Marian Baran
Okena bez chleba
Nikto nevie, kedy sa priviezol na Železničnú stanicu. Vraj prišiel do mesta niečo vybaviť a zostal. Zapáčilo sa. Stanica sa stala jeho domovom. Tam jedol. V záchodoch sa umýval, spával a pil.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Odpočuté
Marian Baran
Chlapi predsa nikdy neplačú
Nalial víno do dvoch sklenených pohárov. Tvrdil, že tie poháre sú nerozbitné. Keď mal náladu, hádzal ich o stenu a škeril sa na ne, keď podskakovali na zemi. Ak nemal náladu hádzal malým nožom do dreveného lopárika na drese. Vždy trafil.
Marian Baran
Dievča a pes
Vlasy mala začesané dozadu a zopnuté zelenou gumičkou. Mala vôdzku. A mala psa. Bieleho s krátkou srsťou, ktorý stále vrtel chvostom a všetko ovoniaval. Ak ho hladila, olizoval jej ruku. Vždy som pocítil trpkosť, keď som ju zbadal. Bál som sa toho pohľadu.
Marian Baran
Chvíľu hrdinom
Rád sníval. Nechával sa unášať predstavami, ktoré šteklili jeho myseľ. Videl sa silný a odvážny. Niekedy sa tak vžil do predstáv, že cítil ako ľudia naňho z láskou pozerajú. Pre jeho statočnosť, za všetky dobré skutky ktoré vykonal. No všetko bolo inak. Zdalo sa mu, že k tým predstavám, sa nezačne nikdy ani len trochu približovať.
Marian Baran
Opravár pocitov
Zasunul kábel do zásuvky a nič. Skontroloval vypínač, žiarovky. Opäť rozobral zásuvku a zložil. Prešiel na chodbu a skúsil prepínať poistky. Nepomohlo.
Marian Baran
Návod na použitie
Dlhá chodba s otvorenými dverami po stranách. Zapadajúce slnko presvecuje poschodie pásmi svetla. Na posteliach ležia ženy. Choré. Unavené, staré a odložené.
Marian Baran
Malé zrkadlo
Na najvyššom poschodí obchodného domu, si predavačka zlomeným nechtom hladí modrinu pod okom. Pozerá do malého zrkadielka pre bábiky. V tomto bezpečí sa i obzrie z profilu. Rám zrkadla je biely. Žena nemá nalakované nechty.
Marian Baran
Kozy v tme nevidieť
Len tak sedieť a nikam nemusieť. Na konci sveta. Kde aj vtáci sa krútia vo výške, vo veľkých kruhoch, lebo nemajú kam letieť ďalej. Cesta končí trávnatým zrázom do potoka.
Marian Baran
Luxus do bytu
Na Račianskom mýte nastúpil do električky chlap. Vyzeral akoby nevládal. Na chrbte mal veľký vak s kovovou konštrukciou. Náklad v tom vaku bol ťažký. Váha ho tlačila k zemi a on sa jej bránil.
Marian Baran
Môj sused hulvát
Nikdy som mu nevidel do očí. Vždy som ho len počul. Ako nadáva. Kašle. Búcha s čímkoľvek, čo dokáže vydať zvuk. Bol to sused. Autor najväčších oblakov cigaretového dymu, ktoré vychádzali spoza hrubého múru. Tvorca slov, ktoré sa nedajú zopakovať.
Marian Baran
Prezradená správa
Vlak stojí na stanici a pahltne požiera ľudí na peróne. Nepreberá. Konzumuje zaradom, každého kto pristúpi k dverám. Pozerám von oknom z vagóna a sledujem, čo všetko musí stráviť. Je toho veľa. Možno mu príde nevoľno a v niektorom kupé mu bude ťažko. Dievča sa lúči s chlapcom. Snažia sa našľahať ten okamih, kým budú opäť spolu aby sa nevytratil.
Marian Baran
Najlepšia práca
Obliekol si bielu košeľu. Dôkladne pozapínal gombíky až po krk. I tie na rukávoch. Skôr než si obliekol vestu z úpletu, preleštil si topánky. Leskli sa a takmer odrážali jeho tvár, ktorú si oholil pred zrkadlom. Išiel prvýkrát do práce. Tešil sa a zároveň mal strach. Predychával trému pred zrkadlom, kde naposledy, skôr ako odišiel z bytu, skontroloval svoj zovňajšok. Narovnal si puky na nohaviciach. Aktovku zasunul pod pazuchu a odišiel preč.
