Stále musím ešte do roboty chodiť. Zoznam autorových rubrík: Československo moje rodné, Nemecko moje prechodné, Pokusy o veselosti, Domáce úlohy, Receptárium, Súkromné, Nezaradené
Padlo tu interné rozhodnutie, že nasledujúci text skoncipujem spôsobom sebe vlastným. Ja teda polievočku môžem, priznávam aj bez mučenia. Ba priam musím. Prosím, uznávam, existujú medzi nami aj jedinci, ktorí sa vrhajú priamo na šnicle. To je ich vec. Dnes si uvaríme dobrú polievku. Zaženieme hlad a aj sa dozvieme niečo nové. Vlastne staré, lebo celé by to malo mať historický nádych.
Priatelia alchymisti, kmeňoví šamani, babky korenárky, no dobre, tak aj Čenteš s Bezákom, nehnevajte sa na mňa za ten nadpis, ale musím občas aj ja zahrať na bulvárnu strunu. Inak od Silvestra je ľudové liečiteľstvo moje najnovšie hobby. Rok som uzavrel bilanciou: zmeškaná preventívna prehliadka u stomatológa (to je normálne že zubár), zlomený ľavý predný beh, seknutý krk, hnisavá angína, zápal ďasien a nakoniec, teraz sa podržte, alebo si rovno sadnite, to najhoršie, čo chlapa odrovná - prechladnutie a nádcha. Ale aká! Poďme si uvariť medicínu, kým nie je neskoro.
Kríza. Tu, tam, vlastne všade. Hypotekárna, dlhová, vzťahová, v RKC a hlavne stredného veku. Ako keby nebolo dôležitejšie záležitosti riešiť. Chcem tu navariť a ani neviem ako sa to správne volá. Samozrejme, náš a aj európsky zákonodarný dvor zaspal na vavrínoch! Dobre, otázka miery dovoleného zakrivenia banánov bola napokon, napriek nacionalistickým hádzačom polien pod nohy, zdarne uzákonená. Viete čo by sa však malo riešiť? Nie veru to ich DPH, sociálne odvody a iné podvody. Veď aj Hamlet by sa dnes, samozrejme keby nebol Dán, ale bol náš, pýtal: „Perkelt či paprikáš?"
Ako už názov naznačuje snáď každému, nemusí to byť ani kuchár, dnes sa bude variť polievka. Polievka je totiž základ. Bez nej by to priatelia nešlo. Ja mám polievočky veľmi rád a je až záhada, že prečo ich teda varím tak poskromne. Aj bytoví príslušníci majú radi polievky. Musím sa zmeniť a utužiť rodinný krb. Hor sa do kuchyne! Budeme krájať a miešať. Jednoduché jedlo nás čaká. A zdravé, ako som sa dočítal.
Geniálny nadpis! Taký sa mi ešte tuším nepodaril vykúzliť. Európska únia tu práve niekde padá na čumák, je čas najvhodnejší pre národné obrodenie a tak celkovo pre povstanie z popola a ja si tu zvolím názov v globálnom, až internacionálnom duchu. Inak Mistr sa ma minule opýtal, tak, ako to iba on vie: „A čo ty? Už nevaríš na blogu?" A ja že nie. Ale teraz už znovu hej, ako vidíš a vidíte. Na toto Vás musím upozorniť, lebo by ste si to nevšimli. Vtipne som spojil Maďarov so Slovákmi. Cez Nemcov a Francúzov. Inak to asi nepôjde. Dosť bolo politiky, robota v kuchyni čaká!
Dnešný kulinársky skvost, ako už naznačuje názov tohto článku, bude na prvý pohľad absolútne triviálny. Lenže, aby ste ho dokázali plnohodnotne precítiť, tak by bolo nanajvýš vhodné, aby bola navodená správna atmosféra. Takto sa Vás opýtam: „Už ste niekedy stroskotali?" Nie obrazne, akože Vám ušiel autobus pred nosom, vykypelo mlieko, parkujete až v tretej rade od dverí do obchodu (Ako to, že už o 18:30 nemajú rožky!), alebo zase ten prekliaty benzín zdražel.
