Marian Baran
Ako som voly šoféroval
O takomto čase sme sedávali večer pod panelákom a tešili sa na prázdniny. Niekto už vedel, ako strávi dva mesiace. Prekrikovali sme sa komu bude lepšie, kým nezapadlo slnko.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
O takomto čase sme sedávali večer pod panelákom a tešili sa na prázdniny. Niekto už vedel, ako strávi dva mesiace. Prekrikovali sme sa komu bude lepšie, kým nezapadlo slnko.
Minulé leto, skoro ráno. Ešte za rosy vybrali sme sa na huby. Na pažiti rastie iba jeden druh, lajniaky.
Starý pán ležal na posteli, na boku a čítal časopis. Vôňa periodika vrážala do nosa ako niečo nové, neohmatané. Ako prekvapenie za rohom. Ako neočakávaný východ slnka nadránom.
Studené železo zbrane, by chladilo dlane, ukrytý v húštine hôr, kde sa skutočne bojovalo by hra dostala ten správny ráz. Bola to detská túžba.
Keď som sa dozvedel, že pôjdeme na Rysy, moja duša dobrodruha sa potešila. Znelo to drsne a nezvyčajne.
Na dvore je veľký závoj snehu. Nemá ho kto odpratať, ani nie je dôvod, veď popod okná sa dá prejsť až ku dverám.
Plávať som sa naučil veľmi skoro. Ešte len dvanásťročný som sa prihlásil na kurz.
Na to, že napadol sneh, že je kríza. Na mesto plné áut, aj na to kašlú.
Keď nastal ten správny čas, starký zobral sekeru a vybral sa do lesa pre vianočný stromček.
Chcel som do toho prázdna naliať víno. Veľa červeného, trpkého, takého čo znecitliví na chvíľu jazyk. Nespravil som tak.
Výťah v Ružinovskej nemocnici jednoducho nestačí na množstvo ľudí, ktoré tam každý deň príde. Nestačí ani na množstvo ľudí, ktoré odchádza preč.
Stál som na pohotovosti a čakal. Oproti mne, na konci chodby stál chlap. Stál pri otcovi, ktorý ležal na vozíku, podobali sa. Starý vychudnutý muž ležal, krútil sa v bolestiach.
Začínal december a ja som ležal v posteli môjho deda, mal som angínu. Celý týždeň som nebol v škole.
Auto stálo zablatené na dvore vedľa rebrináku. Rozdiel bol zanedbateľný. V lete na ňom pestujú kvety v držiakoch. V lete je ten rozdiel vidieť, vtedy by sa dalo ohodnotiť čo je krajšie.
Emil bol môj kamarát. Spolu sme drali kolená na teplákoch v škôlke. Pil som jeho ranné kakao, keď sa mu na ňom urobila koža a ja som mu dával moju porciu palaciniek, ak niekedy boli na obed.
Zamkol som noc za dvere. Roztiahol mraky a hladil oblohu, aby slnko, keď výjde nemalo veľa roboty.
Hary bol starý policajný vlčiak na dôchodku. Mal svoju veľkú búdu a okolo seba každý víkend hromadu detí. Poslúchal na slovo.
Stáli sme na moste, blízko seba. Položil som svoje ruky okolo jej krku ako šál. Viem, že zahrejú a zavinú ju celú do tepla.