Miroslava Mesárošová
(3) Veľká láska
„A kam teraz pôjdeš? Tú otázku čakala, no aj napriek tomu ju privádza do rozpakov. Čo jej má povedať? Naozaj to chce urobiť? „Kamkoľvek. Hlavne ďaleko... „Eli, čo sa stalo? Ublížila som ti nejako?
... som človek, ktorý má svoj vlastný názor a často sa oň chce podeliť aj s inými ... Zoznam autorových rubrík: Zo života jednej učiteľky, Eli, Ja a môj chlap, Moje kuchárske pokusy, Moje postrehy, Mojimi očami, Láska, život... a všetko ostat, Poviedky, Súkromné, Vyznanie, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Miroslava Mesárošová
Dva mesiace
Keď som dnes ráno otvorila oči (opäť tesne pred zvonením budíka, ako vždy), mala som pocit, že sa snáď moje vnútorné hodiny pomýlili, alebo čo. Veď je ešte tma! Je pravda, že žalúzie dosť výdatne bránia slnečným lúčom štekliť ma po nose, kým sa nezobudím, ale v posledných dňoch žiadne slnko neprejavuje spomínanú aktivitu, teda tie žalúzie sú vlastne bez práce.
Miroslava Mesárošová
(2) Máj
Cez otvorené okno prenikali do prítmia izby slnečné lúče. Pošteklili ju na nose a ona sa chtiac-nechtiac zobudila. Ani trošku sa jej nechcelo vstávať, ale vedela, že musí. Čakala ju hromada učenia.
Miroslava Mesárošová
Eli
„Eli, prečo to robíš? „A prečo nie? „Nerozumiem tomu. Stalo sa niečo? Máš nejaké problémy? Čo...? „TY si môj jediný problém!
Miroslava Mesárošová
V každom z nás je kúsok dieťaťa
Keď som bola malá, často som sa hrala, že som dospelá. V puberte som sa nemohla dočkať, kedy už budem mať osemnásť. A teraz? Teraz by som opäť chcela byť dieťaťom. Žiť v tom svete plnom očakávaní, snov a rozprávok. Bezstarostnom svete detských hier.
Miroslava Mesárošová
"Žiadne stretnutie nie je náhodné" II
Keď som knihu s týmto názvom uvidela v obchode, neodolala som a o pár minút som si ju už odnášala domov. Od istého času ma podobné knihy fascinujú. Nie preto, že by mi v niečom skutočne pomohli (niektorí ľudia by to nazvali nedostatočnou vyzretosťou mojej osobnosti a následnou neschopnosťou ovládať svoje myšlienky a pocity požadovaným spôsobom), ale aspoň mi prinášajú iný pohľad na svet naokolo. Možno som to nikdy tak nevnímala, možno som to len nechcela tak vnímať. Ale je to také nepredstaviteľné?
Miroslava Mesárošová
"Žiadne stretnutie nie je náhodné"
V živote nič nie je tak, ako si to človek naplánuje. Presvedčila sa o tom už miliónkrát, ale aj tak stále verí, že možno raz niečo aj vyjde podľa plánu. Nevadilo by jej, že všetko vždy skončí inak, než si to predstavovala, len keby aj jej podvedomie konečne akceptovalo túto skutočnosť a bolo tiež trošku spokojné.
Miroslava Mesárošová
Keď priateľ chýba...
Priateľ je človek, ktorý počúva, keď ho poprosíte, aby vás vypočul, poradí, keď ho požiadate o radu – nie naopak. Človek, ktorý sa na vás obráti, keď sa chce o niečo podeliť – či už ide o radosť alebo smútok. Človek, ktorému zavoláte bez toho, aby ste rozmýšľali, či sa to práve hodí. Človek, ktorý nemá v adresári vaše priezvisko, ale nejakú milú prezývku, ktorou vás oslovuje. Človek, ktorému dôverujete a ktorý dôveruje vám. Viete, kedy má narodeniny a nemusíte si to značiť do kalendára. Človek, ktorému na vás záleží a vy by ste tiež pre neho urobili všetko, čo je vo vašich silách.
