Marian Baran
Vlci a kozliatka
Hary bol starý policajný vlčiak na dôchodku. Mal svoju veľkú búdu a okolo seba každý víkend hromadu detí. Poslúchal na slovo.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Osobné
Marian Baran
Vdýchnuť do seba
Stáli sme na moste, blízko seba. Položil som svoje ruky okolo jej krku ako šál. Viem, že zahrejú a zavinú ju celú do tepla.
Marian Baran
Sestrine oči
Zatvoril som bránu. Obviazal hrdzavou reťazou, pomedzi ornamenty z tenkej guľatiny. Na dvore, na pokosenej tráve stál pes, vrtel chvostom, ešte strapatý z toho ako sa s ním deti lúčili
Marian Baran
Posledný autobus
Malý chlapec sa so starkou vracal sa z mesta. Boli tam kúpiť látku na šaty. Na krásne šaty, na jemné paže chlapcovej mamy. Meškali. Stihli až posledný autobus do dediny.
Marian Baran
Tehotná čašníčka
V ten deň vznikala vo mne, naznačovala veľkosť, silu, ale bola prázdna. Potreba rozdeľovať všetko na dve časti. Povyberať zo sivej bielu. V tme nachádzať svetlo. Potom to porozkladať tak, aby vznikli dve rovnaké polovice.
Marian Baran
Háčiky a kačky
Nikdy sme ešte spolu nič nechytili. Mrzelo ma to, lebo vždy si prial, aby sa to podarilo.
Marian Baran
Žiarovka
V dome bola pec v strede kuchyne. Bola veľká a zaberala podstatnú časť priestoru.
Marian Baran
Čistota
Spala v roláku vyhrnutom až pod nos, odfukovala. Spoliehal som sa na tú pravidelnosť a rátal som jej výdychy.
Marian Baran
Recept na všetko
Vošiel som mu do dvora. Sused stál chrbtom ku mne, vzadu pri dome so sekerou v ruke. Pri dvoch veľkých stromoch jablone sa opieral o palicu.
Marian Baran
Pár drobností
V predstihu som kúpil drobnosti na leto, prázdniny. Aby som na nič nezabudol.
Marian Baran
Stačilo
Zotieral som z kľučiek očakávania. V každej stoličke vysedel spomienku, letel, pretože kráčať je príliš pomalé. Chcel som byť všade.
Marian Baran
Rozpustené
Dvere s nápisom „Čakáreň" boli vysadené z pántov a opreté o stenu. Lavice boli oproti sebe v malom priestore, dalo sa medzi nimi prejsť jedine tak, že som zdvihol svoj batoh do výšky. Pri okne som zbadal voľné miesto.
Marian Baran
Energia
Milióny ľudí, nevedel som ich zrátať. Bolo by najlepšie začať z kraja, aby som na nikoho nezabudol. Tak najskôr sad, tam sa mi zdá, že to začalo, valilo sa to z obchodného centra, nekončiaci prúd, rieka tvárí.
Marian Baran
Domov
Prešiel som až na druhú stranu mosta, k starým domom, zbehol som po schodoch s vylomenými kockami mramoru.
reklama
Marian Baran
Rozhodnutie
Na balkóne si holuby postavili hniezdo. Bez opýtania, pár konárov, list a kúsok igelitu. Niekedy stačí málo.
Marian Baran
Lavica
Sadám si v triede na malú stoličku. Opatrne ju odsúvam, ako kúsok z lega, ktorý je dôležitý. Lavica je popísaná. Dokonca i celé slová pretínajú kresbu dreva. Takmer celý rok, a snaha učiteľky je zverejnená na tej ploche, v utajení pred zrakom ostatných.
Marian Baran
Zrodenie muža
Farebné bodky pri Chorvátskom ramene boli ľudia. Každá bodka mala iný tvar a zvuk. Slnko pretekalo pomedzi nich bezhlavo. Chodník si kradol, čo mu tiene dovolili a nalepoval na podrážky prach. Cez ten mostík prechádzam vždy. Len tak, alebo bezdôvodne si šetrím čas
Marian Baran
Za všetky drobné
Hlava na hlave. Pera pri pere. Dlaň vysoko. Autobus je dom bez izieb. Každý má to svoje právo nebyť dotknutý. A tak sa dotýka opatrne. Sedačky z roztrhnutým poťahom sú rovnocenné s tými celými. Nie je dôležitá krása tam, kde oči nebývajú.
Marian Baran
Ani neviem prečo
Mala rozbité kolená. Chrasty ako dva kontinenty, ktoré sú blízko pri sebe. Ako mapa, ktorá sa jej vtlačila do kože, keď sa večer vracala domov. Do spomienok si vtedy napísala, neurčito, váhavo len jednu vetu. Viac sa nedalo.
