Zamyslenie nad blogom, čitateľmi a diskutujúcimi

Tým je v krátkosti povedané, že som so svojím blogovaním spokojný. Mohlo by to byť aj lepšie, bezosporu, ale dopadá to lepšie než som očakával.

Mnohé myšlienky, ktoré sa zjavili v mojej hlave, by v nej zároveň po chvíli zahynuli. Tým, že som ich temerzvečnil blogovým zápisom, získali svoj vlastný život, nezávislý od mojej pamäti. Čudovali by ste sa, ale niekedy sám s prekvapením pozerám, nad čím všetkým som kedy rozmýšľal a čo som zažil.

Na druhú stranu, stalo sa, že moje skvelé nápady boli v skutočnosti bublinami, ak to mám povedať slušne. Diskutujúci mi ukázali, kde je sever a uviedli ma do obrazu.

Apropó diskutujúci... niektorí blogeri sa na nich sťažujú, ale ja si ich nemôžem vynachváliť. Väčšina ich reakcií je adekvátnych, obsahovo k veci, formou niekedy učesané ešte menej ako moje texty, ale temer na každom príspevku sa dá nájsť niečo pozitívne. Aj na tých, ktoré súkromne volám výšplechy žlče, pretože vďaka nim sa učím tomu sebaovládaniu, ktoré mi niekedy chýbalo.

Priam ma až myká pomastiť mojim diskutujúcim brucho... len tak ďalej, poďte do mňa... ale tuším, že to nevyvolá nejakú veľkú búrku... lebo moji čitatelia a diskutéri sú voľáki inteligentní. Čím to je?

Čitateľov mám menej ako mnohí iní blogeri, v rebríčkoch najčítanejších článkov sa neumiestňujem vysoko. Trochu ma to škrie, čítanosť si cením oveľa viac ako karmovanie. Ale tak sa mi vidí, že v zvyšujúcej sa konkurencii na tom zase nie som až tak zle. Nebudem predsa len kvôli čítanosti písať dojáky, keď mi to nesedí.

Z tohto hľadiska bolo odštartovanie blogu práve na SME pre mňa šťastným krokom. Stovky čitateľov zadarmo, to má máloktorý server. Ak sa len malá časť z nich vracia pravidelne, mám vyhrané. A zdá sa, že sa vracia.

Dokazujú to už spomínané správy pre mňa. Som rád, že títo ľudia ma nielen čítajú, ale venujú svoj ďalší čas na to, aby mi napísali. Vysvetlili, čomu nerozumiem, opravili ma, keď sa mýlim, pozvali ma na akciu, ktorá by ma mohla zaujímať, potešili ma, že si ako dobrý kámo, spýtali sa na môj názor.

Smola je, že sa nedá vyhovieť všetkým. Sú veci medzi nebom a zemou, vlastne v mojom súkromí a pracovnom živote, o ktorých nemôžem alebo nechcem hovoriť a písať.

Stále pred mnou zostáva jedna nesplnená úloha, ktorú som si onehdy dal. Naučiť sa vyjadrovať stručnejšie. Skúšam to...

(písané 17. júna 2006)