S neskrývaným úžasom pozorujem na svojej osobe, že sa dostávam do stavu (snáď len nie do veku), kedy sa moja myseľ totálne harmonizuje s telesnou schránkou. Nie že by bola rovnako mľandravá, ale konečne pochopila, že moje športové cyklistické výkony dosahujú olympijské rozmery. Lebo vezte, že ako nás kedysi v kolektívnom duchu vyučovali, na olympiáde nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa! Predbehujú ma rodiny s malými deťmi a nekompromisne mi ukazujú svoje vzďaľujúce sa chrbty aj pokročilí dôchodcovia. Ale mne to nevadí, lebo ja idem za svojim cieľom. Inak len tak na okraj, dnešný článok bude mať nesmiernu informačnú hodnotu. V akciovej ponuke sa nachádza jemná koketéria s humorom, nesmelé náznaky filozofických úvah a kulinárska aktivita. Ani náznakom sa neobtrieme o nejakú vnútroštátnu opičinu vrátane volebných kortešačiek. Juj, aj by som skoro zabudol, bude aj trochu sexu.
Už viac ako dva týždne sa urputne snažím zbúchať tento článok a furt mi niečo do toho vbehne. Fakt neviem, ktorý idiot vymyslel také tie tenké kotníkové ponožky na letné obdobie. Jedna taká mrcha nám vbehla v práčke do bubna a odtiaľ samozrejme do hadice. Tak som bol kruto vydurený od výpočtovej techniky k bielemu spotrebiču. Operácia sa podarila, pacient neprežil. Vylovenú ponožku som kvôli ustáleniu hladiny adrelanínu praskol do smetného koša. Hneď mi je lepšie. Ale čo som chcel povedať? Aha...že každý má na niečo bunky. Aj ja mám jednu. Volá sa chuťová. Hocikedy, a to prosím pekne vôbec nezávisí, či je noc, alebo deň, vyšle impulz môjmu mozgu. No a ten jeden nenažratý primitív, stále ešte hovorím o mojom mozgu, tak on nedokáže racionálne uvažovať. Prakticky stále myslí iba na dve veci. Po impulze chuťovej bunky už iba na jednu. Podlým spôsobom vytvorí pocit hladu a pokiaľ sa tu ja budem trápiť pri sporáku, on si bude listovať, zašitý s kamarátom zadným mozgom, určite nie v knihe receptov. Ja ich veľmi dobre poznám! V hanbatom obrázkovom časopise sa budú prehŕňať! No, a ja musím vo fertuche šaškovať.
Pracanti sa rozhodli, že nebudem cez víkend len tak bezcieľne povaľovať šunkami. Bola vyslovená požiadavka, aby som pohol kostrou a uvaril nám guláš. Samozrejme taký, ako sa patrí. Nuž a ja, týmto polichotením zahnaný až kamsi do kuchynského kúta, som sa lapil na hodenú udičku, ako taký stokilový sumec na dážďovku. Poďme teda variť. Ale to Vám už teraz hovorím, ulievať a zašívať sa mi tu nebudete!
Tak tento dnešný, vlastne včerajší, recept vznikol tak, ako drvivá väčšina mojich kulinárskych pokusov. Náhodne a spontánne. No, náhodne nie, lebo hladný som nebol náhodou, ale naozaj a ešte k tomu aj poriadne. Čo dnes budeme kuchtiť? Latku máme nasadenú od posledného varenia primerane vysoko, samozrejme vzhľadom k našim schopnostiam. Kuracími prsiami ju istotne nepodlezieme a dochutíme ich spôsobom, ktorý trošku vymyká bežnej praxi. Neskutočne primitívna záležitosť, až tak, že získava punc geniálnosti. Poďme variť.
Niektoré jedlá sú poriadne rafinované. Teda ani nie tak svojou prípravou, ale tým ako sa správajú. Napríklad také pľúcka na smotane. Ale špenátový prívarok a nakoniec aj také lečo. Takže máme tu tri traumatizujúce pokrmy. Ale prečo? Lebo ich nachystali v školskej jedálni a ja sa dodnes preto strhávam zo sna. Neviem ako tam varia teraz, ale počas mojich školských čias to bolo niečo otrasné. Pritom, tie isté jedlá, ak sa pripravia doma, teda ak ich pripraví niekto, kto to vie, tak je to jedna báseň. Ako uvidíte, nie je to žiadna zvláštna veda. Lečo som do dnešného dňa ešte nerobil. Ani sám neviem prečo, veď je to pokrm s nenáročným procesom prípravy a netrvá to ani celú večnosť. Samozrejme otvorenie konzervy a prihriatie jej obsahu je rýchlejšie, ale smelo dokážem tvrdiť, že v tomto dnešnom prípade som potravinársky priemysel porazil. Repkový olej je už na panvici, tak ide sa kuchtiť.
