Ponáram do seba ruku a nenachádzam nič z toho. Aká obava zrazu, že tam niet strachu. Akoby sa zatriasla zem a odniesla odpornú istotu. Aká prítomnosť chvíle, ktorá bola neodmysliteľnou túžbou a keď prišla ktohovie či si plní svoju povinnosť.
Pred/tým som sa modlila - s tebou som sa modlila, hovorila som ti, aby si len počúval, že ja tiež počúvam iba hlas vlastných hlasiviek, vedený Holubicou z neba, čo mi napája zmysly, čo mi vraví: Syn Boží, ťa vykúpil, dieťa, ich vykúpil dieťa.
Vykúpil Vás.
Žalmy. U nás doma v SK, na mojej a bratovej posteli.
Kňaz to povedal: čítaj si žalmy. Kňaz, ktorý ma volal dieťatko Božie, dievčatko a raz vystrel ruku smerom ku mne a pohladil mi líce. Slzavý vŕšok, strmý spád. A ešte niečo o snúbenici a jej milom: vo Veľpiesní je napísané, že milý sa vzdialil keď mu neotvárala, ale dieťatko, ja ti vravím, že to nie preto, aby ju ponížil, ale aby ešte viac vzbudzoval jej túžbu. A toto je o tebe a o Ňom, dievčatko.
A Svadobná pieseň pre kráľa? Čo je to za krásu, čo si ma dnes našla. Ako mi len hladí dušu, čítať také verše.
Tieto verše:
Žalm 45 (44)
Svadobná pieseň pre kráľa
Zbormajstrovi. Podľa „Ľalie".
Poučná pieseň Koreho synov. Pieseň lásky.
...
Ty si najkrajší z ľudských synov.
Z tvojich perí plynie milota.
Preto ťa Boh požehnal naveky.
...
Tvoj trón Bože trvá naveky
A žezlo tvojho kráľovstvá je žezlo
spravodlivosti.
...
Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými,
po tvojej pravici stojí kráľovná
ozdobená zlatom z Ofíru.
...
Veľmi vznešená je dcéra kráľovská
vnútri,
Jej odevom sú zlaté tkanivá.
V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi,
za ňou ti privádzajú panny, jej
družice.
...
(Žalmy 45; 1-18)
Môj Jarko, zajtra sa už vrátiš, už nebudem sama. Byt, kde bývame štyria som upratala, šaty som poprala, smetí vyniesla, bola som aj na prechádzke a zašla som si pozrieť bielizeň, dáždnik a kúpila si náhrdelník za dve eurá štyridsať.
A ktosi iný sa za mňa modlí. Duch, čo vzdychá nevysloviteľnými vzdychmi za nás.
Dobrú noc, môj milý.
