Alenka Sabuchová
Lopúchy
Povedala som si, našťastie nesľúbila, že už sem nič nenapíšem. Potom som na priechode stretla ženu s prázdnymi očami, ktorými na mňa pozerala, kým prešla okolo nás električka číslo 13, a niečo na tom bolo symbolické.
niekedy sa pýtam, na čo je (toto) všetko dobré. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, pretože...., personal blábol, všimla som si, letom svet(l)om, medzi nami a troma bodkami, tragické páry, občasný denník, strašidlá
Zoznam článkov blogera
Alenka Sabuchová
Komedianti
Tieto dni sú preplnené ľuďmi hovoriacimi inými jazykmi, mám z toho občas malú babylonskú vežu, a večer sa bojím, aby nespadla. Hovoria o divadle, ako ho robiť, ako ním žiť, používajú slová ako absolutely. Ženy majú veľké náušnice a šatky, je to celé artistic. Dá sa to cítiť, všetko so všetkým.
Alenka Sabuchová
Do krajnosti
Nad poľom svitá. Chcela som vidieť niečo z toho, čo neexistuje, pretože si to ukradli pre seba detské knižky, rozprávky o vílach, ktoré po nociach tancujú bosé, a nedorežú si nohy na zelenom skle. Preto by sme mali chrániť prírodu, deti.
Alenka Sabuchová
Pathetic
Bongá zneli šialene naliehavo až do rána, akoby chceli niečo povedať, zanechať nadlho odkaz v spánkoch.
Alenka Sabuchová
Po nás potopa
Nakydalo. Smutné vŕby vyzerajú skutočne autenticky, zohnuté pod ťarchou topiaceho sa snehu. Takto ich nikde nezobrazujú. Vždy iba pri sviatkoch jari – v detských čítankách, deti pri potoku, chlapci s píšťalkami a korbáčmi a bahniatka či maňušky, to, čo sa svätí na Veľkú noc, a potom sa na to vešajú maľované vajcia. Mali by ich zaradiť do turistických bulletinov. Sad vrba – typical tree.
Alenka Sabuchová
Dôkazy
Tí s oranžovými vestami zametali smeti pri lesíku a vyzerali, akoby hľadali nejaké telo.
Alenka Sabuchová
Na sever
Čistím sklo, aby bolo vianočne čisté, ako by sme mali byť aj my. Teraz, keď bude Jezuliatko spať na slame, kým ho neodložia späť do škatule. A bude čisto a ticho ako biela múka a cukor, kým sa doňho neprimiešajú jablká.
Alenka Sabuchová
Gotika
Lomené oblúky smerovali kamsi tesne pod nebo a nedalo sa nevidieť to svetlo, čo vás oslepí.
Alenka Sabuchová
Rozfúkané
Niekedy trvá dlhšie, kým sa ráno rozplynie hmla, a vidno kopce. Pripomína to november, keď sa ľudia tlačia vo vlaku, pretože treba ísť domov. Páliť sviečky. Uctiť si mŕtvych, ktorí majú sviatok. Už je to rok, čo ho mali naposledy, keď sa mi takmer chytil šál od kahancov. Nebrala som to osobne.
Alenka Sabuchová
Bobule
Na podlahe sú dlhé vlasy. Ryšavé a čierne, preto ich vidno, a ich prítomnosť je neodškriepiteľná.
Alenka Sabuchová
Brečtanové časy
Žalúzie v učebni 113 sú čierne, takže cez ne nevidieť hlavy starého domu oproti. Ráno o deviatej v ňom svietia okná izieb zrejme s vysokými stropmi.
Alenka Sabuchová
Sviatky dažďa
Dni voňajú materinodúškovým Rajcom a fastfoodovým olejom. Ale už dlho nebudú, som sa rozhodla.
reklama
Alenka Sabuchová
Zohriať ruky aljašským slnkom (august 2008)
Včera som našla hnedý zápisník a jeho obsah bol príliš asociatívny na to, aby som ho dočítala do konca. Rok 2006 sa vtedy písal a aby som nebola nudná, nenapíšem zoznam vecí, ktoré boli strašne v trende a na jar ich odvážali smetiari (etnoskune a tak).
Alenka Sabuchová
Takmer exotika
Celý deň bola uhorkovo – čerešňová sezóna, až si to napokon odniesli moje nechty.