Marian Baran
Jeden školský rok
Z okna svojej izby pozeral priamo na školu. No aj keď sa zdala takmer na dotyk, bola až priveľmi vzdialená. Pozeral na chodník, ktorý sa kľukatil k bráne a dômyselne sa pokúšal otlačiť do horúcej smoly svoje stopy. Nikdy tú cestu neprešiel pešo.
Marian Baran
Dôvod bytia psa
Pred obchodom sedia bezdomovci. Bez nádeje. Apatickí a hluční. V igelitových taškách všetky dôležité veci. Na jazyku veľké myšlienky. Fľašky ako ďalekohľady prevracajú k nebu a hľadajú svoju budúcnosť a šťastné hviezdy. Zaplatili nájom za lavičky a za zvyšné si kúpili spánok. Dlho do večera sa budú hľadať. Budú sa biť. Tá lavička je v čakárni na konečnej. Vystúpili z vlaku. Preto sú všetci pobalení. Čakajú na spojenie preto nespia. Akési auto ich oslepilo. Zmeraveli. Ktosi niečo vulgárne povedal.
Marian Baran
Zlodejka
Zazvonil jej telefón. Náhlivo ho zdvihla zo stola a pozrela na naň. Skôr než stlačila tlačidlo, vystrašene hľadala kde to urobí. Chvíľu stála na mieste. Napokon nešla do kúpeľne ako vždy, ale potkýnajúc sa prešla do spálne. Tam si sadla na posteľ a priložila si telefón k uchu. Keď počula jeho hlas zmäkla. Poddávala sa tomu, ako jej vstupuje do ucha a napĺňa celé telo. Dáva do pohybu všetky myšlienky na neho. Vytvára jeho obraz. Pohladila si vlasy a potom ustlaný paplón na posteli.
reklama
Marian Baran
Starý muž plače
Z mesta vedie jediná cesta. Jej asfalt je rozpálený od túžob po blízkom stretnutí. Sú v nej hlboké brázdy. Vyjazdené nekončiacim prúdom ľudského očakávania. Po tej sa vracia každý domov. Schováva mesto za chrbtom. Šúcha si oči návalom čerstvého vzduchu. Len rýchlo preč. Len jeden starý muž nikam necestuje.
Marian Baran
Najlepší doktor
Chodba bola plná. Doktor ešte nezačal ordinovať. A tak sa v to ráno čakáreň pomaly plnila ľuďmi. Mladíci, ktorí tu boli ako prvý sa nahlas rozprávali o ktorejsi preflámovanej noci. Že záťah to bol dobrý. A všetky dievčatá boli super. Až na dve.
Marian Baran
Víla na dôchodku
Naposledy som ju videl pred rokom. Na tom mieste, kde mal stáť obchod. Tam kde merači povrážali do zeme drevené dosky zbierala kvety. Cieľavedome sa pohybovala na tej vymedzenej ploche a nožnicami tesne nad zemou odstrihla každú byľ na ktorej bol kvet. Ukladala ich do dvojkolesovej káričky, ktorú ťahala za sebou. Precízne prečesávala porast a pomalým krokom starej ženy prešla celý ten priestor. Bola to jej úloha.
Marian Baran
Noha v koši
Je plno. Ten malý priestor je zaplnený. Malými postavami, ktoré spokojne odfukujú pod perinami. Ticho leží v každom kúte. Bojazlivo tŕpne aby ho niekto nevyhnal. Je totiž na krátkej návšteve. Privieram dvere. Protivne zavŕzgajú. Pánty od oleja ako čokoládové ústa dokážu prehovoriť hoci by to nik neočakával. Beriem vzduchovku a nabíjam ju vlhkým vzduchom domu. Idem zastreliť psie nadšenie pod oknami perinového ticha.
Marian Baran
Muž a žena po pätnástich krokoch
Muž a žena stáli v strede napnutého lana. Bolo uchytené medzi dvoma malými drevenými ostrovčekmi. Lano bolo vo výške kovovej konštrukcie cirkusu. Ľudia s vyvrátenými hlavami sledovali predstavenie. Muž a žena stáli chrbtom k sebe. Spolu sa snažili udržať rovnováhu. Lano sa rozoznelo každým nepatrným pohybom jedného z nich.