„Dnes je sviatok náš, neskúšajte nás!"- neochvejne sme my bojovali za starých dobrých časov proti nenávidenej totalite. Naši červenogvardejci si to ale spískali sami. Keby bol Medzinárodný deň študentstva sviatok ako má byť, teda kompletný, aj s dňom pracovného voľna, dopadlo by to veru inak. Žiactvo by sa pekne rozpŕchlo domov. Starostlivý rodič by ho privítal vyprážaným bravčovým šniclom...a bolo by dobojované. Tribúni ľudu by sa po kalorickom obede maximálne tak vykotili leda na kanapu. Revolúcia sa totiž s plným bachorom robiť nedá. Nech si dnes ale hovorí kto čo chce, bola jednoznačne prínosom. Čo významného priniesla? Napríklad kivi. Chlpatý zemiak bol asi postrachom celého ÚV KSČ, keď ho pred nami tak urputne utajovali. Alebo brokolica. Kto vtedy chyroval o niečom takom výstrednom a preto aj protisocialistickom? Všade iba samý karfiol. Aj to iba pod pultom a v lete. Lenže okrem pozitív nám priniesla aj negatíva.
Poviem Vám, niekedy je oveľa ľahšie niečo si v kuchyni pripraviť, ako o tom písať. No a v mojom prípade je to aj rýchlejšie. Milujem rýchle a jednoduché recepty. Sedím, do monitoru hľadím a škrtám jeden názov, pre tento článoček, za druhým. Potvorsky prelietavá múza samozrejme široko-ďaleko nikde. Nechce sa jej napriahnuť a poriadne ma kopnúť. Milostivá sa najskôr urazila a nechala sa láskavo pozvať na obed iným šéfkuchárom. Nevadí, my sa tu zaobídeme aj bez nej. Aspoň sa nám toho viacej ujde. Ale už je to tu, názov článku a zároveň aj receptu sa práve zrodil. Prečo práve kúpeľný? Moja telesná schránka sa momentálne nachádza v Bádensku. Baden po nemecky = kúpať po slovensky. Tak preto. Bez nejakých serepetičiek by tam mohlo svietiť že napr. kúpeľňový, alebo kúpajúci sa. Alebo hocičo iné, čo nás napadne. Ak pridáme čo len chceme pred zajačika, vždy to bude mať ten správny erotický náboj. Ako hovoria televízni kuchári, varenie doma je sexi a je in. Poďme si teda trochu zasmilniť.
Buďte vítaní na tejto stránke, priatelia moji mäsožraví. Potrebujem nutne Vašu kamarátsku podporu, lebo túto náročnú úlohu, na ktorú som sa podujal, istotne sám nezvládnem. Veď nás to učili, že v kolektíve je sila. Prekročme teda svoj vlastný tieň a ukážme našim stravovacím kolegom - vegetariánom, po prvé, akú že my máme ohromne pevnú vôľu, aj keď sa teda nezdáme a po druhé...tak to po druhé, to som zabudol. Aha, už sa mi rozsvietilo v kotrbe. Nastal konečne čas na celosvetové zmierenie našich antagonistických žravých svetov! Pretože dnes si tu dáme pokrm, ktorý je pripravený z výsostne vegetariánskych darov zeme. My to dokážeme priatelia a zjeme čo si nachystáme. Hor sa do kompromisu!
No, priatelia, tak čo za lahôdku si dnes spoločne ukuchtíme? Máte nejaký kulinársky nesplnený sen? Samozrejme že ho máte, ale zase toľko demokracie si tu dovoliť nemôžeme. Takže už je to jasné každému účastníkovi kurzu tohto varenia, dnes sa tu bude tancovať tak, ako ja budem pískať! Priatelia dofajčíme, dopijeme kávičku, nasadíme si kuchársku čiapku, oblečieme zásteru a šup ho do roboty! Musíme si švihnúť, aby sme to do večera stihli. Dnešný recept nebude opäť niesť prívlastok vegetariánsky. Pokúsime sa o taký chlapský kompromis, lebo budeme variť jedlo pre troch manuálne pracujúcich a jedného intelektuálne tváriaceho sa. Ukuchtíme niečo zdravé a zároveň výdatné. Samozrejme odtiaľ potiaľ a ešte jedna vec. Žiadna geneticky modifikovaná sója v podobe gumených plátkov nie je v našej kuchyni žiaduca.
