Jozef Bednár
Náš vychovaný Majo
„Taťo, a ako mi povie pani učiteľka Kristínka? Majko, pamätáš si na mňa ešte?“
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločnosť, Dumky a úvahy, Vážnejšie dumky a úvahy, Autizmus, Viera a ja, Médiá a komunikácia, Moje malé postrehy, Spomienky na minulosť, Príbehy zo života, Ako si žijeme, Na margo, Bežecký tragéd, Pohodička
Ako si žijeme
Jozef Bednár
Moja manželka to má tak rada
A keďže to ja po rokoch manželstva dobre viem, vždy sa snažím ju takto potešiť. Funguje to spoľahlivo. Včera som si to opäť potvrdil.
Jozef Bednár
Keď Ježiško podcení výber skrýše na darčeky
Po včerajšku už viem, že žiadna skrýša na vianočné darčeky v byte nie je taká bezpečná, ako sa Ježiškovi na prvý pohľad zdá.
Jozef Bednár
Keď gate nie sú „gaťe“
Komunikácia s mojím autistickým synom býva čarovná. A často aj humorná. Svojím pohľadom na svet, trošku iným ako má bežná populácia, zvykne Marek nečakane vypointovať aj úplne jednoduchú vetu. Alebo aj jednoduché slovo. Napríklad také gate...
Jozef Bednár
Taťo, aj Ty si bol niekedy malý ako ja?
O dva týždne čaká našu Borku operácia. Štvrtá operácia v jej živote, ani nie za tri a pol roka života. Najskôr to boli tri operácie na krku, kedy doktori odstraňovali masívnu zdureninu na koži - névus. I keď to väčšinou býva benigný (nezhubný) nález, zriedkavo sa mení aj na maligný melanóm. Aj preto doktori predsa len odporučili postupne ho odstrániť.
Jozef Bednár
Ako babička Múdra nezabila nášho Majka
Na ten článok som natrafil iba náhodou asi pred polrokom. Myslím, že vyšiel v Živote. Redaktorka v ňom písala o pani Hilde Múdrej, legendárnej krasokorčuliarskej trénerke, ktorá pred rokmi doviedla Nepelu k zisku zlatej olympijskej medaily. Zaujalo ma pri čítaní, že pani Múdra stále trénuje – avšak už nie zdravých športovcov, ale športovcov mentálne postihnutých. Vrátane autistov. A tak som si povedal, že sa skúsim na ňu nakontaktovať, či by nechcela trénovať aj nášho Majka.
Jozef Bednár
Za čo vďačíme autizmu
Autizmus je choroba. Tomuto slovu sa síce zvyknem často vyhýbať a nazývam autizmus „inakosťou“. Ale uvedomujem si, že to nie je najpresnejšie pomenovanie. Samozrejme, každý človek je iný. Ale napriek tomu zdravý človek má všetky predpoklady na to, aby v spoločnosti dokázal fungovať bez väčších problémov. Autista nie. Preto ak by som sa aj chcel vyhnúť slovu choroba, nahradím ho pojmom porucha. Autizmus jednoducho nie je normálny stav. Ale napriek tomu, že nám všetkým pri Majkovi mierne skomplikoval život, nás autizmus v živote už aj veľa naučil.
Jozef Bednár
Vrchol nedeľnej omše pre naše deti. Špeciálne pre Maja
Účasť na nedeľnej svätej omši patrí v našej rodine k pravidelným rituálom siedmeho dňa v týždni. Obidve deti sa už od polovičky týždňa zvyknú tešiť na „ich“ vrchol svätej omše.
Jozef Bednár
Áno, oci, my sme v Lídl
Zvoní mi mobil. Na displeji vidím, že volá manželka. Zdvíham. Manželka to nie je. Volá mi syn Marek. Pred pár mesiacmi, napriek tomu že už má deväť, vec nepredstaviteľná, že by sme spolu telefonovali dlhšie ako päť sekúnd. Teraz to už dokáže. Teraz to už dokážeme.
Jozef Bednár
Je moja dcéra dadaistka?
Podľa Wikipédie, pre dadaistické diela je charakteristická úmyselná nerozumnosť a odmietnutie prevažujúcich štandardov umenia, propagovanie totálnej anarchie v živote aj v kultúre, absolútna sloboda tvorby a umenia zbavené sociálnej funkcie...
