Celý život by som najradšej bola nevestou.
Tou, čo sa potom odhalí.
Až potom keď príde jej čas. Toto posolstvo je pre teba, drahý môj. Odpoveď na lásku akou ma ľúbiš. Lásku, ktorá čaká na mnohé veci zo mňa. Chce moje šťastie.
Ľudia okolo sú milí, nahliadajú do kočíka. Už sa mi stalo, že ma vyslovene požiadali ukázať im dieťa, staršia žena raz povedala, že by rada videla ako to moje vyzerá, ako môže vyzerať, jej záujem ma vtedy vyčlenil z masy, bolo to celkom zvláštne až príjemné. Iní povedia, že som mladá na matku (zdanie, ktoré klame) a ja na to poviem, buď nič, alebo, že som s ňou len na precházke a všetci potom ideme svojou cestou ďalej.
Tomuto dieťaťu som kamarátkou. Jeho mama ma tak nazvala. Volá ma Janinka.
Noemi spí a keď nespí, tak sa rozprávame.
Dnes sa v spánku smiala.
Vtedy som počula ako sa rozprávajú ženy, o tom, čo všetko si kúpili: nohavice, sveter, malú bielu kabelku.
Ja som si kúpila labello Pearly shine, kašliac na to, že budem extra bledá.
Byť bledou snehulienkou sa hodí k túžbam v duši.
A čo ešte?
Kto to vo mne býva?
Pohľad na spiace dievčatko ma prinútil, aby som o sebe premýšľala. Chcem ostať dievčatkom, v duši nim chcem ostať, byť ženou, ktorá v sebe nosí tento obraz, byť dospelou, ktorá nikdy nezabudne, že dieťaťom bola. Toto veľmi chcem.
Dieťa je pre mňa človekom, obrazom a symbolom môjho života.
