Najbližšie 2 noci strávime v jedinečnom štýlovom hotelíku na brehu jedného z kanálov v Edame.
Ranné slnko a zrkadlová hladina nás vylákali ešte pred raňajkami na krátku prehliadku-
Je pracovný deň, 8 hodín a vládne tu absolútny pokoj, žiadne autá, nervózni ponáhľajúci sa ľudia, len pár cyklistiek s košíkmi s čerstvým pečivom pokojne sa vracajúcich z ranného nákupu. Proste pohoda.
Po skvelých raňajkách a kávičke v salóne z minulého storočia vyrážame za naším dnešným programom.
Hodinová predpoveď počasia určila priority.
Najprv sa ide na Castel de Haar v Utrechte– najväčší hrad v Holansku, patriaci šľachtickému rodu Van Zuyen. Aktuálne ho spravuje nadácia a je otvorený pre verejnosť 11 mesiacov. Jeden mesiac v roku, zvyčajne september tu trávi čas v súkromí rodina. Vzdialenosť od Edamu cca 1 hodina,
Je krásny ako vystrihnutý z fotografie. Jediné, čo je pre nás nezvyčajné, že stojí na rovine. Holanďania totiž nemajú kopce - z toho vznikol aj názov Nizizemsko
Vstupujeme padacím mostom a otvára sa pohľad do francúzskej záhrady a rozsiahleho anglického parku
Hrad je ideálny obraz stredovekej pevnosti s vežami, valmi, priekopami a padacími mostami. Je rozprávkový a je zasadený v rozprávkovej záhrade, ktorá poskytuje množstvo fotogenických zákutí a miesto na relax a oddych. Zastihne nás tu síce telefonát, že náš syn neurobil štátnicu, pretože pre istotu na ňu nešiel, ale predýchame a veríme, že sa to šťastne skončí (poznámka :skončilo- už 4 roky sa živí samostatne )
V interiéri hradu sú reprezentačné priestory, izby s dobovým nábytkom, ale aj plne vybavená kuchyňa a miestnosti pre služobníctvo.
Po prehliadke Haar castle smerujeme do ďalšiehodneného cieľa
Kinderdijk – pamiatka UNESCO. Je tu najviac veterných mlynov pokope - 19 Od Utrechtu je to necelá hodinka cesty smerom na Rotterdam. Po príchode do cieľa prší – tak chvíľu čakáme v aute. Pri nás pristaví mladý taliansky pár, ktorý predvčerom v Giethorne sedel pri vedľajšom stole na večeri v pube s muzikou. Aj my aj oni sme chvíľu váhali, či je to možné, že sa opäť vidíme, ale svet je naozaj malý a aj také veci sa stávajú. Konečne prestalo pršať, tak ideme na prehliadku miesta činu.
Viete, že veterné mlyny v Holandsku slúžia často ako víkendové domy, niečo ako naše chaty ?Napr. tento
Mlyny stoja pri veľkom kanáli, ako veľkí strážcovia poriadku. Na niektorých sa so škripotom točia mlynské kolá a je možnosť aj nakuknúť do vnútra. Vietor fúka ako o dušu a návštevníci pozerajú ako na zázrak.
Na týchto mlynoch sa kedysi mlela múka, lisoval olej, ale aj odčerpávala voda a vysušovala pôda, keďže väčšina krajiny leží pod úrovňou mora, V tŕstí sedí labuť na vajíčkach, na hladine sa predvádzajú chocholaté kačky ( druh nepoznám, ale sú pekné ) na oblohe sú dramatické oblaky a grupa japončíkov fotí aj orientačné tabule.
My sa snažíme zachytiť ducha tohto miesta a presúvame sa na sever do oblasti Lisse, kde je tiež veľa tulipánových polí
Smerujeme do najkrajšieho kvetinového parku v Holandsku a myslím, že nie len Holandsku – do Keukenhofu. Od Kinderdijku opäť cca 1 hodina cesty
Park je otvorený vždy od konca marca do polovice mája a je tu vysadených 7 miliónov cibuľovín, tak, aby naraz kvitli. Je to neuveriteľná pastva pre oči a myslím, že tu nie sú potrebné žiadne slová. Samozrejme pre tých, ktorí milujú kvety.
Aj keď sa väčšinou nevraciame 2x na to isté miesto, sme tu už 2x a som opäť rovnako fascinovaná. Myslím, že ak by som sa ešte niekedy ocitla v Holandsku v čase keď kvitnú tulipány, tak sem určite pôjdem opäť.
Pre Holandsko je typická aj bielo modrá keramika, tak aj tu sú niektoré časti venované práve týmto farbám
Foťáky cvakajú,ako o život. Niekedy musíme čakať, kým všetci zmiznú zo záberu, lebo ako trefne poznamenal môj muž. "Nič horšie, ako keď sa“ japončík“ zamiluje do záhonu sa ti nemôže prihodiť."
Ale to je prirodzené, každý návštevník si to chce vychutnať, lebo je to zážitok, na ktorý sa nezabáda.
Slnko je ešte vysoko, tak máme čas aj na prehliadku rybárskeho mestečka Marken. Ale o tom už nabudúce v poslednej časti cestovateľského blogu o Holandsku. Ešte sa trochu poprechádzame po Edame, odkiaľ pochádza známy Edamský syr, pozrieme si starý rybársky prístav Volendam a posledný krát sa pokocháme Tulpenlandom. Tak dovidenia zajtra