Jozef Bednár
Ja som najkrajšia Barborka
Milujem váľanie sa s maličkou dcérkou v posteli. Ležanie a bátie sa pod perinou v tme. Ohadzovanie sa vankúšmi. Bitku v perinách. Hranie sa na nemocnicu (ja hrám chorého, o ktorého sa stará sestrička – moja dcérka), ktoré mám veľmi rád najmä vtedy, keď som unavený (počas chystania „liekov“ môžem driemať). Rozprávanie rozprávok (ktoré si väčšinou vždy nanovo upravujem). Alebo len obyčajné rozhovory, ktoré teraz, keď už rozpráva, zvykneme viesť aj v postieľke. O tom, čo robila. Ako sa majú bábiky. S akými kamarátmi sa hrala...
Jozef Bednár
Ten plač počas omše som nevedel zastaviť
„Ja nechcem ísť do kostola. Nie, ja tu nebudem. A prečo nemôžem hrať Kreša? Kedy budem môcť? Až zajtra? Chcem ísť preč. Ja tu nebudem, ja nebudem v kostole!“ Majov hlas sa z bočného traktu ozýva po celom kostole v Starom Smokovci. Samozrejme, hlavy väčšiny ľudí sa obracajú na nás, mysliac si možno, čo za nevychované decko to prišlo do božieho chrámu. Tušil som, že bude mať v cudzom prostredí problém. Ale keďže sme vo Vysokých Tatrách trávili predĺžený víkend, a nedeľnú omšu sme nechceli vynechať, rozhodli sme sa to risknúť.
Jozef Bednár
Naša výnimočná hlavička
„Tati, užijeme si prázdniny, že?“ pýta sa ma včera večer pred spaním syn. „Samozrejme,“ odpovedám s úsmevom. Obaja vieme, že už sme s užívaním začali cez víkend. Opekačka, kúpanie. Verím, že tieto prázdniny budú pre Majka tie najkrajšie. Nie tým, čo uvidí. Ale tým, že ich opäť precíti o niečo viac, ako minulý rok. Alebo rok predtým.
Jozef Bednár
Tri roky
Keď som onoho času narukoval, politruk z útvaru nás pri vstupnom informovaní o pomeroch v armáde utešoval, že ten rok prejde ako voda. Že rok ani dva v živote človeka v podstate nič neznamenajú. V kontexte mojej vtedajšej situácie som s ním súhlasil. Teraz by som mu už oponoval.
reklama
Jozef Bednár
Čo ste mali na večeru?
Náš Majko za posledné obdobie urobil ďalší výrazný komunikačný pokrok. Budem sa opakovať – autizmus tam určite ešte je a asi aj navždy bude, ale naše komunikačné úspechy bývajú pre nás a samozrejme aj pre neho najväčšou odmenou. Za jeho a našu snahu. Za lásku, ktorú si navzájom dávame. A keď k tomu všetkému Majo neustále pridáva aj kus svojho humoristického druhého ja, k šťastiu nám už nič nechýba. Aj ten úsmev nám na autizmus pomáha zabúdať.
Jozef Bednár
Som blázon
Moja manželka by o tom vedela rozprávať. Za tie roky nášho spolužitia spoznala, že som riadny blázon. A je rada, že som taký. Priznáva, že s „normálnym“ človekom by sa nudila.
Jozef Bednár
Už je taká ako Kaká!
Naša dcérka konečne prekonala tú svoju pomyselnú psychickú bariéru. Futbal ju (zatiaľ) s brazílskou hviezdou talianskeho AC Miláno síce nespája, ale v jednej veci už je pomaly taká ako on.
Jozef Bednár
Kýchanie a kašľanie
Náš Majko má teraz novú zábavu. Keďže už nejaký čas je v plnom kvete alergická sezóna, peľ a iné poletujúce „trávy“ robia svoje a Majo si svoju zábavu môže stále naozaj dosýta užívať. Niekedy je z toho až taký, ako moja už nebohá stará mama vravievali roztatárený, že „na zdravie“ hovorí skoro stále...
Jozef Bednár
Kravy na Tehelnom poli?
Tento titulok netreba brať doslova, žiadne kravy sa na futbalovom štadióne Slovana Bratislava pravdepodobne nikdy nepásli. Aspoň odkedy je štadión postavený. Aj keď –možno by sa tie kravy po tráve nepohybovali ako po bludisku...
