, špirálovito ju zväzujem, vykúpané vlasy a ich determinované vlny sa slnia v uteráku, potom sa z neho vyzliekajú, obnažujú, príležitostne sa vyzliekajú slzy, neochvejné a vyžiadané, nehanebne sa vyzliekajú tieto tu okamihy, vydupávam si ich cudnosť. Nenúťte ma hrešiť a potom sa zamilovávať do milosti. Tieto okamihy sú len otupenou znetvorenosťou.