Miroslava Mesárošová
Ľúbiš ma ešte?
Aj keď si už nie sme takí vzácni? Aj keď už nemusíš čakať niekoľko dní, aby si ma uvidel? Aj keď naše bozky už nie sú tajné? Aj keď so mnou tráviš každý deň?
Miroslava Mesárošová
V dobrom aj v zlom
„Ale prečo? Prečo to tak nemôže byť? Prečo sa nemôžeš trošku premôcť?“ „Pretože je to choré.“
Miroslava Mesárošová
Nebezpečná činka a iné katastrofy...
Keď si môj drahý našiel prácu v meste, kde momentálne bývame, prvá vec, ktorú musel zariadiť, bol samozrejme privát. Našiel rodinný dom blízko centra, ktorý vyhovoval jeho potrebám a nájomné nebolo príliš vysoké. A dokonca tam bola jedna izba, do ktorej hľadali spolubývajúcu. Akože pre mňa. Bolo by to lacnejšie než privát, ktorý som vtedy mala a ušetrila by som ešte aj na mestskej, lebo do práce som mohla chodiť aj pešo. Navyše, domáca si všetky miestnosti upratuje sama (dôležité pre ďalší priebeh udalostí).
Miroslava Mesárošová
Keď človek sníva ...
Aj Vám sa stane, že snívate o niečom, o čom VIETE, že sa nikdy NESPLNÍ??
Miroslava Mesárošová
Neviem variť, ... ale liečim sa
Priznanie – neviem variť. Ja viem, je to hrozné, hlavne keď to povie vydatá žena, ale ... je to tak.
Miroslava Mesárošová
Prvý deň
Pamätám si to akoby sa to stalo len včera. V noci som sa príliš nevyspala, stále som myslela na to, čo ma čaká ráno v práci. Prvý deň s MOJOU triedou.
Miroslava Mesárošová
(3) Ranná káva
Trištvrte na šesť. Budík bude zvoniť až o hodinu. A čo dovtedy? Len tak ležať v posteli? Možno by ho mohla skúsiť zobudiť a ...
reklama
Miroslava Mesárošová
"Správny" život
Som katolíčka. V minulosti som to vo svojom živote pociťovala v dosť obmedzenej miere – chodila som do kostola, nepoužívala som nadávky, na niektoré veci som mala iný názor ako kamaráti a hlavne som necítila potrebu rebelovať. Inak som viedla (a aj vediem) v podstate normálny život.
Miroslava Mesárošová
(2) Zoznámenie
Bol máj. Sedela v škole a mala práve chvíľu voľna. Na Pokeci natrafila na kamošku zo strednej, tak chvíľku klebetili, keď zrazu dostala tú nečakanú správu. „Ahoj, ako sa máš?“ Toho človeka vôbec nepoznala, teda jeho prezývku nie. A fotku tam nemal. Kto to môže byť?
Miroslava Mesárošová
(1) Ráno
Kristin sa pomrvila na posteli a otvorila oči. Je to zvláštne, ako sa niekedy cíti úplne prebratá len sekundu potom, čo sa zobudí. A pritom sa jej nikdy nechce von z postele.
Miroslava Mesárošová
Práca učiteľa
V prvom roku svojho pôsobenia na mieste stredoškolskej učiteľky som sa dostala na cyklické vzdelávanie pre začínajúcich učiteľov. Mnoho mojich kolegov ma varovalo, že to bude zabitý čas a že čo nové mi tam tak asi môžu povedať – títo lektori aj tak predsa o reálnej škole nemajú žiadnu predstavu.
Miroslava Mesárošová
Začiatok cesty
Priveľa rozmýšľam. Priveľa rozprávam. Ktosi mi raz povedal: „Kdo umí, ten umí, kdo neumí, ten učí.“ Niekedy sa bojím, že je to naozaj tak. Že som sa stala učiteľkou preto, že nič iné „rozumné“ robiť neviem...
