Alenka Sabuchová
Nonstop ukrižovanie
Stará mama má plnú igelitku kahancov. Rozpočítava ich, aby každému vyšlo. Tri škatuľky zápaliek k tomu, keby náhodou jedny nefungovali, druhé zmokli a tretie do rezervy.
niekedy sa pýtam, na čo je (toto) všetko dobré. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, pretože...., personal blábol, všimla som si, letom svet(l)om, medzi nami a troma bodkami, tragické páry, občasný denník, strašidlá
Zoznam článkov blogera
Alenka Sabuchová
Boutique de poésie 1
Káva by celkom bodla ako druhá najlepšia vec večera. Tá letiskovo – stanično – benzínková má inú príchuť. Vždy chutí návratom domov, hoci ju pijete pred odchodom niekam. Tentokrát do Štrasburgu.
Alenka Sabuchová
Červený strom
Začína sa neskoro rozvidnievať a pouličné lampy svietia ešte aj o pol siedmej ráno. Človek je potom akýsi dezorientovaný a nevie, či nemá budík náhodou nastavený o pár hodín skôr.
Alenka Sabuchová
Kučeravá If
Obarila som si ruky horúcou kávou cez prestávku. Konvica nám občas vyhadzuje poistky, preto sa trepeme až dolu k školníkovi.
Alenka Sabuchová
Viacgeneračne
Zvonia zvony na zádušnú omšu za starého otca. Mirovi som dnes celú prestávku vysvetľovala, čo je to zádušná omša a pýtal sa, či to niekomu fakt pomôže, keď už bude mať za tým. Nevedela som, čo mu mám na to povedať. Občas sa mi to stáva. Nie často.
Alenka Sabuchová
Medvedia koža
Dnes nebolo veľa ľudí. A pršalo. Zopár dáždnikových nám v infocentre na podlahe zanechalo nespočetne veľa mlák. Nášmu šteňaťu, ktoré sme nedávno našli, respektíve ktoré si našlo nás, tak nechtiac prihrávali na smeč, pretože tie jeho mláčky sa od tých dažďových nedali celkom dobre rozoznať a tak sa mu dnes neušlo novinami po zadku.
Alenka Sabuchová
Bežnosti
Sedím v autobuse a rozmýšľam. Odkedy mám empétrojku, nezvyknem rozmýšľať, nepočujem si totiž vlastné myšlienky a tak je mi dobre. Aspoň v poslednom čase. Dnes večer som ju nemala. Až som sa bála nastúpiť, pochopte, tridsať minút je predsa len príliš veľa na neuvažovanie a štreka príliš dlhá vyhnúť sa vlastným myšlienkam.
Alenka Sabuchová
Teta
Tvárim sa, že mi z toho vlastne nezviera žalúdok. Kachličky a nemocnica a nemocničný zápach. Koľko krokov treba, aby sa človek obrátil na päte a utekal?
Alenka Sabuchová
Nekomplikovane
Občas prechádzajú cez našu ulicu. Ako milenci pod Eifelovkou. Možno len majú cestu okolo. Hrajú sa, že práve vyšli z malej voňavej parížskej kaviarničky, kde ich namaľoval muž s dlhými vlasmi a prstami špinavými od uhlíka.
Alenka Sabuchová
Papuče
„Jarko, kedy donesieš 35 korún na divadlo? Už čakáme len na teba.“ „Mne včera mama dala posledných 50 korún z peňaženky. Ale otec prišiel domov opitý a povedal mi, že som mu tie peniaze ukradol. A zmlátil ma ako rešeto. Ale som nechcel povedať, že mi ich dala mama, lebo by zbil aj ju.
reklama
Alenka Sabuchová
Ako sa vyrába tma
Peťo si chcel pomlieť jablká na mušt. U nich v dedine je to vraj národný šport. Každý melie, čo mu príde pod ruky, páli a následne konzumuje, veď aká by to bola jeseň a zima bez domácich produktov. Kompóty, džemy, domáca pálenka, mušty...
Alenka Sabuchová
Ako som stretla Ľudí
Predávala som dnes Bielu pastelku. A stretla som naozajstných Ľudí.
Alenka Sabuchová
Predám dom so záhradou a duchmi. Zn: Nevyvolávať, priletím.
Nikdy som tomu príliš neverila. Teda, ešte v časoch najťažšej puberty, som fičala na strašidelných príbehoch a hororoch, a hltala som každú senzáciu týkajúcu sa strašidelných domov a úkazov nie celkom jasne vysvetliteľných, ale prešlo ma to. Na radosť mojej rodiny a známych, ktorí nemusia počúvať o autentickosti či neautentickosti dokumentu o Blair witch a tak ďalej.
Alenka Sabuchová
PRINESENÉ BÚRKOU
Keď vidíme oblaky, čakáme dážď. Zvyčajne. Občas však dokážu nevyspytateľne klamať. Ale vždy čosi predznačujú. Hoci ukrývajú slnko. Tuším sú dohodnuté s malým Chlapcom, čo stráži Dúhu. Málokomu sa podarí stretnúť ho. Ale on o nás vie. Pretože všetko so všetkým... súvisí. Hoci nelogicky, ako tomu nikdy neporozumieme. Niekedy to tak nebolo. Všetko so všetkým súviselo, ale ľudia tomu rozumeli. Pretože sa stačilo spýtať. Spýtať sa toho malého Chlapca na konci Dúhy, ktorý na počkanie vyfukoval bubliny šťastia, a poznal zmysel nešťastia. Potom sa stratil... Dodnes neviem kam.
Alenka Sabuchová
Poďme sa hrať na lásku a na hmly
Ráno bolo zasa hmla. Zvyčajne si to pri mojom rannom vražednom tempe nestíham všimnúť, ale v noci sa mi tuším snívalo s tetou. Iba matne si spomínam iba na to, že tam bola. Pratetuška mi asi chcela naznačiť, aby som už nepila toľko kávy a prestala nosiť čiernu. Keď mi niekedy tesne pred pätnástkou začalo moje kofeínovo- čierne obdobie, hovorila, že v štyridsaťpäťke začnem nosiť krikľavé minisukne a kvietky vo vlasoch, aby som dobehla niečo, čo som zmeškala. Ak ma z toľkej kávy dovtedy, pravdaže, neporazí...
