Janka Maťašová
Učiteľka
Dnes som sa pred deťmi zahanbila, lebo som urobila niečo, čo ich učím, že sa nesmie. Chcelo sa mi povedať to, čo často vravia, keď očkami pozerajú hore-dole a hľadajú ako by si zachránili ego, vyhovárajú sa, klamú a niektoré sa rozplačú. Ale celé to chcelo ospravedlnenie a pokoru, chcelo to nie smútiť nad sebou, ale radovať sa, že sa im podobám, že chvála Bohu nie som vôbec dokonalá, že Boh odpúšťa, že Bohu tých dvadsať rokov navyše nepripadá veľa, že mu vlastne vôbec neprídeme tak odlišní ako nám. Hoci tých dvadsať rokov naviac človeka naučí nesprávať sa vždy tak trápne.
