Som ospalá farba pred západom slnka. Zoznam autorových rubrík: Kvapôčky, Kvety v Slnku, Rozkvitanie, Vločky a námrazy, Nezaradené
Keď od nás odišli a my sme im už iba kývali, odkráčali sme hore kopcom, privolali výťah, zabuchli dvere, objali sa. Ty ako muž si dal mne ako žene bozk na tvár a čelo, povedala som ti, že som rada, že náš vzťah zatiaľ neostal prázdny.
Z rána som si pomyslela, že mám večne zbalený kufor: sny sú tam zbalené, šaty v predstavách, ja sama v predstavách a my tiež. Čokoláda nie je v mojom jedálničku často, vlastne takmer vôbec, ale dnes som si odlomila šesť kúskov pomarančovej a osladila život. Zdal sa nechutný. Taký nijaký, na vypľutie z úst. Pozerajúc na novo kúpenú bielizeň som cítila chuť vzdať sa jej. Chuť vzdať sa jej, lebo ma bolelo srdce z toho, čo vidia moje oči. Tie chúďatá vidia všetko so mnou spojené chladne. Sú na mňa často prísne a ja potom obraz bytia neviem milovať.
Vtedy si mi povedal, že som si mala nahrať, čo hovorilo vnútro.
V zapnutej telke začujem dievčenský hlas, ktorý hovorí: zvláštne, že až po tom predávkovaní prišli. Potom počujem, že skutočne prišli a pobozkali ju. Chvíľu som sa zamyslela nad tým, čo bude ďalej, budú jej to vyčítať? Dialóg pokračuje a ona im hovorí: nikdy som vám nepovedala, že nie som šťastná, ale to neznamená, že som bola.
V noci už v teple, zaujatá koncilom v Tridente, prežívam pokoj a mier. Biela vlajka nado mnou ako predstava toho, čo teraz cítim. Viem si toho predstavovať veľa. Byť dramaturgom vlastnej duše je mi radosťou. Vyberám jej zobrazenia, učím sa ju milovať a ctiť, no nie pre seba samu. Túžim robiť radosť Bohu a im. Túžim robiť veľa radosti, podľa svojich nízkoúrovňových možnosti.
Mala som sukňu, tenké zelenkasté silonky, tenké tričko podobnej farby a kabát. Ale ten vôbec nehrial. Dával si mi, tebou objatej rady. Povedala som nemôžem. Stuhla som.
Na prechádzke ti poviem, akou sa cítim, ako pre seba vyzerám a momentálne hľadím. Poviem, že je v tom niečo škaredé a zároveň krásne, lebo ma osoh robiť obraz krásy. Skonštatujem to takto: niečo žije menej pekné, aby niečo, čo je krásne mohlo vyniknúť. A netreba preto plakať. Som zlá keď to robím, ale teraz uvedomelá a šťastná. Počúvaš. Sama si vravím, že som našla zmysel, ešte to bolí, ale vieš o tom, že raz, potom raz až zomriem Boh zo mňa urobí to po čom túžim? Už nebudem väzňom. Mohol by aj teraz keby chcel. Áno mohol, ale Božie cesty nie sú našimi cestami. Vieš? Viem, že vieš. Ľúbim ťa.
V podvečer dňa podídeš k stolu. Ku mne a povieš: vyber si z týchto štyroch vecí jednu, tam ťa vezmem. Vybrala som labutie jazero, skočila ti do náručia a hotovo.
Ty nado mnou veľa razy bdieš. Bdieš ako muž, počínaš si ako muž aj vtedy keď chceš strážiť moje myšlienky, tie, pre ktoré som dnes cestou na privát plakala a hovorila si, že keby si počul, na čo teraz myslím veľmi by som ťa zarmucovala. Keď som otvorila dvere bytu spustila som hlasný rev-očistný, ktorý ma moc posadiť ma na zadok a urobiť zo mňa poslušné dievča, čo robí bežné veci: varí, večeria, číta knihu...spoločenskú bytosť: človeka z veľkej divošky.