Dnes som to mal s názvom celkom ľahulinké. Žiadne prízemné bulvarizmy a ani všeobecne obľúbené vulgarizmy by trefnejšie nedokázali vystihnúť podstatu tohto doplnkového pokrmu. Žiaľ vedecky nie je dokázané, či sa jedná o koláčikovinu, alebo tortičkovinu. Ale nám je to šuma fuk, my ideme...čo vlastne ideme? Vari len nie hádam že piecť? V takomto teple? Ešte to tak, my budeme chladiť.
Tak som sa nostalgicky zahľadel cez okennú tabuľu na okolitý sveta. Dnes máme pekný, zubato slnečný, ale trošku veterný deň. Nevstávajte od výpočtovej techniky, môžete mi veriť. Práve som bol preveriť aktuálny poveternostný stav na balkóne. Je presne taký istý aj na druhej strane činžiaku. Mám rád, keď aspoň niektoré sociálne istoty fungujú. Borovicové šišky na strome pri dome si veselo praskajú a nám sa snaží udomácniť sršeň na balkóne. Musím urýchlene podniknúť niečo zásadné proti prírode a jarnej únave. Idem niečo upiecť.
V poslednej dobe sme spoločne pochodili niekoľko historických objektov. No to bolo schodov! Nová dierka na opasku je neklamným znakom, že je najvyšší čas doplniť trochu energie. Ideme preto kuchtiť niečo pod zub. Rizoto pôvodne nebolo vymyslené ako jedlo, ale ako chyták do diktátov. Koľko pätiek to prinieslo, nešťastných pokazených detstiev a písomných trestov: „Ostaneš dnes po škole a stokrát napíšeš vetu - Rizoto sa píše s mäkkým I." Fyzické tresty po rodičovskom združení radšej ani nespomínam. Potoky, Vážení adepti kulinárskeho umenia, potoky sĺz pretiekli našim obrodeným krajom, až hen do Dunaja. Zaslúži si rizoto takúto neblahú povesť? Tu nemá kadejaká pofidérna demokracia žiadny priestor! Preto odpovedám priamo aj za Vás. Nezaslúži. Možno Vás tak trošku prekvapí aj moje chvastúnstvo. Že jedna báseň. Pche! „Trošku skromnosti by mu veru neuškodilo." - pomyslí si nejeden návštevník hladný po texte, ale aj naozaj. Lenže prečo by som mal klamať, keď už to tak raz je. Ak už ste sa rozhodli, že si článok otvoríte, tak odporúčam čítať pateticky, hlbokým zastreným hlasom. Asi tak, ako reklamu na Tatry, čo teraz fičí v televízií.
Ako nám názov dnešného receptu naznačuje, čo naznačuje, on to priamo prezrádza, dnes budeme piecť o dušu. Veru tak budúci nádejní tovariši cechu kuchárskeho, zase ma kopla kuchárska múza. Vlastne pekárska. Ako dobre vieme, existujú niektoré odrody požívatín, ktoré dokážu vykúzliť iba naše matere. Z tohto titulu som sa kutral v maminom papierovom archíve. Tak tu je tá nezdravá potravina. Prípadné vedľajšie účinky konzultujte so svojim lekárnikom, lekárom, alebo kondičným trénerom.
Ako vieme, tak všeobecne prevláda názor, že kôň je ušľachtilé zviera. Má niekto niečo proti tomuto tvrdeniu?...Veď preto! Tak pokračujeme ďalej. To, že tento nepárnokopytník je vysoko nad vecou, tak to viem už sakramentsky dávno. Veď ktorý mestský fafrn nechodil do knižnice a nemal prelúskané všetky máyovky? Pravda je taká, že ich autor nevenoval veľa pozornosti opisu večerného táborákového menu. Ale ľudia jesť musia. Ohnivá voda má síce dostatok kalórií, ale ako vieme, tak zakaľuje zrak a spôsobuje trasenie rúk. Aj kone musia stolovať. Je niečo fajnovejšie na svete, ako taká obilnina? Je, ale to teraz nie je podstatné.
