mohla som sa šuchoriť v perinách tak ako som chcela, bez výčitiek, že ovplyvním spánok dievčaťa bývajúceho so mnou, lebo dievča odišlo domov na tri dni. Neplakala som, hoci ma môj život bombardoval: no tak choď a spýtaj sa ho prečo. Boh sklonený nado mnou, tak blízko až mi dýchal na krk, ja so živou myšlienkou, čo by sa stalo keby som sa nedožila rána a duša celkom nahá len túžbu drží v rukách, ako nejakú hračku, čo ukazuje ockovi, ockovi na nebesiach, na zemi, v nej, pri nej, pri nich, v nich.
Pozri sa ocko, toto by som chcela, ale nemôžem to mať, nemôžem taká byť, povedz prečo si ku mne taký zlý. Zdáš sa mi krutý. Nemáš má rád? Veď si prajem vskutku dobré veci, cnostné a krásne, no v tom si ma ty dovoľuješ usvedčiť, spomeniem si na to, čo som si raz v akomsi svojom rozumovou rozpoložení napísala. Napísala som si, že aj túžba byť príliš dobrou môže byť hriechom, môže byť nedostatkom. Áno a s tým žijem a to ma usvedčuje, že som zabila Ježiša pre toľké sebectvo, že som ho vycapila na kríž a veľa sa rúhala, zahanbovala ho, lebo som si pred ním zasipsovala dušu, pozapínala gombíky a chcela, aby ma prerobil, aby bol chirurgom so skalpelom v ruke, aby dal preč všetky vlastnosti na mne, tie o ktorých som povedala, nenávidím vás, vy prebytky, ste mi na ťarchu.
Tvrdosť a moja iná tvár, potom keď som nežná a milujem ich aké sú. A do pózy takej aj takej sa viem celá vložiť, len do pokoja ma ešte nikto dobre neuložil. Buď, alebo. Neutíšená bojovníčka, tichá myška, o ktorej by nepovedali, že kedysi bojovala. Nebezpečne kombinovaná. Chcela by som poznať životy ľudí, vedieť viac o iných.
Neposlušné dieťa je učiteľkou v škôlke, je na deti milé, lebo samo vie, že poslúchať je ťažké.
Nemôže kričať, keď nikdy nebolo vykričané a to, že kričali ľudia nie je teraz podstatné, podstatné je, že sa chce zľutúvať nad tými, čo sú jej podobní. Učiť sa byť milosrdná, lebo bez milosrdenstva by mohla ísť do hája, veď nemá žiadne zásluhy.
A ešte jedna komparácia: Maličká M. nechcela spať. Zúfala som už nevedela, čo robiť, prišla som si k nej ľahnúť už po neviem koľký krát. Povedala mi: Janka, prepáč, musím ti urobiť nejaký dobrý skutok, aby si nebola smutná, tak veľmi som chcela byť dnes poslušná, ale nevedela som to. Ale vieš čo? Moja barbie sa bude volať ako ty. Bude Janka, lebo má také vlasy ako ty.
Bože, veď to isté ti ja hovorím. Po pádoch ťa chcem obdariť sľubmi, drobnôstkami, ktoré darujem milovaným, ukazať ti, že som už iná, lepšia a je vo mne viac úcty.
Tak som sa nad ňou zľutovala a poriadne ju objala.
Zľutoval sa nado mnou a objal ma, silno, silno...
Pohladil ma, nežne, nežne...
Zašepkal: nežná nezbedníčka.