Máme v pláne: buď "Babička" alebo "Jana Eyrová". Toto sú možnosti. Aj radosť je možnosť, aj tá sa dá voliť, preto utečiem od seba k príbehom a tebe. Príbehy a ty vo mne oslabia sebectvo, poviem si: život sa dá žiť ľahšie ak sa žije pre iných. Bremená budeme spoločne niesť.
Vo váze ma tešia žlté kvety, vonku mrholí, sedela som v prvej lavici a pred omšou ma napadlo, že čo keď budem kašľať a nebudem môcť prestať, ako sa odtiaľ vymaním, tak som si vzala kabelu na plecia, dáždnikom som si ovešala predlaktie a stála si vedľa ženy, ktorá ma prosila o peniaze, taká útla žena, nad ktorou som rozmýšľala a nezmohla sa na slovo, chcela som vedieť, čo si myslí o Bohu, keď tam stojí, chcela som vedieť, čo si ľudia o ňom myslia, keď sa cítia prázdni, chcela som sa obklopiť ich pocitmi a odísť s možnosťami. Byť podelená o život a skúsenosť s ním.
S hotovým kelovým prívarkom čakám na mamku, mám už prestreté, do hrnčekov som hodila čajové vrecúška, voda na zovretie, pripravená. Tento čaj bude k torte plnej ovocia. Mamka si ma privolala domov a ja som prišla, veď prečo by aj nie.
Pijem vodu a na fľaši, kde je tá voda, je napísané toto: Maminko, jsem vhodná i pro přípravu kojenecké stravy a nápoju. Tú fľašu podvedomé pohladím, podvedomé si namočím zmysly do obrazu novorodeniatka, do jeho vône v mojej hlave, alebo do niekoľko centimetrového stvorenia a len tak, lebo je to lahodné, rozmýšľam o stvorenom svete, o mne stvorenej, už vyrastenej takto, mysliac na to ako to vlastne vyzerá keď Boh vdýchne dušu, na obraz Boží, narodí sa človek a celé, celé je to sväté.
Zošit pri mne, láska vo mne. Moja samota ako chvíľa s tým, čo má práve zahŕňa láskou a vôbec na mne nešetrí. Tu niekde je, môj neviditeľný Ježiš, viditeľne obsiahnutý v mužovi, skrátka v mužovi a iného pomenovania niet.
6:15 ráno som vstala a urobila pár lekárkou odporúčaných cvikov: natiahnutie tela na posteli, cvik mačiatka, ktoré sa krčí akoby pilo mlieko a to všetko preto, aby sa telo držalo vzpriamené, aby nebolel chrbát ako zvykne, aby sa z neho nestavalo niečo, čo nevedomky ukrýva poranenú podstatu, dáva si ju pod svoje plecia, do tepla. Do veľmi veľkého tepla.
Je to krásny čas. Tento dnešok. Varíš nám a mňa nechávaš sledovať okolie, robiť si pohodlie pod dekou, ktorou si ma zakryl. Nechávaš ma pozerať sa. Nechávaš ma dozrievať ako malé, trpké, zelené, ešte nejedlé jablko na strome. Nechceš ho trhať a aj pre toto ťa milujem.
V týchto dňoch, tak naklonených ku mne, tak mne podobných, ku sklonku dňa primrznutých, ráno slnkom topiacich sa, akoby snívajúcich, naoko čistých (pod tou hŕbou vločiek), je mojou povinnosťou čítať. Čítať a potom prečítané zaznamenať, vlastným odborným spôsobom, ktorému som sa učila tých zopár rokov. Vymenila sa mi tu aj žiarovka, uvaril sa čaj-heřmánek, jednoducho sa robí všetko preto, aby sa mi tie činnosti páčili. Aby sa páčilo mne to moje, moje a nie to, čo volajú svojim iní. Aby som žasla a ďakovala za to, že ktosi dúfal, že v tom budem doma.
V kuchyni sa pečie koláč. Kysnutý s hrozienkami. Dôvod: aby som si ho vzala so sebou a mala, čo raňajkovať, alebo mala s čím vytvárať poobedňajšiu siestu pri čaji a ponúkla ho tebe, okrem časti pre teba vydelenej, ktorú ti zabalenú darujem, ktorou ma možno u teba ponúkneš ty, ak si ju rozbalíš.
